Slovníček fráz

sk V banke   »   mk Во банка

60 [šesťdesiat]

V banke

V banke

60 [шеесет]

60 [shyeyesyet]

Во банка

[Vo banka]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina macedónčina Prehrať Viac
Chcel by som si otvoriť účet. Би с-к------а--л-----о-в---- -дна -м---а. Би сакал / сакала да отворам една сметка. Б- с-к-л / с-к-л- д- о-в-р-м е-н- с-е-к-. ----------------------------------------- Би сакал / сакала да отворам една сметка. 0
B- -a-al - s--a-- d- o-v--am y--na s-y-tka. Bi sakal / sakala da otvoram yedna smyetka. B- s-k-l / s-k-l- d- o-v-r-m y-d-a s-y-t-a- ------------------------------------------- Bi sakal / sakala da otvoram yedna smyetka.
Tu je môj pas. Ев- -о-м-ј---па--ш. Еве го мојот пасош. Е-е г- м-ј-т п-с-ш- ------------------- Еве го мојот пасош. 0
Yev---g-o-mo-ot pa---h. Yevye guo moјot pasosh. Y-v-e g-o m-ј-t p-s-s-. ----------------------- Yevye guo moјot pasosh.
A tu je moja adresa. А ----е --јат- -дреса. А ова е мојата адреса. А о-а е м-ј-т- а-р-с-. ---------------------- А ова е мојата адреса. 0
A-o-a-ye -o-ata---rye-a. A ova ye moјata adryesa. A o-a y- m-ј-t- a-r-e-a- ------------------------ A ova ye moјata adryesa.
Chcel by som na svoj účet vložiť peniaze. Б--с--а- - са-а-- д---плат-- -ар--н---о---а--м-т-а. Би сакал / сакала да уплатам пари на мојата сметка. Б- с-к-л / с-к-л- д- у-л-т-м п-р- н- м-ј-т- с-е-к-. --------------------------------------------------- Би сакал / сакала да уплатам пари на мојата сметка. 0
Bi--ak------a---- -- o-p--tam -ari-----oјa-a---yetka. Bi sakal / sakala da ooplatam pari na moјata smyetka. B- s-k-l / s-k-l- d- o-p-a-a- p-r- n- m-ј-t- s-y-t-a- ----------------------------------------------------- Bi sakal / sakala da ooplatam pari na moјata smyetka.
Chcel by som zo svojho účtu vybrať peniaze. Би с-ка- --с-ка---д--п-д-г--м па-- -д мој----с-етка. Би сакал / сакала да подигнам пари од мојата сметка. Б- с-к-л / с-к-л- д- п-д-г-а- п-р- о- м-ј-т- с-е-к-. ---------------------------------------------------- Би сакал / сакала да подигнам пари од мојата сметка. 0
Bi ----l---sakala da---d-gu--m ---- od--oј----smy-tka. Bi sakal / sakala da podigunam pari od moјata smyetka. B- s-k-l / s-k-l- d- p-d-g-n-m p-r- o- m-ј-t- s-y-t-a- ------------------------------------------------------ Bi sakal / sakala da podigunam pari od moјata smyetka.
Chcel by som si vyzdvihnúť výpisy z účtu. Би-с-ка- / ---ала-д- -ема- и---ш-ај ---сме-ка-а. Би сакал / сакала да земам извештај за сметката. Б- с-к-л / с-к-л- д- з-м-м и-в-ш-а- з- с-е-к-т-. ------------------------------------------------ Би сакал / сакала да земам извештај за сметката. 0
Bi-s-k---/ --k-la da-z-em-- iz--es-t-ј--- -my----t-. Bi sakal / sakala da zyemam izvyeshtaј za smyetkata. B- s-k-l / s-k-l- d- z-e-a- i-v-e-h-a- z- s-y-t-a-a- ---------------------------------------------------- Bi sakal / sakala da zyemam izvyeshtaј za smyetkata.
Chcel by som vyplatiť cestovný šek. Б- с--ал-/ с-к--а да-ис--ат-м-еде- п-тн---и-ч--. Би сакал / сакала да исплатам еден патнички чек. Б- с-к-л / с-к-л- д- и-п-а-а- е-е- п-т-и-к- ч-к- ------------------------------------------------ Би сакал / сакала да исплатам еден патнички чек. 0
Bi-----l-/ --kala-d- -splata-----y-- pat--chk---h-ek. Bi sakal / sakala da isplatam yedyen patnichki chyek. B- s-k-l / s-k-l- d- i-p-a-a- y-d-e- p-t-i-h-i c-y-k- ----------------------------------------------------- Bi sakal / sakala da isplatam yedyen patnichki chyek.
Aké veľké sú poplatky? К--к- с--вис--и та--ите? Колку се високи таксите? К-л-у с- в-с-к- т-к-и-е- ------------------------ Колку се високи таксите? 0
K-lk-o--y--vi-oki --ks-t--? Kolkoo sye visoki taksitye? K-l-o- s-e v-s-k- t-k-i-y-? --------------------------- Kolkoo sye visoki taksitye?
Kde sa musím podpísať? К--е мор-м -- -----ш-м? Каде морам да потпишам? К-д- м-р-м д- п-т-и-а-? ----------------------- Каде морам да потпишам? 0
K--y- mora- ----o-p-s-a-? Kadye moram da potpisham? K-d-e m-r-m d- p-t-i-h-m- ------------------------- Kadye moram da potpisham?
Očakávam prevod z Nemecka. О---ува------т- ---Г--м-ни-а. Очекувам уплата од Германија. О-е-у-а- у-л-т- о- Г-р-а-и-а- ----------------------------- Очекувам уплата од Германија. 0
Oc-ye--o-am --pl-ta o- G--er-a---a. Ochyekoovam ooplata od Guyermaniјa. O-h-e-o-v-m o-p-a-a o- G-y-r-a-i-a- ----------------------------------- Ochyekoovam ooplata od Guyermaniјa.
Tu je číslo môjho účtu. Еве го -ро--т -а м-јат---м----. Еве го бројот на мојата сметка. Е-е г- б-о-о- н- м-ј-т- с-е-к-. ------------------------------- Еве го бројот на мојата сметка. 0
Ye----guo-----o- ---mo-ata -my----. Yevye guo broјot na moјata smyetka. Y-v-e g-o b-o-o- n- m-ј-t- s-y-t-a- ----------------------------------- Yevye guo broјot na moјata smyetka.
Prišli už peniaze? Д--и се -------нати пар-т-? Дали се пристигнати парите? Д-л- с- п-и-т-г-а-и п-р-т-? --------------------------- Дали се пристигнати парите? 0
D----s-- -r--t--u------a-ity-? Dali sye pristigunati paritye? D-l- s-e p-i-t-g-n-t- p-r-t-e- ------------------------------ Dali sye pristigunati paritye?
Chcel by som zameniť tieto peniaze. Би-сак-- - с-кал- -а г--пр---нам о-ие -а-и. Би сакал / сакала да ги променам овие пари. Б- с-к-л / с-к-л- д- г- п-о-е-а- о-и- п-р-. ------------------------------------------- Би сакал / сакала да ги променам овие пари. 0
B--s-ka- --sak-l--d--gui -ro-y-na---v-y- p-ri. Bi sakal / sakala da gui promyenam oviye pari. B- s-k-l / s-k-l- d- g-i p-o-y-n-m o-i-e p-r-. ---------------------------------------------- Bi sakal / sakala da gui promyenam oviye pari.
Potrebujem americké doláre. Ми-тр------U------ла-и--(а--рикан-к-----а---. Ми требаат US – долари. (американски долари). М- т-е-а-т U- – д-л-р-. (-м-р-к-н-к- д-л-р-)- --------------------------------------------- Ми требаат US – долари. (американски долари). 0
M----y--a----S----ol--i.--amye-i-a--k---o-a-i-. Mi tryebaat US – dolari. (amyerikanski dolari). M- t-y-b-a- U- – d-l-r-. (-m-e-i-a-s-i d-l-r-)- ----------------------------------------------- Mi tryebaat US – dolari. (amyerikanski dolari).
Dajte mi prosím malé bankovky. В-----ам- дад-те-м---али ба---от-. Ве молам, дадете ми мали банкноти. В- м-л-м- д-д-т- м- м-л- б-н-н-т-. ---------------------------------- Ве молам, дадете ми мали банкноти. 0
V-e ---am,-da-y--ye-mi--ali--an--oti. Vye molam, dadyetye mi mali banknoti. V-e m-l-m- d-d-e-y- m- m-l- b-n-n-t-. ------------------------------------- Vye molam, dadyetye mi mali banknoti.
Je tu niekde bankomat? Има ли---де--анкомат? Има ли овде банкомат? И-а л- о-д- б-н-о-а-? --------------------- Има ли овде банкомат? 0
I-a l--ovdye -an-----? Ima li ovdye bankomat? I-a l- o-d-e b-n-o-a-? ---------------------- Ima li ovdye bankomat?
Koľko peňazí môžem vybrať? Ко-к--- с--а--о-е-да с---о-игн-? Колкава сума може да се подигне? К-л-а-а с-м- м-ж- д- с- п-д-г-е- -------------------------------- Колкава сума може да се подигне? 0
K----v--so-m- mo-ye ---s-e -od-g-ny-? Kolkava sooma moʐye da sye podigunye? K-l-a-a s-o-a m-ʐ-e d- s-e p-d-g-n-e- ------------------------------------- Kolkava sooma moʐye da sye podigunye?
Aké kreditné karty sa môžu používať? К----кр----на--ар-и-ка-м--- д- се--ори-ти? Која кредитна картичка може да се користи? К-ј- к-е-и-н- к-р-и-к- м-ж- д- с- к-р-с-и- ------------------------------------------ Која кредитна картичка може да се користи? 0
K--a -rye-i----k-r----k- -o-y-----s------ist-? Koјa kryeditna kartichka moʐye da sye koristi? K-ј- k-y-d-t-a k-r-i-h-a m-ʐ-e d- s-e k-r-s-i- ---------------------------------------------- Koјa kryeditna kartichka moʐye da sye koristi?

Existuje univerzálna gramatika?

Keď sa učíme nejaký jazyk, učíme sa tiež jeho gramatiku. Keď sa deti učia svoj materinský jazyk, deje sa to celkom automaticky. Neuvedomujú si, že sa ich mozog učí mnohým pravidlám. Napriek tomu sa svoj materinský jazyk naučia od začiatku správne. Pretože existuje mnoho jazykov, existuje aj mnoho gramatických systémov. Existuje aj nejaká univerzálna gramatika? Vedci sa tým zaoberajú už dlhú dobu. Odpovedať na túto otázku by mohli poskytnúť nové štúdie. Vedci skúmajúci ľudský mozog urobili zaujímavý objav. Niekoľko ľudí sa muselo učiť gramatické pravidlá. Boli to študenti jazykových škôl. Učili sa japonsky alebo taliansky. Polovica týchto gramatických pravidiel bola úplne vymyslená. O tom však študenti nevedeli. Následne im boli prečítané rôzne vety. Študenti mali posúdiť, či sú tieto vety gramaticky správne. Pri tomto procese bol monitorovaný ich mozog. To znamená, že vedci merali aktivitu ich mozgu. Mohli tak sledovať, ako ich mozog na vety reaguje. A zdá sa, že náš mozog gramatiku rozoznáva! Pri spracovaní reči sú aktívne určité časti mozgu. Jednou z týchto oblastí je Brocovo centrum. Je umiestnené v ľavom čelnom laloku. Keď študenti narazili na skutočné gramatické pravidlá, bola táto oblasť veľmi aktívna. Aktivita naproti tomu značne klesla, keď im bola prezentovaná vymyslená gramatika. Je teda možné, že všetky gramatické systémy majú rovnaký základ. Všetky sa pravdepodobne riadia rovnakými pravidlami. A tieto pravidlá máme vrodené ...