Slovníček fráz

sk V banke   »   sl Na banki

60 [šesťdesiat]

V banke

V banke

60 [šestdeset]

Na banki

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina slovinčina Prehrať Viac
Chcel by som si otvoriť účet. Rad(-)-b- o--r--a)-ra-un. R----- b- o------- r----- R-d-a- b- o-p-l-a- r-č-n- ------------------------- Rad(a) bi odprl(a) račun. 0
Tu je môj pas. T-ka- -e--oj----n---i-t. T---- j- m-- p---- l---- T-k-j j- m-j p-t-i l-s-. ------------------------ Tukaj je moj potni list. 0
A tu je moja adresa. In-t-k-- -- mo- -a---v. I- t---- j- m-- n------ I- t-k-j j- m-j n-s-o-. ----------------------- In tukaj je moj naslov. 0
Chcel by som na svoj účet vložiť peniaze. R-d----bi--pla-a--a) de-a- na --oj-r--un. R----- b- u--------- d---- n- s--- r----- R-d-a- b- u-l-č-l-a- d-n-r n- s-o- r-č-n- ----------------------------------------- Rad(a) bi uplačal(a) denar na svoj račun. 0
Chcel by som zo svojho účtu vybrať peniaze. Rad(------d-igni-(a)--en-- --svo--ga-r-č---. R----- b- d--------- d---- s s------ r------ R-d-a- b- d-i-n-l-a- d-n-r s s-o-e-a r-č-n-. -------------------------------------------- Rad(a) bi dvignil(a) denar s svojega računa. 0
Chcel by som si vyzdvihnúť výpisy z účtu. Pri--l-(--iš-a---em-po---p-sek--t---a--a-----n-. P----- (------- s-- p- i------ s----- n- r------ P-i-e- (-r-š-a- s-m p- i-p-s-k s-a-j- n- r-č-n-. ------------------------------------------------ Prišel (prišla) sem po izpisek stanja na računu. 0
Chcel by som vyplatiť cestovný šek. Ra--a- -i-----č-l-a- p--o-a-n- ---. R----- b- u--------- p-------- č--- R-d-a- b- u-o-č-l-a- p-t-v-l-i č-k- ----------------------------------- Rad(a) bi unovčil(a) potovalni ček. 0
Aké veľké sú poplatky? K--o -i--ke s- -ro-iz---? K--- v----- s- p--------- K-k- v-s-k- s- p-o-i-i-e- ------------------------- Kako visoke so provizije? 0
Kde sa musím podpísať? Kje---r-m-po-pisat-? K-- m---- p--------- K-e m-r-m p-d-i-a-i- -------------------- Kje moram podpisati? 0
Očakávam prevod z Nemecka. Pri---u-e---a--z-lo-----e-č--e. P--------- n------- i- N------- P-i-a-u-e- n-k-z-l- i- N-m-i-e- ------------------------------- Pričakujem nakazilo iz Nemčije. 0
Tu je číslo môjho účtu. T-ka---- mo-- -tev-l-a --ču--. T---- j- m--- š------- r------ T-k-j j- m-j- š-e-i-k- r-č-n-. ------------------------------ Tukaj je moja številka računa. 0
Prišli už peniaze? Je d-n---pr-----? J- d---- p------- J- d-n-r p-i-p-l- ----------------- Je denar prispel? 0
Chcel by som zameniť tieto peniaze. Ra- -i --me---- ta----ar. R-- b- z------- t- d----- R-d b- z-m-n-a- t- d-n-r- ------------------------- Rad bi zamenjal ta denar. 0
Potrebujem americké doláre. Potrebu-e- am--iš-e -ola-j-. P--------- a------- d------- P-t-e-u-e- a-e-i-k- d-l-r-e- ---------------------------- Potrebujem ameriške dolarje. 0
Dajte mi prosím malé bankovky. Dajte --, -r-s-m- -r--n- ----ovce. D---- m-- p------ d----- b-------- D-j-e m-, p-o-i-, d-o-n- b-n-o-c-. ---------------------------------- Dajte mi, prosim, drobne bankovce. 0
Je tu niekde bankomat? Al-----tukaj --kšen -----m-t? A-- j- t---- k----- b-------- A-i j- t-k-j k-k-e- b-n-o-a-? ----------------------------- Ali je tukaj kakšen bankomat? 0
Koľko peňazí môžem vybrať? Ko-i---de--rja--- -a-ko-dvi---? K----- d------ s- l---- d------ K-l-k- d-n-r-a s- l-h-o d-i-n-? ------------------------------- Koliko denarja se lahko dvigne? 0
Aké kreditné karty sa môžu používať? K----e--red-tne-k-rt-----e d- ---rab---? K----- k------- k------ s- d- u--------- K-k-n- k-e-i-n- k-r-i-e s- d- u-o-a-i-i- ---------------------------------------- Kakšne kreditne kartice se da uporabiti? 0

Existuje univerzálna gramatika?

Keď sa učíme nejaký jazyk, učíme sa tiež jeho gramatiku. Keď sa deti učia svoj materinský jazyk, deje sa to celkom automaticky. Neuvedomujú si, že sa ich mozog učí mnohým pravidlám. Napriek tomu sa svoj materinský jazyk naučia od začiatku správne. Pretože existuje mnoho jazykov, existuje aj mnoho gramatických systémov. Existuje aj nejaká univerzálna gramatika? Vedci sa tým zaoberajú už dlhú dobu. Odpovedať na túto otázku by mohli poskytnúť nové štúdie. Vedci skúmajúci ľudský mozog urobili zaujímavý objav. Niekoľko ľudí sa muselo učiť gramatické pravidlá. Boli to študenti jazykových škôl. Učili sa japonsky alebo taliansky. Polovica týchto gramatických pravidiel bola úplne vymyslená. O tom však študenti nevedeli. Následne im boli prečítané rôzne vety. Študenti mali posúdiť, či sú tieto vety gramaticky správne. Pri tomto procese bol monitorovaný ich mozog. To znamená, že vedci merali aktivitu ich mozgu. Mohli tak sledovať, ako ich mozog na vety reaguje. A zdá sa, že náš mozog gramatiku rozoznáva! Pri spracovaní reči sú aktívne určité časti mozgu. Jednou z týchto oblastí je Brocovo centrum. Je umiestnené v ľavom čelnom laloku. Keď študenti narazili na skutočné gramatické pravidlá, bola táto oblasť veľmi aktívna. Aktivita naproti tomu značne klesla, keď im bola prezentovaná vymyslená gramatika. Je teda možné, že všetky gramatické systémy majú rovnaký základ. Všetky sa pravdepodobne riadia rovnakými pravidlami. A tieto pravidlá máme vrodené ...