Slovníček fráz

sk Na pošte   »   sl Na pošti (Na poštnem uradu)

59 [pätdesiatdeväť]

Na pošte

Na pošte

59 [devetinpetdeset]

Na pošti (Na poštnem uradu)

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina slovinčina Prehrať Viac
Kde je najbližšia pošta? Kje j----jb-i-ja p----? K-- j- n-------- p----- K-e j- n-j-l-ž-a p-š-a- ----------------------- Kje je najbližja pošta? 0
Je to ďaleko k najbližšej pošte? J- da-e- do --j--ižje----t-? J- d---- d- n-------- p----- J- d-l-č d- n-j-l-ž-e p-š-e- ---------------------------- Je daleč do najbližje pošte? 0
Kde je najbližšia poštová schránka? K----e -a---i-ji--o-tni-na-i-aln--? K-- j- n-------- p----- n---------- K-e j- n-j-l-ž-i p-š-n- n-b-r-l-i-? ----------------------------------- Kje je najbližji poštni nabiralnik? 0
Potrebujem pár poštových známok. Pot-eb---m dve znam--. P--------- d-- z------ P-t-e-u-e- d-e z-a-k-. ---------------------- Potrebujem dve znamki. 0
Na pohľadnicu a list. Z--ra---ed---- i---a pis-o. Z- r---------- i- z- p----- Z- r-z-l-d-i-o i- z- p-s-o- --------------------------- Za razglednico in za pismo. 0
Aké je poštovné do Ameriky? Koli-- -na-- po--ni-- - --e--ko? K----- z---- p------- v A------- K-l-k- z-a-a p-š-n-n- v A-e-i-o- -------------------------------- Koliko znaša poštnina v Ameriko? 0
Koľko váži balík? K--o----ak -- --ket? K--- t---- j- p----- K-k- t-ž-k j- p-k-t- -------------------- Kako težak je paket? 0
Môžem ho poslať leteckou poštou? L-h-o -o po----- leta-s--? L---- t- p------ l-------- L-h-o t- p-š-j-m l-t-l-k-? -------------------------- Lahko to pošljem letalsko? 0
Ako dlho trvá, kým príde? Ko-i---časa -ra--- da-pris-e? K----- č--- t----- d- p------ K-l-k- č-s- t-a-a- d- p-i-p-? ----------------------------- Koliko časa traja, da prispe? 0
Kde môžem telefonovať? K-e---hko--e-e---ira-? K-- l---- t----------- K-e l-h-o t-l-f-n-r-m- ---------------------- Kje lahko telefoniram? 0
Kde je najbližšia telefónna búdka? Kj- -e-naj-----a-t--ef-n--- celica? K-- j- n-------- t--------- c------ K-e j- n-j-l-ž-a t-l-f-n-k- c-l-c-? ----------------------------------- Kje je najbližja telefonska celica? 0
Máte telefónne karty? A-- -m-t- -e-efo--ko------c-? A-- i---- t--------- k------- A-i i-a-e t-l-f-n-k- k-r-i-o- ----------------------------- Ali imate telefonsko kartico? 0
Máte telefónny zoznam? A-i im--- telefons-i-------? A-- i---- t--------- i------ A-i i-a-e t-l-f-n-k- i-e-i-? ---------------------------- Ali imate telefonski imenik? 0
Viete predvoľbu do Rakúska? A---poz-at- -tevilk--za -vstrij-? A-- p------ š------- z- A-------- A-i p-z-a-e š-e-i-k- z- A-s-r-j-? --------------------------------- Ali poznate številko za Avstrijo? 0
Moment. Pozriem sa. Sa-o-tr---t------ -o-l-dam. S--- t-------- d- p-------- S-m- t-e-u-e-, d- p-g-e-a-. --------------------------- Samo trenutek, da pogledam. 0
Linka je stále obsadená. L-n--- -e ved-o za--dena. L----- j- v---- z-------- L-n-j- j- v-d-o z-s-d-n-. ------------------------- Linija je vedno zasedena. 0
Aké číslo ste vytočili? K-k-no šte-ilk- ----z-vr-eli? K----- š------- s-- z-------- K-k-n- š-e-i-k- s-e z-v-t-l-? ----------------------------- Kakšno številko ste zavrteli? 0
Najprv musíte vytočiť nulu! N---re--m-r-t- z----e---ni-! N------ m----- z------- n--- N-j-r-j m-r-t- z-v-t-t- n-č- ---------------------------- Najprej morate zavrteti nič! 0

Aj pocity hovoria rôznymi jazykmi!

Na celom svete sa hovorí rôznymi jazykmi. Žiadny univerzálny ľudský jazyk neexistuje. Ako je to ale s našou mimikou? Majú emócie svoj univerzálny jazyk? Vôbec nie, aj tu existujú rozdiely! Ľudia si dlho mysleli, že všetci vyjadrujeme svoje emócie rovnako. Malo sa za to, že mimika je zrozumiteľná pre všetkých. Charles Darwin veril, že pocity sú pre človeka životne dôležité. Preto musia byť vo všetkých kultúrach chápané rovnako. Nové štúdie však došli k iným záverom. Ukazujú, že rozdiely sú aj v jazyku našich emócií. Znamená to, že našu mimiku ovplyvňuje naša kultúra. Ľudia na celom svete si teda vykladajú a vyjadrujú emócie inak. Vedci rozlišujú šesť základných pocitov. Sú to radosť, smútok, hnev, znechutenie, strach a prekvapenie. Európania ich však vyjadrujú inak ako Aziati. Z rovnakých tvárí môžete vyčítať iné veci. Preukázali to mnohé experimenty. V rámci týchto experimentov boli ľuďom na počítači ukazované tváre. Tí potom mali popísať, čo v tvárach vidia. Výsledky sa líšili a to z mnohých dôvodov. V niektorých kultúrach sa pocity dávajú najavo viac než v iných. Intenzitu výrazu v tvári teda nechápu všetci rovnako. Ľudia z rôznych kultúr sa tiež sústredia na iné veci. Aziati sa pri čítaní emócií zameriavajú na oči. Oproti tomu Európania a Američania sa pozerajú na ústa. Jeden výraz tváre však všetky kultúry chápu rovnako ... Je to vrelý úsmev!