Slovníček fráz

sk Osoby   »   lv Personas

1 [jeden]

Osoby

Osoby

1 [viens]

Personas

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina lotyština Prehrať Viac
ja -s e- e- -- es 0
ja a ty es u- -u e- u- t- e- u- t- -------- es un tu 0
my obaja / my obidve mēs -bi m-- a-- m-s a-i ------- mēs abi 0
on viņš v--- v-ņ- ---- viņš 0
on a ona viņš ---viņa v--- u- v--- v-ņ- u- v-ņ- ------------ viņš un viņa 0
oni obaja / ony obidve vi-i -bi v--- a-- v-ņ- a-i -------- viņi abi 0
muž v-rietis v------- v-r-e-i- -------- vīrietis 0
žena si---e-e s------- s-e-i-t- -------- sieviete 0
dieťa bē-ns b---- b-r-s ----- bērns 0
rodina ģ--e-e ģ----- ģ-m-n- ------ ģimene 0
moja rodina ma-- -im--e m--- ģ----- m-n- ģ-m-n- ----------- mana ģimene 0
Moja rodina je tu. M--- -i-e-e -r --it. M--- ģ----- i- š---- M-n- ģ-m-n- i- š-i-. -------------------- Mana ģimene ir šeit. 0
Ja som tu. Es -sm-----t. E- e--- š---- E- e-m- š-i-. ------------- Es esmu šeit. 0
Ty si tu. T- --i-šei-. T- e-- š---- T- e-i š-i-. ------------ Tu esi šeit. 0
On je tu a ona je tu. Viņ---r--eit--n ---a-----eit. V--- i- š--- u- v--- i- š---- V-ņ- i- š-i- u- v-ņ- i- š-i-. ----------------------------- Viņš ir šeit un viņa ir šeit. 0
My sme tu. M---e--m---i-. M-- e--- š---- M-s e-a- š-i-. -------------- Mēs esam šeit. 0
Vy ste tu. Jū- e-at --i-. J-- e--- š---- J-s e-a- š-i-. -------------- Jūs esat šeit. 0
Oni sú všetci tu. Vi-i--isi-ir--eit. V--- v--- i- š---- V-ņ- v-s- i- š-i-. ------------------ Viņi visi ir šeit. 0

Učením jazykov proti Alzheimerovi

Kto chce zostať dlho duševne zdravý, mal by sa učiť jazyky. Znalosť jazykov môže slúžiť ako prevencia proti demencii. Preukázali to mnohé vedecké štúdie. Vek pritom nehrá rolu. Dôležité je len pravidelne trénovať mozog. Učenie slovíčok aktivuje rôzne časti mozgu. Tie riadia dôležité kognitívne procesy. Ľudia, ktorí hovoria viacerými jazykmi, sú pozornejší. Okrem toho sa lepšie sústredia. Viacjazyčnosť má aj ďalšie výhody. Viacjazyční ľudia sa lepšie rozhodujú. A tiež sa rozhodujú rýchlejšie. Je to preto, lebo ich mozog sa naučil, že má možnosť výberu. Na jedno slovo pozná minimálne dva termíny. Každý termín pritom predstavuje jednu možnosť. Ľudia, ktorí hovoria viacerými jazykmi, sú preto neustále schopní rozhodnúť sa. Ich mozog je vycvičený k výberu z viacerých možností. Obdobný tréning neprecvičuje len rečové centrum. Znalosť viacerých jazykov je prospešná aj pre ďalšie časti mozgu. Znalosť jazykov tiež znamená lepšiu kognitívnu kontrolu. Samozrejme, že nie je možné, aby sme učením cudzích jazykov demencii zabránili. Táto choroba sa však u ľudí hovoriacich viacerými jazykmi rozvíja pomalšie. Zdá sa, že ich mozog vie jej následky lepšie kompenzovať. Symptómy demencie sa u ľudí študujúcich cudzie jazyky toľko neprejavujú. Nebývajú toľko zmätení, ani nezabúdajú. Štúdium jazykov je teda prospešné v mladosti aj v starobe. A s každým ďalším jazykom je učenie jednoduchšie. Namiesto po liekoch by sme preto mali siahnuť po slovníku!