Slovníček fráz

sk Práca   »   sl Na delu

55 [päťdesiatpäť]

Práca

Práca

55 [petinpetdeset]

Na delu

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina slovinčina Prehrať Viac
Aké máte povolanie? S-čim-----------o--k---j---? S č-- s- p------- u--------- S č-m s- p-k-i-n- u-v-r-a-e- ---------------------------- S čim se poklicno ukvarjate? 0
Môj muž je povolaním lekár. Moj --- je -o------cu--dr-vn-k. M-- m-- j- p- p------ z-------- M-j m-ž j- p- p-k-i-u z-r-v-i-. ------------------------------- Moj mož je po poklicu zdravnik. 0
Pracujem ako zdravotná sestra na polovičný úväzok. J-z d---m-k-- med--i-s-- s-stra - --l--ič--m-de----i--č-so-. J-- d---- k-- m--------- s----- s p--------- d------- č----- J-z d-l-m k-t m-d-c-n-k- s-s-r- s p-l-v-č-i- d-l-v-i- č-s-m- ------------------------------------------------------------ Jaz delam kot medicinska sestra s polovičnim delovnim časom. 0
Čoskoro dostaneme dôchodok. Km-lu b--a-š-a v -o-oj. K---- b--- š-- v p----- K-a-u b-v- š-a v p-k-j- ----------------------- Kmalu bova šla v pokoj. 0
Ale dane sú vysoké. A-pak d--k--s- vi----. A---- d---- s- v------ A-p-k d-v-i s- v-s-k-. ---------------------- Ampak davki so visoki. 0
A zdravotné poistenie je vysoké. I- z-r---t-e-o-za-ar--anje-j---ra-o. I- z---------- z---------- j- d----- I- z-r-v-t-e-o z-v-r-v-n-e j- d-a-o- ------------------------------------ In zdravstveno zavarovanje je drago. 0
Čím by si raz chcel byť? Ka- -- ---(---n--o- -o-tal(--? K-- b- r----- n---- p--------- K-j b- r-d-a- n-k-č p-s-a-(-)- ------------------------------ Kaj bi rad(a) nekoč postal(a)? 0
Chcel by som byť inžinierom. Ra---) -i p-----(-)-inž--ir. R----- b- p-------- i------- R-d-a- b- p-s-a-(-) i-ž-n-r- ---------------------------- Rad(a) bi postal(a) inženir. 0
Chcem študovať na univerzite. Hoč-m štu---at- -- -ni--rz-. H---- š-------- n- u-------- H-č-m š-u-i-a-i n- u-i-e-z-. ---------------------------- Hočem študirati na univerzi. 0
Som praktikant. S---p-i-r---ik. S-- p---------- S-m p-i-r-v-i-. --------------- Sem pripravnik. 0
Nezarábam veľa. Ne z---užim--elik-. N- z------- v------ N- z-s-u-i- v-l-k-. ------------------- Ne zaslužim veliko. 0
Praxujem v zahraničí. Opr-vl-a- pripra-ni--vo-v--ujini. O-------- p------------ v t------ O-r-v-j-m p-i-r-v-i-t-o v t-j-n-. --------------------------------- Opravljam pripravništvo v tujini. 0
Toto je môj šéf. To--e -oj----. T- j- m-- š--- T- j- m-j š-f- -------------- To je moj šef. 0
Mám milých kolegov. I-am ---jetn--kole--. I--- p------- k------ I-a- p-i-e-n- k-l-g-. --------------------- Imam prijetne kolege. 0
Napoludnie ideme vždy do jedálne. O---d-e g---- ved-o ---e-z-. O------ g---- v---- v m----- O-o-d-e g-e-o v-d-o v m-n-o- ---------------------------- Opoldne gremo vedno v menzo. 0
Hľadám prácu. I---m ---ž--. I---- s------ I-č-m s-u-b-. ------------- Iščem službo. 0
Už rok som nezamestnaný. E-o---to sem-ž- b-------l---). E-- l--- s-- ž- b------------- E-o l-t- s-m ž- b-e-p-s-l-(-)- ------------------------------ Eno leto sem že brezposeln(a). 0
V tejto krajine je veľmi veľa nezamestnaných. V ----d-ž-l--j- p---eč -re-p-se-nih. V t-- d----- j- p----- b------------ V t-j d-ž-l- j- p-e-e- b-e-p-s-l-i-. ------------------------------------ V tej deželi je preveč brezposelnih. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Pamäť potrebuje reč

Väčšina ľudí si pamätá svoj prvý deň v škole. Avšak na deň, ktorý tomu predchádzal, si už nedokážu spomenúť. Z prvých rokov nášho života si nepamätáme takmer nič. Ale prečo tomu tak je? Prečo si nepamätáme, čo sme ako malé deti zažili? Dôvodom je náš vývoj. Reč a pamäť sa vyvíjajú približne v rovnakom čase. K tomu, aby sme si niečo zapamätali, potrebujeme reč. Človek potrebuje mať slová k tomu, čo prežil. Vedci robili s deťmi rôzne testy. Došli pritom k zaujímavému objavu. Akonáhle sa deti naučia hovoriť, zabudnú všetko, čo sa stalo predtým. Počiatok reči je teda zároveň počiatkom pamäti. Deti sa naučia mnohé počas prvých troch rokov života. Každým dňom zažívajú niečo nové. Majú v tomto veku tiež dôležité skúsenosti. Napriek tomu to všetko zmizne. Psychológovia označujú tento fenomén ako detskú amnéziu. Zostanú iba veci, ktoré sú deti schopné pomenovať. Osobné zážitky uchováva autobiografická pamäť. Funguje ako denník. Zaznamenáva sa do nej všetko dôležité v našom živote. Autobiografická pamäť tak tiež formuje našu identitu. Jej vývoj je však závislý na učení rodného jazyka. Svoju pamäť môžeme aktivovať iba pomocou reči. Veci, ktoré sme sa ako deti naučili, nie sú pochopiteľne stratené. Sú uložené niekde v našom mozgu. Už k nim iba nemáme prístup ... - smola, že?