Slovníček fráz

sk V hoteli – sťažnosti   »   lv Viesnīcā – sūdzības

28 [dvadsaťosem]

V hoteli – sťažnosti

V hoteli – sťažnosti

28 [divdesmit astoņi]

Viesnīcā – sūdzības

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina lotyština Prehrať Viac
Sprcha nefunguje. Du-a--e-a-bo-as. D--- n---------- D-š- n-d-r-o-a-. ---------------- Duša nedarbojas. 0
Netečie teplá voda. Na-----tā------. N-- s---- ū----- N-v s-l-ā ū-e-s- ---------------- Nav siltā ūdens. 0
Môžete to nechať opraviť? V----o nev-r----s-l----? V-- t- n------- s------- V-i t- n-v-r-t- s-l-b-t- ------------------------ Vai to nevarētu salabot? 0
V izbe nie je telefón. I----- n----e-efona. I----- n-- t-------- I-t-b- n-v t-l-f-n-. -------------------- Istabā nav telefona. 0
V izbe nie je televízor. I---bā ----t---v-zo-a. I----- n-- t---------- I-t-b- n-v t-l-v-z-r-. ---------------------- Istabā nav televizora. 0
Izba nemá balkón. I----ai nav--alk---. I------ n-- b------- I-t-b-i n-v b-l-o-a- -------------------- Istabai nav balkona. 0
Izba je príliš hlučná. I-t--a------r -k-ļ-. I----- i- p-- s----- I-t-b- i- p-r s-a-u- -------------------- Istaba ir par skaļu. 0
Izba je primalá. I---b- ir p-r-m-zu. I----- i- p-- m---- I-t-b- i- p-r m-z-. ------------------- Istaba ir par mazu. 0
Izba je príliš tmavá. Is--b--i- pa--t-mš-. I----- i- p-- t----- I-t-b- i- p-r t-m-u- -------------------- Istaba ir par tumšu. 0
Kúrenie nefunguje. A-k-r- --d---oj-s. A----- n---------- A-k-r- n-d-r-o-a-. ------------------ Apkure nedarbojas. 0
Klimatizácia nefunguje. G-i---k-n-icion---i--ne-arbo-as. G---- k------------- n---------- G-i-a k-n-i-i-n-e-i- n-d-r-o-a-. -------------------------------- Gaisa kondicionieris nedarbojas. 0
Televízor je pokazený. Telev----s-----r--jas. T--------- n---------- T-l-v-z-r- n-d-r-o-a-. ---------------------- Televizors nedarbojas. 0
To sa mi nepáči. Tas-m-n-n-p-tī-. T-- m-- n------- T-s m-n n-p-t-k- ---------------- Tas man nepatīk. 0
To je pre mňa pridrahé. Tas---- i--par-d----. T-- m-- i- p-- d----- T-s m-n i- p-r d-r-u- --------------------- Tas man ir par dārgu. 0
Máte niečo lacnejšie? Va- Jum- -a---a- l--āk-? V-- J--- n-- k-- l------ V-i J-m- n-v k-s l-t-k-? ------------------------ Vai Jums nav kas lētāks? 0
Je tu v blízkosti mládežnícka ubytovňa? V-i-te tu-u-ā i---ā---jau---šu --es--ca? V-- t- t----- i- k--- j------- v-------- V-i t- t-v-m- i- k-d- j-u-i-š- v-e-n-c-? ---------------------------------------- Vai te tuvumā ir kāda jauniešu viesnīca? 0
Je tu v blízkosti penzión? V---te----um--i----d--pansija? V-- t- t----- i- k--- p------- V-i t- t-v-m- i- k-d- p-n-i-a- ------------------------------ Vai te tuvumā ir kāda pansija? 0
Je tu v blízkosti reštaurácia? V-- -e-tu-um- ir kād----s-o-ān-? V-- t- t----- i- k--- r--------- V-i t- t-v-m- i- k-d- r-s-o-ā-s- -------------------------------- Vai te tuvumā ir kāds restorāns? 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Pozitívne jazyky, negatívne jazyky

Ľudia sú väčšinou buď optimisti alebo pesimisti. To isté sa dá povedať i o jazykoch! Vedci stále znovu a znovu skúmajú slovnú zásobu jazykov. Často dochádzajú k úžasným záverom. V angličtine je napríklad viac negatívnych než pozitívnych slov. Pre negatívne emócie existuje takmer dvojnásobný počet slov. V západných spoločnostiach slovná zásoba ovplyvňuje tých, ktorí daným jazykom hovoria. Ľudia si tam veľmi často sťažujú. A tiež veľa vecí kritizujú. Celkovo teda používajú skôr negatívne sfarbený jazyk. Negatívne slová sú však zaujímavé aj z iného dôvodu. Obsahujú totiž viac informácií než pozitívne výrazy. Príčinou môže byť náš vývoj. Pre všetky formy života bolo vždy dôležité rozpoznať nebezpečenstvo. Bolo nutné rýchlo reagovať na riziko. Navyše bolo nutné varovať iných ľudí. Preto bolo dôležité rýchlo odovzdať veľa informácií. Pomocou čo možno najmenšieho počtu slov odovzdať čo najviac informácií. Inak nemá negatívny jazyk žiadne skutočné výhody. To si vie každý ľahko predstaviť. Ľudia, ktorí hovoria stále len niečo negatívne, určite nie sú obľúbení. Okrem toho sa negatívny jazyk prejavuje aj na našich emóciách. Naproti tomu pozitívny jazyk môže mať pozitívne účinky. V práci sú úspešnejší ľudia, ktorí formulujú všetko pozitívne. Mali by sme teda svoj jazyk používať opatrnejšie. Len my rozhodujeme, ktoré slová použijeme. A svojím jazykom vytvárame tiež svoju realitu. Takže: hovorte pozitívne!