Slovníček fráz

sk Na letisku   »   sl Na letališču

35 [tridsaťpäť]

Na letisku

Na letisku

35 [petintrideset]

Na letališču

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina slovinčina Prehrať Viac
Chcel /-a by som rezervovať let do Atén. Rad-a--b- r--er-ira--a)-l---v At-n-. R----- b- r------------ l-- v A----- R-d-a- b- r-z-r-i-a-(-) l-t v A-e-e- ------------------------------------ Rad(a) bi rezerviral(a) let v Atene. 0
Je to priamy let? Ali-je-to --p-sre-en l--? A-- j- t- n--------- l--- A-i j- t- n-p-s-e-e- l-t- ------------------------- Ali je to neposreden let? 0
Prosím si miesto pri okne, nefajčiar. P-o-i- s---ž p-i-okn---v odde-ku--a nek----c-. P----- s---- p-- o---- v o------ z- n--------- P-o-i- s-d-ž p-i o-n-, v o-d-l-u z- n-k-d-l-e- ---------------------------------------------- Prosim sedež pri oknu, v oddelku za nekadilce. 0
Chcel /-a by som potvrdiť svoju rezerváciu. Ra-(---b- potrdi---)-svoj- r-zerv----o. R----- b- p--------- s---- r----------- R-d-a- b- p-t-d-l-a- s-o-o r-z-r-a-i-o- --------------------------------------- Rad(a) bi potrdil(a) svojo rezervacijo. 0
Chcel /-a by som stornovať svoju rezerváciu. R--(-) bi-p-ek---al(a----o-- -ez---acijo. R----- b- p----------- s---- r----------- R-d-a- b- p-e-l-c-l-a- s-o-o r-z-r-a-i-o- ----------------------------------------- Rad(a) bi preklical(a) svojo rezervacijo. 0
Chcel /-a by som presunúť svoju rezerváciu. R-d(a) -i----em--il(-- s---o r----v-cijo. R----- b- s----------- s---- r----------- R-d-a- b- s-r-m-n-l-a- s-o-o r-z-r-a-i-o- ----------------------------------------- Rad(a) bi spremenil(a) svojo rezervacijo. 0
Kedy letí ďalšie lietadlo do Ríma? K-a---d--ti--a---dn-- l-t-l----R--? K--- o----- n-------- l----- v R--- K-a- o-l-t- n-s-e-n-e l-t-l- v R-m- ----------------------------------- Kdaj odleti naslednje letalo v Rim? 0
Sú ešte dve miesta voľné? S-- š- -r--ta dva---sta? S-- š- p----- d-- m----- S-a š- p-o-t- d-a m-s-a- ------------------------ Sta še prosta dva mesta? 0
Nie, máme už len jedno voľné miesto. Ne- ---mo le -e-e-o-pro-t---e-t-. N-- i---- l- š- e-- p----- m----- N-, i-a-o l- š- e-o p-o-t- m-s-o- --------------------------------- Ne, imamo le še eno prosto mesto. 0
Kedy pristaneme? Kd-j -rista----? K--- p---------- K-a- p-i-t-n-m-? ---------------- Kdaj pristanemo? 0
Kedy tam budeme? Kd-j bom--tam? K--- b--- t--- K-a- b-m- t-m- -------------- Kdaj bomo tam? 0
Kedy ide autobus do centra? K----pe-je------- a-tob-s - --nter -est-? K--- p---- k----- a------ v c----- m----- K-a- p-l-e k-k-e- a-t-b-s v c-n-e- m-s-a- ----------------------------------------- Kdaj pelje kakšen avtobus v center mesta? 0
Je to váš kufor? Je to vaš-k-v--k? J- t- v-- k------ J- t- v-š k-v-e-? ----------------- Je to vaš kovček? 0
Je to vaša taška? J--t- --ša--orb-? J- t- v--- t----- J- t- v-š- t-r-a- ----------------- Je to vaša torba? 0
Je to vaša batožina? Je--- v----pr--ja--? J- t- v--- p-------- J- t- v-š- p-t-j-g-? -------------------- Je to vaša prtljaga? 0
Koľko batožiny si môžem vziať zo sebou? K---k--p--l-a-- --hk- --am-m-s-s-bo? K----- p------- l---- v----- s s---- K-l-k- p-t-j-g- l-h-o v-a-e- s s-b-? ------------------------------------ Koliko prtljage lahko vzamem s sabo? 0
Dvadsať kíl. D----e- -i-og-am--. D------ k---------- D-a-s-t k-l-g-a-o-. ------------------- Dvajset kilogramov. 0
Čože, len dvadsať kíl? Kaj- -amo-dvajse-----o-r-mo-? K--- s--- d------ k---------- K-j- s-m- d-a-s-t k-l-g-a-o-? ----------------------------- Kaj, samo dvajset kilogramov? 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Učenie mení mozog

Kto veľa športuje, formuje svoje telo. Evidentne je však možné trénovať aj mozog. To znamená, že kto sa chce dobre naučiť jazyky, nepotrebuje len talent. Rovnako dôležité je pravidelné precvičovanie. Pretože precvičovanie môže pozitívne ovplyvniť štruktúry v mozgu. Zvláštny talent na jazyky je prirodzene väčšinou vrodený. Napriek tomu môže intenzívny tréning určité mozgové štruktúry zmeniť. Objem rečového centra sa zväčší. U ľudí, ktorí veľa precvičujú, dochádza tiež k zmene nervových buniek. Dlho sa verilo, že mozog sa nemení. Platilo, že čo sa nenaučíš ako dieťa, už sa nenaučíš nikdy. Vedci skúmajúci mozog však dospeli k úplne inému záveru. Dokázali, že náš mozog je tvárny po celý život. Možno povedať, že funguje ako sval. Vďaka tomu môže rásť až do vysokého veku. Mozog spracúva každý impulz. Ak je však mozog trénovaný, spracováva impulzy oveľa lepšie. To znamená, že pracuje rýchlejšie a účinnejšie. Tento princíp je rovnaký u mladých aj starších ľudí. Aby sme trénovali mozog, nemusíme sa nutne len učiť. Dobrým cvičením je aj čítanie. Najmä náročná literatúra precvičuje naše rečové centrum. Znamená to, že si rozširujeme slovnú zásobu. Navyše si vylepšujeme cit pre jazyk. Zaujímavé je, že jazyk je spracovávaný nielen v rečovom centre. Nový obsah spracováva tiež oblasť, ktorá kontroluje motoriku. Preto je dôležité čo možno najčastejšie stimulovať celý mozog. Takže cvičte svoje telo AJ svoj mozog!