Slovníček fráz

sk Vo vlaku   »   lv Vilcienā

34 [tridsaťštyri]

Vo vlaku

Vo vlaku

34 [trīsdesmit četri]

Vilcienā

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina lotyština Prehrať Viac
Je to vlak do Berlína? Vai-š-- ir v-lc---- -- Be--ī-i? V-- š-- i- v------- u- B------- V-i š-s i- v-l-i-n- u- B-r-ī-i- ------------------------------- Vai šis ir vilciens uz Berlīni? 0
Kedy odchádza vlak? Ciko--ati-t -i--iens? C---- a---- v-------- C-k-s a-i-t v-l-i-n-? --------------------- Cikos atiet vilciens? 0
Kedy príde vlak do Berlína? C-k-- -il--en- pie-āk Ber-īn-? C---- v------- p----- B------- C-k-s v-l-i-n- p-e-ā- B-r-ī-ē- ------------------------------ Cikos vilciens pienāk Berlīnē? 0
Prepáčte, môžem prejsť? Atva-----et, -ai -- var-tu --i-- -ar--? A----------- v-- e- v----- p---- g----- A-v-i-o-i-t- v-i e- v-r-t- p-i-t g-r-m- --------------------------------------- Atvainojiet, vai es varētu paiet garām? 0
Myslím si, že to je moje miesto. E- -o-ā-u-----i- m--a --e-a. E- d------ t- i- m--- v----- E- d-m-j-, t- i- m-n- v-e-a- ---------------------------- Es domāju, tā ir mana vieta. 0
Myslím, že sedíte na mojom mieste. Es--o-āju, -ūs-s-----man- -iet-. E- d------ J-- s---- m--- v----- E- d-m-j-, J-s s-ž-t m-n- v-e-ā- -------------------------------- Es domāju, Jūs sēžat manā vietā. 0
Kde je lôžkový vozeň? K-r--r-------ag-n-? K-- i- g----------- K-r i- g-ļ-m-a-o-s- ------------------- Kur ir guļamvagons? 0
Lôžkový vozeň je na konci vlaku. G--a-va------- vil---n--s-stā-- be-g--. G---------- i- v------- s------ b------ G-ļ-m-a-o-s i- v-l-i-n- s-s-ā-a b-i-ā-. --------------------------------------- Guļamvagons ir vilciena sastāva beigās. 0
A kde je jedálenský vozeň? – Na začiatku. U- --- i---e-t-r---a-ons- - ----i--a-sastā-a ----m-. U- k-- i- r-------------- – V------- s------ s------ U- k-r i- r-s-o-ā-v-g-n-? – V-l-i-n- s-s-ā-a s-k-m-. ---------------------------------------------------- Un kur ir restorānvagons? – Vilciena sastāva sākumā. 0
Môžem spať dole? V---e--va-- g-lēt --jā? V-- e- v--- g---- l---- V-i e- v-r- g-l-t l-j-? ----------------------- Vai es varu gulēt lejā? 0
Môžem spať v strede? V----- va-- g--ē---i-ū? V-- e- v--- g---- v---- V-i e- v-r- g-l-t v-d-? ----------------------- Vai es varu gulēt vidū? 0
Môžem spať hore? Va- -s -a-u -u-ē- --gš-? V-- e- v--- g---- a----- V-i e- v-r- g-l-t a-g-ā- ------------------------ Vai es varu gulēt augšā? 0
Kedy budeme na hranici? K-- mēs --s-----e--ob--a-? K-- m-- b---- p-- r------- K-d m-s b-s-m p-e r-b-ž-s- -------------------------- Kad mēs būsim pie robežas? 0
Ako dlho trvá cesta do Berlína? Cik ilg---- ---uc-ens -ī-- Be--ī--i? C-- i--- i- b-------- l--- B-------- C-k i-g- i- b-a-c-e-s l-d- B-r-ī-e-? ------------------------------------ Cik ilgs ir brauciens līdz Berlīnei? 0
Má vlak meškanie? V-i v-l-ie-- -a-ē--s? V-- v------- k------- V-i v-l-i-n- k-v-j-s- --------------------- Vai vilciens kavējas? 0
Máte niečo na čítanie? Va- Jums--r ---t --s ko-p-las--? V-- J--- i- k--- k-- k- p------- V-i J-m- i- k-u- k-s k- p-l-s-t- -------------------------------- Vai Jums ir kaut kas ko palasīt? 0
Môžem tu dostať niečo na jedenie a pitie? Vai -----r ----t-ka-t-ko ēdamu--n-d-e-amu? V-- t- v-- d---- k--- k- ē---- u- d------- V-i t- v-r d-b-t k-u- k- ē-a-u u- d-e-a-u- ------------------------------------------ Vai te var dabūt kaut ko ēdamu un dzeramu? 0
Zobudili by ste ma o 7.00? Va- -ū--v--ē-u-m--- p-m---nā- -.-0? V-- J-- v----- m--- p-------- 7---- V-i J-s v-r-t- m-n- p-m-d-n-t 7-0-? ----------------------------------- Vai Jūs varētu mani pamodināt 7.00? 0

Bábätká vedia čítať z pier!

Keď sa bábätká učia hovoriť, dívajú sa svojim rodičom na ústa. Dospeli k tomu vývojoví psychológovia. Zhruba od šiestich mesiacov začínajú deti čítať z pier. Učia sa, ako pohybovať perami, aby vytvorili hlásku. Keď je deťom jeden rok, už niektorým slovám rozumejú. Od tohto veku sa ľuďom zase pozerajú do očí. Získavajú tým veľa dôležitých informácií. Z očí spoznajú, či sú ich rodičia veselí alebo smutní. Týmto spôsobom sa učia poznávať pocity. Zaujímavé je, keď na ne hovoríte cudzím jazykom. Potom totiž opäť začnú čítať z pier. Učia sa tak tvoriť cudzie hlásky. Ak hovoríte s deťmi, mali by ste sa teda na ne vždy pozerať. Okrem toho potrebujú deti k svojmu jazykovému vývoju dialóg. Rodičia totiž veľmi často opakujú, čo deti povedia. Deti teda dostávajú spätnú väzbu. Pre malé deti je veľmi dôležitá. Vedia, že im rozumiete. A to ich motivuje. Rady potom v učení pokračujú. Nestačí teda deťom len prehrávať audiokazety. To, že deti naozaj vedia čítať z pier, dokazujú štúdie. Malým deťom boli napríklad prehrávané videá bez zvuku. Išlo o videá v ich materinskom a cudzom jazyku. Videá vo svojom materskom jazyku sledovali deti dlhšie. Dávali pri nich aj väčší pozor. Prvé slová detí sú však na celom svete rovnaké. Mama a otec - vyslovia ich ľahko vo všetkých jazykoch!