slovenčina » macedónčina   V meste


25 [dvadsaťpäť]

V meste

-

25 [дваесет и пет]
25 [dwaeset i pet]

Во градот
Wo gradot

25 [dvadsaťpäť]

V meste

-

25 [дваесет и пет]
25 [dwaeset i pet]

Во градот
Wo gradot

Click to see the text:   
slovenčinaмакедонски
Chcel by som ísť na železničnú stanicu. Би с---- / с----- к-- ж----------- с------.
B- s---- / s----- k-- s---------------- s-------.
Chcel by som ísť na letisko. Би с---- / с----- к-- а---------.
B- s---- / s----- k-- a---------.
Chcel by som ísť do centra. Би с---- / с----- в- ц------- н- г-----.
B- s---- / s----- w- c-------- n- g-----.
   
Ako sa dostanem na železničnú stanicu? Ка-- д- с------ д- ж----------- с------?
K--- d- s------ d- s---------------- s-------?
Ako sa dostanem na letisko? Ка-- д- с------ д- а---------?
K--- d- s------ d- a---------?
Ako sa dostanem do centra? Ка-- д- с------ д- ц------- н- г-----?
K--- d- s------ d- c-------- n- g-----?
   
Potrebujem taxík. Ми т---- т----.
M- t---- t----.
Potrebujem mapu mesta. Ми т---- к---- н- г-----.
M- t---- k---- n- g-----.
Potrebujem hotel. Ми т---- х----.
M- t---- c-----.
   
Chcel by som si prenajať auto. Би с---- / с----- д- и------- е--- а--------.
B- s---- / s----- d- i------- j---- a--------.
Tu je moja kreditná karta. Ев- ј- м----- к------- к-------.
E-- ј- m----- k------- k----------.
Tu je môj vodičský preukaz. Ев- ј- м----- в------ д------.
E-- ј- m----- w--------- d------.
   
Čo všetko sa dá vidieť v meste? Шт- и-- д- с- в--- в- г-----?
S---- i-- d- s- w--- w- g-----?
Choďte do starého mesta. По----- в- с------ д-- н- г-----.
P------ w- s------ d-- n- g-----.
Urobte si okružnú jazdu po meste. На------- е--- г------ о-------.
N-------- j---- g------ o-------.
   
Choďte do prístavu. По----- н- п------------.
P------ n- p--------------.
Urobte si okružnú jazdu po prístave. На------- е--- п---------- о-------.
N-------- j---- p------------ o-------.
Aké pamätihodnosti sú tu ešte okrem toho? Ко- д---- з----------- г- и-- о---- т--?
K-- d---- s----------- g- i-- o---- t--?
   

Slovanské jazyky

Slovanský jazyk je materinským jazykom pre 300 miliónov ľudí. Patrí k indoeurópskym jazykom. Existuje zhruba 20 slovanských jazykov. Najvýznamnejším z nich je ruština. Tú používa ako svoj ​​materinský jazyk viac ako 150 miliónov ľudí. Po nej nasleduje poľština a ukrajinčina s viac než 50 miliónmi hovoriacich. Jazykoveda slovanské jazyky rozdeľuje na tieto skupiny: západoslovanské, východoslovanské a juhoslovanské jazyky. Medzi západoslovanské jazyky patrí poľština, čeština a slovenčina. Ruština, ukrajinčina a bieloruština sú východoslovanské jazyky. K juhoslovanským jazykom patrí srbčina, chorvátčina a bulharčina. Okrem toho existuje mnoho ďalších slovanských jazykov. Tými však hovorí relatívne málo ľudí.

Slovanské jazyky majú spoločný prajazyk. Jednotlivé jazyky sa z neho vyvinuli relatívne neskoro. Sú teda mladšie než jazyky germánske a románske. Veľká časť slovnej zásoby slovanských jazykov je podobná. Je to tým, že sa od seba oddelili relatívne neskoro. Z vedeckého hľadiska sú slovanské jazyky konzervatívne. Znamená to, že obsahujú stále množstvo starých štruktúr. Iné indoeurópske jazyky tieto staré formy už stratili. Slovanské jazyky sú preto pre výskum veľmi zaujímavé. Z výskumu možno získať poznatky o predchádzajúcich jazykoch. Vedci dúfajú, že sa dostanú k počiatkom indoeurópskych jazykov. Charakteristickým znakom slovanských jazykov je málo samohlások. Okrem toho majú veľa znakov, ktoré sa v iných jazykoch nevyskytujú. S ich výslovnosťou majú preto často problémy predovšetkým Západoeurópania. Ale žiadny strach - všetko bude dobré! Poľsky: Wszystko będzie dobrze!