Slovníček fráz

sk Vo vlaku   »   sl Na vlaku

34 [tridsaťštyri]

Vo vlaku

Vo vlaku

34 [štiriintrideset]

Na vlaku

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina slovinčina Prehrať Viac
Je to vlak do Berlína? J-----vla---o-B-r--na? J- t- v--- d- B------- J- t- v-a- d- B-r-i-a- ---------------------- Je to vlak do Berlina? 0
Kedy odchádza vlak? Kdaj o--elj- -l-k? K--- o------ v---- K-a- o-p-l-e v-a-? ------------------ Kdaj odpelje vlak? 0
Kedy príde vlak do Berlína? K-aj--r--elje v-ak-- ----i-? K--- p------- v--- v B------ K-a- p-i-e-j- v-a- v B-r-i-? ---------------------------- Kdaj pripelje vlak v Berlin? 0
Prepáčte, môžem prejsť? Opr----t-- ---- m---? O--------- s--- m---- O-r-s-i-e- s-e- m-m-? --------------------- Oprostite, smem mimo? 0
Myslím si, že to je moje miesto. M--l----d--j---- m-je -est-. M------ d- j- t- m--- m----- M-s-i-, d- j- t- m-j- m-s-o- ---------------------------- Mislim, da je to moje mesto. 0
Myslím, že sedíte na mojom mieste. Mi-l--- -a--edit- -a ----m mes-u. M------ d- s----- n- m---- m----- M-s-i-, d- s-d-t- n- m-j-m m-s-u- --------------------------------- Mislim, da sedite na mojem mestu. 0
Kde je lôžkový vozeň? K-- -e --a--ik? K-- j- s------- K-e j- s-a-n-k- --------------- Kje je spalnik? 0
Lôžkový vozeň je na konci vlaku. S-a-nik-je-n- ---cu v-aka. S------ j- n- k---- v----- S-a-n-k j- n- k-n-u v-a-a- -------------------------- Spalnik je na koncu vlaka. 0
A kde je jedálenský vozeň? – Na začiatku. K-e-p------ed--n- -o-?-–--a--a-e-ku. K-- p- j- j------ v--- – N- z------- K-e p- j- j-d-l-i v-z- – N- z-č-t-u- ------------------------------------ Kje pa je jedilni voz? – Na začetku. 0
Môžem spať dole? A---l-hk----i- sp--a-? A-- l---- s--- s------ A-i l-h-o s-i- s-o-a-? ---------------------- Ali lahko spim spodaj? 0
Môžem spať v strede? Ali--ahko --i- - -redi--? A-- l---- s--- v s------- A-i l-h-o s-i- v s-e-i-i- ------------------------- Ali lahko spim v sredini? 0
Môžem spať hore? Al--l---- -p-m-z--raj? A-- l---- s--- z------ A-i l-h-o s-i- z-o-a-? ---------------------- Ali lahko spim zgoraj? 0
Kedy budeme na hranici? K-aj bo-- na m--i? K--- b--- n- m---- K-a- b-m- n- m-j-? ------------------ Kdaj bomo na meji? 0
Ako dlho trvá cesta do Berlína? K--o do----tr-j- v-žnja -- -e-li--? K--- d---- t---- v----- d- B------- K-k- d-l-o t-a-a v-ž-j- d- B-r-i-a- ----------------------------------- Kako dolgo traja vožnja do Berlina? 0
Má vlak meškanie? I-a-v-ak z-mu--? I-- v--- z------ I-a v-a- z-m-d-? ---------------- Ima vlak zamudo? 0
Máte niečo na čítanie? I---- -aj ---brat-? I---- k-- z- b----- I-a-e k-j z- b-a-i- ------------------- Imate kaj za brati? 0
Môžem tu dostať niečo na jedenie a pitie? S- --hko--uka--d--i--a- -a ------------i? S- l---- t---- d--- k-- z- j---- i- p---- S- l-h-o t-k-j d-b- k-j z- j-s-i i- p-t-? ----------------------------------------- Se lahko tukaj dobi kaj za jesti in piti? 0
Zobudili by ste ma o 7.00? Me bo---, -ro---, z-u-i-i------dm--? M- b----- p------ z------ o- s------ M- b-s-e- p-o-i-, z-u-i-i o- s-d-i-? ------------------------------------ Me boste, prosim, zbudili ob sedmih? 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Bábätká vedia čítať z pier!

Keď sa bábätká učia hovoriť, dívajú sa svojim rodičom na ústa. Dospeli k tomu vývojoví psychológovia. Zhruba od šiestich mesiacov začínajú deti čítať z pier. Učia sa, ako pohybovať perami, aby vytvorili hlásku. Keď je deťom jeden rok, už niektorým slovám rozumejú. Od tohto veku sa ľuďom zase pozerajú do očí. Získavajú tým veľa dôležitých informácií. Z očí spoznajú, či sú ich rodičia veselí alebo smutní. Týmto spôsobom sa učia poznávať pocity. Zaujímavé je, keď na ne hovoríte cudzím jazykom. Potom totiž opäť začnú čítať z pier. Učia sa tak tvoriť cudzie hlásky. Ak hovoríte s deťmi, mali by ste sa teda na ne vždy pozerať. Okrem toho potrebujú deti k svojmu jazykovému vývoju dialóg. Rodičia totiž veľmi často opakujú, čo deti povedia. Deti teda dostávajú spätnú väzbu. Pre malé deti je veľmi dôležitá. Vedia, že im rozumiete. A to ich motivuje. Rady potom v učení pokračujú. Nestačí teda deťom len prehrávať audiokazety. To, že deti naozaj vedia čítať z pier, dokazujú štúdie. Malým deťom boli napríklad prehrávané videá bez zvuku. Išlo o videá v ich materinskom a cudzom jazyku. Videá vo svojom materskom jazyku sledovali deti dlhšie. Dávali pri nich aj väčší pozor. Prvé slová detí sú však na celom svete rovnaké. Mama a otec - vyslovia ich ľahko vo všetkých jazykoch!