Slovníček fráz

sk niečo zdôvodniť 1   »   lv kaut ko pamatot 1

75 [sedemdesiatpäť]

niečo zdôvodniť 1

niečo zdôvodniť 1

75 [septiņdesmit pieci]

kaut ko pamatot 1

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina lotyština Prehrať Viac
Prečo neprídete? K-pē- J---n--ākat? K---- J-- n------- K-p-c J-s n-n-k-t- ------------------ Kāpēc Jūs nenākat? 0
Počasie je také zlé. L-iks-i---ik--l-k--. L---- i- t-- s------ L-i-s i- t-k s-i-t-. -------------------- Laiks ir tik slikts. 0
Neprídem, pretože počasie je také zlé. E- n----u, -o ---s--k-s-----s. E- n------ j- i- s----- l----- E- n-n-k-, j- i- s-i-t- l-i-s- ------------------------------ Es nenāku, jo ir slikts laiks. 0
Prečo nepríde? Kāpē- -i-š--enā-? K---- v--- n----- K-p-c v-ņ- n-n-k- ----------------- Kāpēc viņš nenāk? 0
Nie je pozvaný. V----n-- --aicinā-s. V--- n-- u---------- V-ņ- n-v u-a-c-n-t-. -------------------- Viņš nav uzaicināts. 0
Nepríde, pretože nie je pozvaný. V-ņš-ne---,-j--n-- uz-----āt-. V--- n----- j- n-- u---------- V-ņ- n-n-k- j- n-v u-a-c-n-t-. ------------------------------ Viņš nenāk, jo nav uzaicināts. 0
Prečo neprídeš? K---c--u-n----? K---- t- n----- K-p-c t- n-n-c- --------------- Kāpēc tu nenāc? 0
Nemám čas. Ma- -av-laik-. M-- n-- l----- M-n n-v l-i-a- -------------- Man nav laika. 0
Neprídem, pretože nemám čas. Es ne-āku,--- --n n-- l--k-. E- n------ j- m-- n-- l----- E- n-n-k-, j- m-n n-v l-i-a- ---------------------------- Es nenāku, jo man nav laika. 0
Prečo nezostaneš? K-pē--t----pa--ec? K---- t- n-------- K-p-c t- n-p-l-e-? ------------------ Kāpēc tu nepaliec? 0
Musím ešte pracovať. Man--ē--jāst--dā. M-- v-- j-------- M-n v-l j-s-r-d-. ----------------- Man vēl jāstrādā. 0
Nezostanem, pretože musím ešte pracovať. Es -e-a-------jo m----ē---ā-t-ā-ā. E- n--------- j- m-- v-- j-------- E- n-p-l-e-u- j- m-n v-l j-s-r-d-. ---------------------------------- Es nepalieku, jo man vēl jāstrādā. 0
Prečo už idete? K-pē- --s-ja- a--e-a-? K---- J-- j-- a------- K-p-c J-s j-u a-z-j-t- ---------------------- Kāpēc Jūs jau aizejat? 0
Som unavený. Es es-----gu-u-i. E- e--- n-------- E- e-m- n-g-r-s-. ----------------- Es esmu nogurusi. 0
Idem, pretože som unavený. Es ---e--- j---s-- --gu--si. E- a------ j- e--- n-------- E- a-z-j-, j- e-m- n-g-r-s-. ---------------------------- Es aizeju, jo esmu nogurusi. 0
Prečo už cestujete? Kā-ē--J---jau-a-----u---? K---- J-- j-- a---------- K-p-c J-s j-u a-z-r-u-a-? ------------------------- Kāpēc Jūs jau aizbraucat? 0
Je už neskoro. Ir jau-v---. I- j-- v---- I- j-u v-l-. ------------ Ir jau vēls. 0
Cestujem, pretože je už neskoro. Es---au-u p-om,-jo ir---- -ēls. E- b----- p---- j- i- j-- v---- E- b-a-c- p-o-, j- i- j-u v-l-. ------------------------------- Es braucu prom, jo ir jau vēls. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Materinský jazyk = pocitový, cudzí jazyk = racionálne?

Keď sa učíme cudzie jazyky, stimulujeme pritom náš mozog. Učením sa naše myslenie mení. Stávame sa kreatívnejšími a flexibilnejšími. Komplexné myslenie je tiež jednoduchšie pre ľudí, ktorí hovoria viacerými jazykmi. Pri učení sa precvičuje pamäť. Čím viac sa naučíme, tým lepšie pamäť funguje. Kto sa naučil veľa jazykov, naučí sa aj iné veci rýchlejšie. Dokáže sa na určitú vec lepšie a dlhšie sústrediť. Vďaka tomu rieši problémy rýchlejšie. Ľudia hovoriaci viacerými jazykmi sú tiež rozhodnejší. Aj to, ako sa rozhodujú, závisí na jazyku. Jazyk, v ktorom myslíme, ovplyvňuje naše rozhodnutia. V rámci štúdie testovali psychológovia niekoľko ľudí. Všetci hovorili dvoma jazykmi. Okrem svojho materinského jazyka hovorili ešte jedným jazykom. Títo ľudia mali odpovedať na otázku. Týkala sa riešenia určitého problému. Mali pritom na výber dve možnosti. Jedna z možností bola riskantnejšia než tá druhá. Ľudia mali zodpovedať otázku v oboch jazykoch. A odpoveď sa zmenila, keď sa zmenil jazyk! Keď hovorili svojou materčinou, zvolili riziko. V cudzom jazyku sa ale rozhodli pre istejšiu možnosť. Po skončení tohto testu sa mali tiež staviť. Aj tu bol zrejmý rozdiel. Keď používali cudzí jazyk, boli racionálnejší. Vedci predpokladajú, že sa v cudzom jazyku lepšie koncentrujeme. Nerobíme teda rozhodnutia emocionálne, ale racionálne.