Slovníček fráz

sk Domáce upratovanie   »   sl Veliko čiščenje

18 [osemnásť]

Domáce upratovanie

Domáce upratovanie

18 [osemnajst]

Veliko čiščenje

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina slovinčina Prehrať Viac
Dnes je sobota. Danes-----ob-ta. D---- j- s------ D-n-s j- s-b-t-. ---------------- Danes je sobota. 0
Dnes máme čas. Dane- im-mo-č--. D---- i---- č--- D-n-s i-a-o č-s- ---------------- Danes imamo čas. 0
Dnes upratujeme byt. Danes--o------- --a-ov--je. D---- p-------- s---------- D-n-s p-č-s-i-o s-a-o-a-j-. --------------------------- Danes počistimo stanovanje. 0
Čistím kúpeľňu. J-- či-ti- -----ni-o. J-- č----- k--------- J-z č-s-i- k-p-l-i-o- --------------------- Jaz čistim kopalnico. 0
Môj muž umýva auto. Mož ---e av-o. M-- p--- a---- M-ž p-r- a-t-. -------------- Mož pere avto. 0
Deti čistia bicykle. O--oci--i--ijo-------. - -t--ka -is--ta -o-e---(ko---a). O----- č------ k------ / O----- č------ k----- (-------- O-r-c- č-s-i-o k-l-s-. / O-r-k- č-s-i-a k-l-s- (-o-e-a-. -------------------------------------------------------- Otroci čistijo kolesa. / Otroka čistita kolesi (kolesa). 0
Stará mama polieva kvety. Ba--c-----iv- --ž-. B----- z----- r---- B-b-c- z-l-v- r-ž-. ------------------- Babica zaliva rože. 0
Deti upratujú detskú izbu. Ot-o-----s--------o-(-tr--a-p-spr---j-ta) o-r-š-o -obo. O----- p----------- (------ p------------ o------ s---- O-r-c- p-s-r-v-j-j- (-t-o-a p-s-r-v-j-t-) o-r-š-o s-b-. ------------------------------------------------------- Otroci pospravljajo (Otroka pospravljata) otroško sobo. 0
Môj muž si upratuje svoj písací stôl. M-ž--o-prav--a -v-jo ---alno --zo. M-- p--------- s---- p------ m---- M-ž p-s-r-v-j- s-o-o p-s-l-o m-z-. ---------------------------------- Mož pospravlja svojo pisalno mizo. 0
Dávam prádlo do práčky. J-z-vla--- pe-ilo --p------st---. J-- v----- p----- v p----- s----- J-z v-a-a- p-r-l- v p-a-n- s-r-j- --------------------------------- Jaz vlagam perilo v pralni stroj. 0
Vešiam prádlo. J-- o--ša------lo. J-- o----- p------ J-z o-e-a- p-r-l-. ------------------ Jaz obešam perilo. 0
Žehlím prádlo. J-- -i--m peril-. J-- l---- p------ J-z l-k-m p-r-l-. ----------------- Jaz likam perilo. 0
Okná sú špinavé. Ok-- ----m--ana. O--- s- u------- O-n- s- u-a-a-a- ---------------- Okna so umazana. 0
Dlážka je špinavá. T-a--o-um-----. T-- s- u------- T-a s- u-a-a-a- --------------- Tla so umazana. 0
Riad je špinavý. Poso-a je -ma--na. P----- j- u------- P-s-d- j- u-a-a-a- ------------------ Posoda je umazana. 0
Kto umýva okná? Kdo-po--v--ok--? K-- p----- o---- K-o p-m-v- o-n-? ---------------- Kdo pomiva okna? 0
Kto vysáva? K-- s-sa -rah? K-- s--- p---- K-o s-s- p-a-? -------------- Kdo sesa prah? 0
Kto umýva riad? K-o pomi---p-----? K-- p----- p------ K-o p-m-v- p-s-d-? ------------------ Kdo pomiva posodo? 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Učenie v rannom veku

Cudzie jazyky sú čoraz dôležitejšie. Platí to aj v profesionálnom živote. Počet ľudí, ktorí sa učia cudzie jazyky, sa preto zvyšuje. Aj mnoho rodičov si želá, aby sa ich deti učili jazyky. Najlepšie už v mladosti. Na celom svete existuje preto mnoho medzinárodných základných škôl. Aj materské škôlky s viacjazyčnou výučbou sú čoraz obľúbenejšie. Začať s učením v útlom veku má svoje výhody. A to vďaka vývoju nášho mozgu. Až do 4 rokov veku sa v mozgu tvoria štruktúry pre jazyky. Neurónové siete nám pomáhajú pri učení. Neskôr sa nové štruktúry vytvárajú ťažšie. Staršie deti a dospelí sa učia cudzie jazyky oveľa horšie. Preto by sme mali skorý vývoj nášho mozgu aktívne podporovať. Stručne povedané: čím skôr, tým lepšie. Sú však aj ľudia, ktorí skoré učenie kritizujú. Majú strach, že viacjazyčnosť malé deti preťažuje. Navyše existuje nebezpečenstvo, že sa žiadny jazyk nenaučia poriadne. Z vedeckého hľadiska sú však tieto obavy neopodstatnené. Väčšina lingvistov a neuropsychológov sú v tomto smere optimisti. Vo svojich štúdiách na túto tému došli k pozitívnym výsledkom. Deti sa zväčša cudzie jazyky učia rady. A: keď sa deti učia jazyk, v danom jazyku aj myslia. Prostredníctvom cudzích jazykov tak spoznávajú aj svoj materinský jazyk. Zo znalosti jazykov potom profitujú celý život. Dokonca je lepšie, ak začnú ťažkými jazykmi. Mozog detí sa učí rýchlo a intuitívne. Je im jedno, či si pamätajú hello, ciao alebo néih hou !