А ----е --јат- -дреса.
А ова е мојата адреса.
А о-а е м-ј-т- а-р-с-.
----------------------
А ова е мојата адреса. 0 A-o-a-ye -o-ata---rye-a.A ova ye moјata adryesa.A o-a y- m-ј-t- a-r-e-a-------------------------A ova ye moјata adryesa.
Б--с--а- - са-а-- д---плат-- -ар--н---о---а--м-т-а.
Би сакал / сакала да уплатам пари на мојата сметка.
Б- с-к-л / с-к-л- д- у-л-т-м п-р- н- м-ј-т- с-е-к-.
---------------------------------------------------
Би сакал / сакала да уплатам пари на мојата сметка. 0 Bi--ak------a---- -- o-p--tam -ari-----oјa-a---yetka.Bi sakal / sakala da ooplatam pari na moјata smyetka.B- s-k-l / s-k-l- d- o-p-a-a- p-r- n- m-ј-t- s-y-t-a------------------------------------------------------Bi sakal / sakala da ooplatam pari na moјata smyetka.
Viac jazykov
Kliknite na vlajku
Chcel by som na svoj účet vložiť peniaze.
Би сакал / сакала да уплатам пари на мојата сметка.
Bi sakal / sakala da ooplatam pari na moјata smyetka.
Я хотел бы / хотела бы положить деньги на мой счёт.
Chcel by som zo svojho účtu vybrať peniaze.
Би с-ка- --с-ка---д--п-д-г--м па-- -д мој----с-етка.
Би сакал / сакала да подигнам пари од мојата сметка.
Б- с-к-л / с-к-л- д- п-д-г-а- п-р- о- м-ј-т- с-е-к-.
----------------------------------------------------
Би сакал / сакала да подигнам пари од мојата сметка. 0 Bi ----l---sakala da---d-gu--m ---- od--oј----smy-tka.Bi sakal / sakala da podigunam pari od moјata smyetka.B- s-k-l / s-k-l- d- p-d-g-n-m p-r- o- m-ј-t- s-y-t-a-------------------------------------------------------Bi sakal / sakala da podigunam pari od moјata smyetka.
Viac jazykov
Kliknite na vlajku
Chcel by som zo svojho účtu vybrať peniaze.
Би сакал / сакала да подигнам пари од мојата сметка.
Bi sakal / sakala da podigunam pari od moјata smyetka.
К--к- с--вис--и та--ите?
Колку се високи таксите?
К-л-у с- в-с-к- т-к-и-е-
------------------------
Колку се високи таксите? 0 K-lk-o--y--vi-oki --ks-t--?Kolkoo sye visoki taksitye?K-l-o- s-e v-s-k- t-k-i-y-?---------------------------Kolkoo sye visoki taksitye?
К--е мор-м -- -----ш-м?
Каде морам да потпишам?
К-д- м-р-м д- п-т-и-а-?
-----------------------
Каде морам да потпишам? 0 K--y- mora- ----o-p-s-a-?Kadye moram da potpisham?K-d-e m-r-m d- p-t-i-h-m--------------------------Kadye moram da potpisham?
Еве го -ро--т -а м-јат---м----.
Еве го бројот на мојата сметка.
Е-е г- б-о-о- н- м-ј-т- с-е-к-.
-------------------------------
Еве го бројот на мојата сметка. 0 Ye----guo-----o- ---mo-ata -my----.Yevye guo broјot na moјata smyetka.Y-v-e g-o b-o-o- n- m-ј-t- s-y-t-a------------------------------------Yevye guo broјot na moјata smyetka.
В-----ам- дад-те-м---али ба---от-.
Ве молам, дадете ми мали банкноти.
В- м-л-м- д-д-т- м- м-л- б-н-н-т-.
----------------------------------
Ве молам, дадете ми мали банкноти. 0 V-e ---am,-da-y--ye-mi--ali--an--oti.Vye molam, dadyetye mi mali banknoti.V-e m-l-m- d-d-e-y- m- m-l- b-n-n-t-.-------------------------------------Vye molam, dadyetye mi mali banknoti.
Има ли---де--анкомат?
Има ли овде банкомат?
И-а л- о-д- б-н-о-а-?
---------------------
Има ли овде банкомат? 0 I-a l--ovdye -an-----?Ima li ovdye bankomat?I-a l- o-d-e b-n-o-a-?----------------------Ima li ovdye bankomat?
Ко-к--- с--а--о-е-да с---о-игн-?
Колкава сума може да се подигне?
К-л-а-а с-м- м-ж- д- с- п-д-г-е-
--------------------------------
Колкава сума може да се подигне? 0 K----v--so-m- mo-ye ---s-e -od-g-ny-?Kolkava sooma moʐye da sye podigunye?K-l-a-a s-o-a m-ʐ-e d- s-e p-d-g-n-e--------------------------------------Kolkava sooma moʐye da sye podigunye?
К----кр----на--ар-и-ка-м--- д- се--ори-ти?
Која кредитна картичка може да се користи?
К-ј- к-е-и-н- к-р-и-к- м-ж- д- с- к-р-с-и-
------------------------------------------
Која кредитна картичка може да се користи? 0 K--a -rye-i----k-r----k- -o-y-----s------ist-?Koјa kryeditna kartichka moʐye da sye koristi?K-ј- k-y-d-t-a k-r-i-h-a m-ʐ-e d- s-e k-r-s-i-----------------------------------------------Koјa kryeditna kartichka moʐye da sye koristi?
Keď sa učíme nejaký jazyk, učíme sa tiež jeho gramatiku.
Keď sa deti učia svoj materinský jazyk, deje sa to celkom automaticky.
Neuvedomujú si, že sa ich mozog učí mnohým pravidlám.
Napriek tomu sa svoj materinský jazyk naučia od začiatku správne.
Pretože existuje mnoho jazykov, existuje aj mnoho gramatických systémov.
Existuje aj nejaká univerzálna gramatika?
Vedci sa tým zaoberajú už dlhú dobu.
Odpovedať na túto otázku by mohli poskytnúť nové štúdie.
Vedci skúmajúci ľudský mozog urobili zaujímavý objav.
Niekoľko ľudí sa muselo učiť gramatické pravidlá.
Boli to študenti jazykových škôl.
Učili sa japonsky alebo taliansky.
Polovica týchto gramatických pravidiel bola úplne vymyslená.
O tom však študenti nevedeli.
Následne im boli prečítané rôzne vety.
Študenti mali posúdiť, či sú tieto vety gramaticky správne.
Pri tomto procese bol monitorovaný ich mozog.
To znamená, že vedci merali aktivitu ich mozgu.
Mohli tak sledovať, ako ich mozog na vety reaguje.
A zdá sa, že náš mozog gramatiku rozoznáva!
Pri spracovaní reči sú aktívne určité časti mozgu.
Jednou z týchto oblastí je Brocovo centrum.
Je umiestnené v ľavom čelnom laloku.
Keď študenti narazili na skutočné gramatické pravidlá, bola táto oblasť veľmi aktívna.
Aktivita naproti tomu značne klesla, keď im bola prezentovaná vymyslená gramatika.
Je teda možné, že všetky gramatické systémy majú rovnaký základ.
Všetky sa pravdepodobne riadia rovnakými pravidlami.
A tieto pravidlá máme vrodené ...