Slovníček fráz

sk Nakupovanie   »   sl Nakupovanje

54 [päťdesiatštyri]

Nakupovanie

Nakupovanie

54 [štiriinpetdeset]

Nakupovanje

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina slovinčina Prehrať Viac
Chcel by som kúpiť darček. R-d(a)-b---u-il(-)-darilo. R----- b- k------- d------ R-d-a- b- k-p-l-a- d-r-l-. -------------------------- Rad(a) bi kupil(a) darilo. 0
Ale nič príliš drahé. Vendar-ne --------. V----- n- p-------- V-n-a- n- p-e-r-g-. ------------------- Vendar ne predrago. 0
Možno kabelku? M-rda --r---o? M---- t------- M-r-a t-r-i-o- -------------- Morda torbico? 0
Akú farbu by ste chceli? V ----ni ---vi--o-ž-lit-? V k----- b---- j- ž------ V k-k-n- b-r-i j- ž-l-t-? ------------------------- V kakšni barvi jo želite? 0
Čiernu, hnedú, alebo bielu? V č-ni- rj----a-i---l-? V č---- r---- a-- b---- V č-n-, r-a-i a-i b-l-? ----------------------- V črni, rjavi ali beli? 0
Veľkú alebo malú? Ve-ik- ali--ajh-o? V----- a-- m------ V-l-k- a-i m-j-n-? ------------------ Veliko ali majhno? 0
Môžem sa pozrieť na túto? S--l-hk--t-------l-da-? S- l---- t--- p-------- S- l-h-o t-l- p-g-e-a-? ----------------------- Si lahko tole pogledam? 0
Je z kože? Je-ta---iz-usnj-? J- t--- i- u----- J- t-l- i- u-n-a- ----------------- Je tale iz usnja? 0
Alebo je z umelej hmoty? Al- -----e-ne s-ov-? A-- i- u----- s----- A-i i- u-e-n- s-o-i- -------------------- Ali iz umetne snovi? 0
Samozrejme z kože. S--eda j- ----s-j-. S----- j- i- u----- S-v-d- j- i- u-n-a- ------------------- Seveda je iz usnja. 0
To je obzvlášť dobrá kvalita. J- -el--d--re---k--o---. J- z--- d---- k--------- J- z-l- d-b-e k-k-v-s-i- ------------------------ Je zelo dobre kakovosti. 0
Kabelka je skutočne cenovo výhodná. I- ta -o--ic- ----e-n-č-- z--o p---n-. I- t- t------ j- r------- z--- p------ I- t- t-r-i-a j- r-s-i-n- z-l- p-c-n-. -------------------------------------- In ta torbica je resnično zelo poceni. 0
To sa mi páči. Vše---- j-. V--- m- j-- V-e- m- j-. ----------- Všeč mi je. 0
Vezmem ju. Vz---m--o. V----- j-- V-a-e- j-. ---------- Vzamem jo. 0
Môžem ju eventuálne vymeniť? J-----k- -----je-mog-če ---en-a-? J- l---- k------ m----- z-------- J- l-h-o k-s-e-e m-g-č- z-m-n-a-? --------------------------------- Jo lahko kasneje mogoče zamenjam? 0
Samozrejme. Seveda. S------ S-v-d-. ------- Seveda. 0
Zabalíme ju ako darček. J- bom---a----ral- -o- da-ilo. J- b--- z--------- k-- d------ J- b-m- z-p-k-r-l- k-t d-r-l-. ------------------------------ Jo bomo zapakirali kot darilo. 0
Tamto je pokladňa. T-m j---l--ajna. T-- j- b-------- T-m j- b-a-a-n-. ---------------- Tam je blagajna. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Kto komu rozumie?

Na svete je asi 7 miliárd ľudí. Všetci majú svoj jazyk. Žiaľbohu nie všetci máme jazyk rovnaký. Aby sme sa teda dorozumeli s inými národmi, musíme sa naučiť jazyky. To je často veľmi náročné. Ale sú jazyky, ktoré sú si veľmi podobné. Ľudia hovoriaci týmito jazykmi si navzájom rozumejú bez toho, aby ovládali tie druhé. Tento fenomén sa nazýva mutual intelligibility ( vzájomná zrozumiteľnosť ). U nej rozlišujeme dva varianty. Prvým variantom je ústna vzájomná zrozumiteľnosť. V tomto prípade si ľudia rozumejú, keď na seba navzájom hovoria. Nerozumejú si však v písanej forme druhého jazyka. To preto, že jazyky majú rôzne písané podoby. Príkladom takýchto jazykov je hindčina a urdčina. Písomná vzájomná zrozumiteľnosť je potom druhým variantom. V tomto prípade ľudia rozumejú písanej forme iného jazyka. Nerozumejú si však, ak na seba hovoria. Dôvodom je úplne odlišná výslovnosť. Príkladom je nemčina a holandčina. Väčšina príbuzných jazykov obsahuje obe varianty. To znamená, že sú vzájomne zrozumiteľné ústne aj písomne. Príkladom je ruština a ukrajinčina alebo thajčina a laoština. Existuje však tiež asymetrická forma vzájomnej zrozumiteľnosti. Tá nastane, keď majú ľudia navzájom rôznu úroveň porozumenia. Portugalci rozumejú Španielom lepšie, než Španieli Portugalcom. Rakúšania tiež rozumejú lepšie Nemcom, než je tomu naopak. V oboch prípadoch je prekážkou výslovnosť alebo dialekt. Ten, kto sa chce dobre porozprávať, musí sa naučiť niečo nové ...