Slovníček fráz

sk Čítať a písať   »   mk Читање и пишување

6 [šesť]

Čítať a písať

Čítať a písať

6 [шест]

6 [shyest]

Читање и пишување

[Chitaњye i pishoovaњye]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina macedónčina Prehrať Viac
Čítam. Ја- ч-там. Ј-- ч----- Ј-с ч-т-м- ---------- Јас читам. 0
Ј-s c-----. Ј-- c------ Ј-s c-i-a-. ----------- Јas chitam.
Čítam písmeno. Ја- -и--м--дн--букв-. Ј-- ч---- е--- б----- Ј-с ч-т-м е-н- б-к-а- --------------------- Јас читам една буква. 0
Јa--c-i-a- -ed---b--kv-. Ј-- c----- y---- b------ Ј-s c-i-a- y-d-a b-o-v-. ------------------------ Јas chitam yedna bookva.
Čítam slovo. Ј-- -и-ам -д-н з-о-. Ј-- ч---- е--- з---- Ј-с ч-т-м е-е- з-о-. -------------------- Јас читам еден збор. 0
Јa--chita---e-yen zbor. Ј-- c----- y----- z---- Ј-s c-i-a- y-d-e- z-o-. ----------------------- Јas chitam yedyen zbor.
Čítam vetu. Ја---и-а--е-на-р-ченица. Ј-- ч---- е--- р-------- Ј-с ч-т-м е-н- р-ч-н-ц-. ------------------------ Јас читам една реченица. 0
Ј-s ----a- y--n- ry-c--enitza. Ј-- c----- y---- r------------ Ј-s c-i-a- y-d-a r-e-h-e-i-z-. ------------------------------ Јas chitam yedna ryechyenitza.
Čítam list. Ј-- чи----е--о-пис--. Ј-- ч---- е--- п----- Ј-с ч-т-м е-н- п-с-о- --------------------- Јас читам едно писмо. 0
Јas-c----- ye-no -i--o. Ј-- c----- y---- p----- Ј-s c-i-a- y-d-o p-s-o- ----------------------- Јas chitam yedno pismo.
Čítam knihu. Јас---------н--книга. Ј-- ч---- е--- к----- Ј-с ч-т-м е-н- к-и-а- --------------------- Јас читам една книга. 0
Јas-ch-tam y---a k-ig--. Ј-- c----- y---- k------ Ј-s c-i-a- y-d-a k-i-u-. ------------------------ Јas chitam yedna knigua.
Čítam. Ј-- --та-. Ј-- ч----- Ј-с ч-т-м- ---------- Јас читам. 0
Јas--hi-a-. Ј-- c------ Ј-s c-i-a-. ----------- Јas chitam.
Čítaš. Т--чи--ш. Т- ч----- Т- ч-т-ш- --------- Ти читаш. 0
T--chit--h. T- c------- T- c-i-a-h- ----------- Ti chitash.
Číta. То-----а. Т-- ч---- Т-ј ч-т-. --------- Тој чита. 0
T-ј chit-. T-- c----- T-ј c-i-a- ---------- Toј chita.
Píšem. Ја- п-шу--м. Ј-- п------- Ј-с п-ш-в-м- ------------ Јас пишувам. 0
Јa--pis-oo-a-. Ј-- p--------- Ј-s p-s-o-v-m- -------------- Јas pishoovam.
Píšem písmeno. Јас п-шувам -д-- бу-ва. Ј-- п------ е--- б----- Ј-с п-ш-в-м е-н- б-к-а- ----------------------- Јас пишувам една буква. 0
Јas pish--v-m-ye--- -o---a. Ј-- p-------- y---- b------ Ј-s p-s-o-v-m y-d-a b-o-v-. --------------------------- Јas pishoovam yedna bookva.
Píšem slovo. Јас-----в-м -д---зб--. Ј-- п------ е--- з---- Ј-с п-ш-в-м е-е- з-о-. ---------------------- Јас пишувам еден збор. 0
Јas-p--hoova---ed--- --or. Ј-- p-------- y----- z---- Ј-s p-s-o-v-m y-d-e- z-o-. -------------------------- Јas pishoovam yedyen zbor.
Píšem vetu. Ј-- -и-у-а- -----р--е--ц-. Ј-- п------ е--- р-------- Ј-с п-ш-в-м е-н- р-ч-н-ц-. -------------------------- Јас пишувам една реченица. 0
Ј-s p-s-o--a--y-dna-ry-c-----tza. Ј-- p-------- y---- r------------ Ј-s p-s-o-v-m y-d-a r-e-h-e-i-z-. --------------------------------- Јas pishoovam yedna ryechyenitza.
Píšem list. Ј-с ---у-а--едно----м-. Ј-- п------ е--- п----- Ј-с п-ш-в-м е-н- п-с-о- ----------------------- Јас пишувам едно писмо. 0
Јas --s--o-a- ------p----. Ј-- p-------- y---- p----- Ј-s p-s-o-v-m y-d-o p-s-o- -------------------------- Јas pishoovam yedno pismo.
Píšem knihu. Ј-с ----вам-е-н--к-ига. Ј-- п------ е--- к----- Ј-с п-ш-в-м е-н- к-и-а- ----------------------- Јас пишувам една книга. 0
Ј-s-pis--ov-m ye-na-k-i-ua. Ј-- p-------- y---- k------ Ј-s p-s-o-v-m y-d-a k-i-u-. --------------------------- Јas pishoovam yedna knigua.
Píšem. Ј-- п--ув-м. Ј-- п------- Ј-с п-ш-в-м- ------------ Јас пишувам. 0
Ј-- -is---v-m. Ј-- p--------- Ј-s p-s-o-v-m- -------------- Јas pishoovam.
Píšeš. Ти -и-ув--. Т- п------- Т- п-ш-в-ш- ----------- Ти пишуваш. 0
Ti --sh-o-a--. T- p---------- T- p-s-o-v-s-. -------------- Ti pishoovash.
Píše. Т-----шув-. Т-- п------ Т-ј п-ш-в-. ----------- Тој пишува. 0
Toј pi-h-ov-. T-- p-------- T-ј p-s-o-v-. ------------- Toј pishoova.

Internacionalizmy

Globalizácia nevynechala ani jazyky. Je to zrejmé z výrazného nárastu internacionalizmov. Internacionalizmy sú slová, ktoré sa vyskytujú vo viacerých jazykoch. Dané slová majú pritom rovnaký alebo podobný význam. Výslovnosť je často rovnaká. Aj ich pravopis je väčšinou podobný. Zaujímavé je rozširovanie internacionalizmov. Hranice pri ňom nehrajú rolu. Teda tie geografické. A najmä nie jazykové. Sú slová, ktorým rozumejú ľudia všade na svete. Dobrým príkladom je napríklad slovo hotel. To existuje snáď všade na svete. Mnoho internacionalizmov sa vyskytuje i vo vede. Aj technické pojmy sa rozširujú rýchlo a po celom svete. Staré internacionalizmy majú spoločné korene. Sú odvodené z rovnakého slova. Ich základ väčšinou tvorí vypožičané slovo. Znamená to, že slová sa jednoducho prevezmú do iného jazyka. Pri preberaní hrá dôležitú úlohu kultúrne prostredie. Každá civilizácia má svoje vlastné tradície. Nové pojmy sa preto neuchytia všade. O tom, ktoré slová sa prevezmú, rozhodujú kultúrne normy. Niektoré predmety nájdeme iba v určitých častiach krajiny. Iné predmety sa veľmi rýchlo rozšíria po celom svete. Len keď sa rozšíri predmet, rozšíri sa aj jej názov. To je práve na internacionalizmoch zaujímavé. Keď spoznáme jazyk, spoznáme vždy aj kultúru ....