Slovníček fráz

sk niečo smieť / môcť   »   sl nekaj smeti (nekaj lahko)

73 [sedemdesiattri]

niečo smieť / môcť

niečo smieť / môcť

73 [triinsedemdeset]

nekaj smeti (nekaj lahko)

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina slovinčina Prehrať Viac
Smieš už šoférovať auto? Ali -- sm-š -ozit- avt-? A-- ž- s--- v----- a---- A-i ž- s-e- v-z-t- a-t-? ------------------------ Ali že smeš voziti avto? 0
Smieš už piť alkohol? Ali -- sm-- už-v--i-alk-hol? A-- ž- s--- u------ a------- A-i ž- s-e- u-i-a-i a-k-h-l- ---------------------------- Ali že smeš uživati alkohol? 0
Smieš už ísť sám do zahraničia? A----- -m-š sa--a- p-to--t- - -uji--? A-- ž- s--- s----- p------- v t------ A-i ž- s-e- s-m-a- p-t-v-t- v t-j-n-? ------------------------------------- Ali že smeš sam(a) potovati v tujino? 0
smieť, môcť s---i----h-o) s---- (------ s-e-i (-a-k-) ------------- smeti (lahko) 0
Môžeme tu fajčiť? Sme-o t---j----i--? S---- t---- k------ S-e-o t-k-j k-d-t-? ------------------- Smemo tukaj kaditi? 0
Môže sa tu fajčiť? Se l-----t- kad-? S- l---- t- k---- S- l-h-o t- k-d-? ----------------- Se lahko tu kadi? 0
Môže sa tu platiť kreditnou kartou? S--la-k---la-- s--re-i--o-ka--ico? S- l---- p---- s k------- k------- S- l-h-o p-a-a s k-e-i-n- k-r-i-o- ---------------------------------- Se lahko plača s kreditno kartico? 0
Môže sa tu platiť šekom? Se l-hko-----------ko-? S- l---- p---- s č----- S- l-h-o p-a-a s č-k-m- ----------------------- Se lahko plača s čekom? 0
Môže sa zaplatiť len v hotovosti? S- la-k- --ača-le-z -o---i--? S- l---- p---- l- z g-------- S- l-h-o p-a-a l- z g-t-v-n-? ----------------------------- Se lahko plača le z gotovino? 0
Môžem si len zatelefonovať? L--ko-s--o k--tko---le----r--? L---- s--- k----- t----------- L-h-o s-m- k-a-k- t-l-f-n-r-m- ------------------------------ Lahko samo kratko telefoniram? 0
Môžem sa len niečo spýtať? L---- s-m----k---vpr-š-m? L---- s--- n---- v------- L-h-o s-m- n-k-j v-r-š-m- ------------------------- Lahko samo nekaj vprašam? 0
Môžem len niečo povedať? Lah-o--a-o n-kaj po---? L---- s--- n---- p----- L-h-o s-m- n-k-j p-v-m- ----------------------- Lahko samo nekaj povem? 0
Nesmie spať v parku. O----------p--i-----rk-. O- n- s-- s---- v p----- O- n- s-e s-a-i v p-r-u- ------------------------ On ne sme spati v parku. 0
Nesmie spať v aute. On ---s-e-----i v --t-. O- n- s-- s---- v a---- O- n- s-e s-a-i v a-t-. ----------------------- On ne sme spati v avtu. 0
Nesmie spať na stanici. On ne sm--sp-----a ž-l-zn-šk- --s--ji. O- n- s-- s---- n- ž--------- p------- O- n- s-e s-a-i n- ž-l-z-i-k- p-s-a-i- -------------------------------------- On ne sme spati na železniški postaji. 0
Smieme si sadnúť? S-emo-se-t-? S---- s----- S-e-o s-s-i- ------------ Smemo sesti? 0
Môžete nám priniesť jedálny lístok? Al--la----d--i-o-jediln- --s-? A-- l---- d----- j------ l---- A-i l-h-o d-b-m- j-d-l-i l-s-? ------------------------------ Ali lahko dobimo jedilni list? 0
Môžeme platiť zvlášť? Ali lah-o-plač-m- ločen-? A-- l---- p------ l------ A-i l-h-o p-a-a-o l-č-n-? ------------------------- Ali lahko plačamo ločeno? 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Ako sa mozog učí nové slová

Keď sa učíme novú slovnú zásobu, náš mozog si ukladá nový obsah. Učenie funguje iba pri stálom opakovaní. Ako dobre si náš mozog slová uloží, záleží na mnohých faktoroch. Najdôležitejšie je, aby sme si slovnú zásobu pravidelne precvičovali. Ukladajú sa len slová, ktoré často píšeme alebo používame. Dá sa povedať, že sa tieto slová archivujú ako obrázky. Tento spôsob učenia platí aj pre opice. Opice sa naučia „čítať“ slová, ak ich vidia dostatočne často. Síce písmenám nerozumejú, ale rozoznajú slová podľa tvaru. Aby sme mohli nejakým jazykom hovoriť plynule, potrebujeme k tomu veľa slov. Slovná zásoba musí byť dobre zorganizovaná. Naša pamäť totiž funguje ako archív. Aby mohla slová rýchlo vyhľadať, musí vedieť, kde ich hľadať. Je teda lepšie, ak sa slová učíte v určitom kontexte. Mozog si potom vie otvoriť vždy tú správnu „zložku“. Ale aj slová, ktoré sa dobre naučíme, môžeme zase zabudnúť. Deje sa tak, ak sa určité vedomosti presunú z aktívnej pamäti do pasívnej. Zabúdaním si uľahčujeme od vedomostí, ktoré nepotrebujeme. Náš mozog si tak robí miesto pre nové a dôležitejšie veci. Je teda dôležité, aby sme si naše vedomosti pravidelne oživovali. To, čo je obsahom pasívnej pamäti, nie je však navždy stratené. Keď zhliadneme zabudnuté slovo, znovu si ho zapamätáme. To, čo sme sa už raz naučili, sa druhýkrát naučíme rýchlejšie. Kto si chce rozšíriť slovnú zásobu, musí si rozšíriť aj záujmy. Každý z nás má nejaké záujmy. Zaoberáme sa teda väčšinou stále rovnakými vecami. Jazyk sa však skladá z mnohých významových odborov. Človek zaujímajúci sa o politiku by si mal občas prečítať aj športovú rubriku!