Џо- е од-Л----н.
Џ-- е о- Л------
Џ-н е о- Л-н-о-.
----------------
Џон е од Лондон. 0 Dʒon y-----L---o-.D--- y- o- L------D-o- y- o- L-n-o-.------------------Dʒon ye od London.
Мари------д--адр-д.
М----- е о- М------
М-р-ј- е о- М-д-и-.
-------------------
Марија е од Мадрид. 0 Ma-i-a--- o- ---rid.M----- y- o- M------M-r-ј- y- o- M-d-i-.--------------------Mariјa ye od Madrid.
П-тар-и -------е о--Бе-лин.
П---- и М---- с- о- Б------
П-т-р и М-р-а с- о- Б-р-и-.
---------------------------
Петар и Марта се од Берлин. 0 Pye-a--i---rta s----d-By-rl-n.P----- i M---- s-- o- B-------P-e-a- i M-r-a s-e o- B-e-l-n-------------------------------Pyetar i Marta sye od Byerlin.
Лондон-е -л-в-н -рад.
Л----- е г----- г----
Л-н-о- е г-а-е- г-а-.
---------------------
Лондон е главен град. 0 Lond-n-y- g-la--e- --r-d.L----- y- g------- g-----L-n-o- y- g-l-v-e- g-r-d--------------------------London ye gulavyen gurad.
М-др-д и-Б----- -е ---о-та----ла-н---радови.
М----- и Б----- с- и--- т--- г----- г-------
М-д-и- и Б-р-и- с- и-т- т-к- г-а-н- г-а-о-и-
--------------------------------------------
Мадрид и Берлин се исто така главни градови. 0 M-d-i--i By-rl-- sye --to-------u--v-- --r-d-vi.M----- i B------ s-- i--- t--- g------ g--------M-d-i- i B-e-l-n s-e i-t- t-k- g-l-v-i g-r-d-v-.------------------------------------------------Madrid i Byerlin sye isto taka gulavni guradovi.
Гла-ни------д-в---е г--еми-- --ч-и.
Г------- г------ с- г----- и б-----
Г-а-н-т- г-а-о-и с- г-л-м- и б-ч-и-
-----------------------------------
Главните градови се големи и бучни. 0 Gu--vn-t-e-g--adovi s-e--uoly-mi i ---chni.G--------- g------- s-- g------- i b-------G-l-v-i-y- g-r-d-v- s-e g-o-y-m- i b-o-h-i--------------------------------------------Gulavnitye guradovi sye guolyemi i boochni.
Na svete je 6 000 až 7 000 rôznych jazykov.
Počet dialektov je samozrejme omnoho vyšší.
Aký je ale rozdiel medzi jazykom a dialektom?
Dialekty sa vždy viažu na konkrétnu regionálnu oblasť.
Radíme ich preto k regionálnym jazykovým formám.
Dialekt je jazyková forma s najmenším oblastným rozsahom.
Dialekty majú spravidla len hovorenú, nie písanú podobu.
Tvoria vlastný jazykový systém.
A majú i vlastné pravidlá.
Teoreticky môže mať každý jazyk ľubovoľný počet dialektov.
Všetky dialekty patria do štandardného jazyka.
Štandardnému jazyku rozumejú všetci obyvatelia krajiny.
Týmto jazykom sa môžu zhovárať aj ľudia s rôznymi dialektmi.
Takmer všetky dialekty strácajú čoraz viac na význame.
V mestách sa s nimi už takmer nestretneme.
Aj v zamestnaní sa používa väčšinou štandardný jazyk.
Ľudia používajúci dialekt sú často považovaní za vidiečanov alebo nevzdelancov.
Vyskytujú sa pritom vo všetkých sociálnych vrstvách.
Nie sú teda o nič menej inteligentní ako ostatní ľudia.
Práve naopak!
Kto hovorí dialektom, má mnoho výhod.
Napríklad pri štúdiu cudzích jazykov.
Ľudia hovoriaci dialektom vedia, že existujú rôzne jazykové formy.
A dokážu sa rýchlo naučiť meniť štýl jazyka.
Majú preto vyššiu schopnosť variácie.
Ich cit im napovie, aký štýl jazyka majú v určitej situácii použiť.
Je to dokonca vedecky dokázané.
Takže: nebojte sa používať dialekt, oplatí sa to!