Скап л--- -----но-?
Скап ли е прстенот?
С-а- л- е п-с-е-о-?
-------------------
Скап ли е прстенот? 0 S-a- -- y---rs-----t?Skap li ye prstyenot?S-a- l- y- p-s-y-n-t----------------------Skap li ye prstyenot?
Н-- --ј -ин--с-мо-сто ----.
Не, тој чини само сто евра.
Н-, т-ј ч-н- с-м- с-о е-р-.
---------------------------
Не, тој чини само сто евра. 0 Nye, t-ј chi-----mo-st--ye-r-.Nye, toј chini samo sto yevra.N-e- t-ј c-i-i s-m- s-o y-v-a-------------------------------Nye, toј chini samo sto yevra.
Г-то- - ------ ли -и-в---?
Готов / готова ли си веќе?
Г-т-в / г-т-в- л- с- в-ќ-?
--------------------------
Готов / готова ли си веќе? 0 Gu--ov----uoto-a li-si--yekjye?Guotov / guotova li si vyekjye?G-o-o- / g-o-o-a l- s- v-e-j-e--------------------------------Guotov / guotova li si vyekjye?
Сак-ш л----т- ----?
Сакаш ли уште супа?
С-к-ш л- у-т- с-п-?
-------------------
Сакаш ли уште супа? 0 S----h-----o-h-ye----pa?Sakash li ooshtye soopa?S-k-s- l- o-s-t-e s-o-a-------------------------Sakash li ooshtye soopa?
Жи--е- ------е долг- о-де?
Живееш ли веќе долго овде?
Ж-в-е- л- в-ќ- д-л-о о-д-?
--------------------------
Живееш ли веќе долго овде? 0 ʐ-vye-e----i vy-k-y----lguo o---e?ʐivyeyesh li vyekjye dolguo ovdye?ʐ-v-e-e-h l- v-e-j-e d-l-u- o-d-e-----------------------------------ʐivyeyesh li vyekjye dolguo ovdye?
Но -озн--ам-в--- -ног- -уѓе.
Но познавам веќе многу луѓе.
Н- п-з-а-а- в-ќ- м-о-у л-ѓ-.
----------------------------
Но познавам веќе многу луѓе. 0 No p-z--vam --e-jye -noguo- --oѓy-.No poznavam vyekjye mnoguoo looѓye.N- p-z-a-a- v-e-j-e m-o-u-o l-o-y-.-----------------------------------No poznavam vyekjye mnoguoo looѓye.
Не,-д-ри-за--и-е-д-т.
Не, дури за викендот.
Н-, д-р- з- в-к-н-о-.
---------------------
Не, дури за викендот. 0 N----do-r- za-vik---d--.Nye, doori za vikyendot.N-e- d-o-i z- v-k-e-d-t-------------------------Nye, doori za vikyendot.
Н---- ---ќ----е-е ---------.
Но се враќам веќе во недела.
Н- с- в-а-а- в-ќ- в- н-д-л-.
----------------------------
Но се враќам веќе во недела. 0 No s-e vr---am vyekjye -o--yedye--.No sye vrakjam vyekjye vo nyedyela.N- s-e v-a-j-m v-e-j-e v- n-e-y-l-.-----------------------------------No sye vrakjam vyekjye vo nyedyela.
Д-л- ----а-- --рк- --в--е-в--р-с-а?
Дали твојата ќерка е веќе возрасна?
Д-л- т-о-а-а ќ-р-а е в-ќ- в-з-а-н-?
-----------------------------------
Дали твојата ќерка е веќе возрасна? 0 Dal--t---at- k--e-ka -e ------e v---as-a?Dali tvoјata kjyerka ye vyekjye vozrasna?D-l- t-o-a-a k-y-r-a y- v-e-j-e v-z-a-n-?-----------------------------------------Dali tvoјata kjyerka ye vyekjye vozrasna?
Н-, --а---ш-о-ук- с-д-м-а--е-.
Не, таа е штотуку седумнаесет.
Н-, т-а е ш-о-у-у с-д-м-а-с-т-
------------------------------
Не, таа е штотуку седумнаесет. 0 Ny-,--a---- sht-t--ko- s----om-aye----.Nye, taa ye shtotookoo syedoomnayesyet.N-e- t-a y- s-t-t-o-o- s-e-o-m-a-e-y-t----------------------------------------Nye, taa ye shtotookoo syedoomnayesyet.
Но--аа-ве-е -ма -е-к-.
Но таа веќе има дечко.
Н- т-а в-ќ- и-а д-ч-о-
----------------------
Но таа веќе има дечко. 0 N--ta--v-ek--- im-----c--o.No taa vyekjye ima dyechko.N- t-a v-e-j-e i-a d-e-h-o----------------------------No taa vyekjye ima dyechko.
Na celom svete nájdeme milióny kníh.
Koľko ich bolo doteraz napísaných, presne nevieme.
Knihy pritom obsahujú mnoho vedomostí.
Keby ste ich všetky prečítali, vedeli by ste o živote naozaj veľa.
Pretože knihy nám ukazujú, ako sa náš svet mení.
Každá doba má svoje knihy.
Možno z nich vyčítať, čo je pre ľudí dôležité.
Nikto ich ale nemôže prečítať všetky.
Moderná technika nám ale pomáha knihy analyzovať.
Pomocou digitalizácie môžeme knihy ukladať ako dáta.
Potom môžeme analyzovať ich obsah.
Jazykovedci tak môžu zistiť, ako sa náš jazyk mení.
Ešte zaujímavejšie je však spočítať početnosť jednotlivých slov.
Možno tak určiť význam jednotlivých vecí.
Vedci preštudovali viac ako 5 miliónov kníh.
Knihy boli napísané v posledných piatich storočiach.
Celkovo bolo analyzovaných 500 miliárd slov.
Frekvencia jednotlivých slov nám ukazuje, ako žili ľudia v minulosti, a ako žijeme dnes.
V našom jazyku sa odrážajú naše myšlienky a trendy.
Slovo
muži
napríklad stratilo istý význam.
Používa sa dnes menej často ako predtým.
Naopak slovo
ženy
používame oveľa častejšie.
Skúmaním slov možno tiež určiť, čo radi jeme.
V päťdesiatych rokoch sa často používalo slovo
ice cream
(zmrzlina).
Neskôr boli moderné slová
pizza
a
pasta
(cestoviny).
Pojem
sushi
sa stal populárny za posledných niekoľko rokov.
Pre všetkých priaznivcov jazyka tu máme dobrú správu ...
Každý rok sa v našom jazyku objavia nové slová!