Slovníček fráz

sk V hoteli – sťažnosti   »   da På hotellet – klager

28 [dvadsaťosem]

V hoteli – sťažnosti

V hoteli – sťažnosti

28 [otteogtyve]

På hotellet – klager

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina dánčina Prehrať Viac
Sprcha nefunguje. Bru-eb-de- vir-e--ikke. B--------- v----- i---- B-u-e-a-e- v-r-e- i-k-. ----------------------- Brusebadet virker ikke. 0
Netečie teplá voda. Der ---ikk- -o-et --rm v---. D-- e- i--- n---- v--- v---- D-r e- i-k- n-g-t v-r- v-n-. ---------------------------- Der er ikke noget varm vand. 0
Môžete to nechať opraviť? K---I--å--e--r------e-? K-- I f- d-- r--------- K-n I f- d-t r-p-r-r-t- ----------------------- Kan I få det repareret? 0
V izbe nie je telefón. D---er----------ef----- væ-e--et. D-- e- i---- t------ p- v-------- D-r e- i-g-n t-l-f-n p- v-r-l-e-. --------------------------------- Der er ingen telefon på værelset. 0
V izbe nie je televízor. Der-e- ik-- -o--- f-e----n ---vær---et. D-- e- i--- n---- f------- p- v-------- D-r e- i-k- n-g-t f-e-n-y- p- v-r-l-e-. --------------------------------------- Der er ikke noget fjernsyn på værelset. 0
Izba nemá balkón. V--e-se---ar-ik-- al--n. V------- h-- i--- a----- V-r-l-e- h-r i-k- a-t-n- ------------------------ Værelset har ikke altan. 0
Izba je príliš hlučná. Der -----r -------------v-------. D-- e- f-- m---- l--- i v-------- D-r e- f-r m-g-t l-r- i v-r-l-e-. --------------------------------- Der er for meget larm i værelset. 0
Izba je primalá. V---lse--er-f-- --ll-. V------- e- f-- l----- V-r-l-e- e- f-r l-l-e- ---------------------- Værelset er for lille. 0
Izba je príliš tmavá. V-rel--t e- --- m--kt. V------- e- f-- m----- V-r-l-e- e- f-r m-r-t- ---------------------- Værelset er for mørkt. 0
Kúrenie nefunguje. R-d---o--n-virk-- --k-. R--------- v----- i---- R-d-a-o-e- v-r-e- i-k-. ----------------------- Radiatoren virker ikke. 0
Klimatizácia nefunguje. A--c--d-ti----gen----k----k-e. A---------------- v----- i---- A-r-o-d-t-o-i-g-n v-r-e- i-k-. ------------------------------ Airconditioningen virker ikke. 0
Televízor je pokazený. Fjern--n-- -r-- --y---r. F--------- e- i s------- F-e-n-y-e- e- i s-y-k-r- ------------------------ Fjernsynet er i stykker. 0
To sa mi nepáči. Det---- ----i-k---id-. D-- k-- j-- i--- l---- D-t k-n j-g i-k- l-d-. ---------------------- Det kan jeg ikke lide. 0
To je pre mňa pridrahé. Det----e- -e-------- dy--. D-- s---- j-- e- f-- d---- D-t s-n-s j-g e- f-r d-r-. -------------------------- Det synes jeg er for dyrt. 0
Máte niečo lacnejšie? H-r ---o-e--bi-lig---? H-- I n---- b--------- H-r I n-g-t b-l-i-e-e- ---------------------- Har I noget billigere? 0
Je tu v blízkosti mládežnícka ubytovňa? E- d----- v-nd-e-hj-- - --------? E- d-- e- v---------- i n-------- E- d-r e- v-n-r-r-j-m i n-r-e-e-? --------------------------------- Er der et vandrerhjem i nærheden? 0
Je tu v blízkosti penzión? E- -e--et--en---n-- i -æ-hede-? E- d-- e- p-------- i n-------- E- d-r e- p-n-i-n-t i n-r-e-e-? ------------------------------- Er der et pensionat i nærheden? 0
Je tu v blízkosti reštaurácia? Er-d----- r-s----ant i nær--den? E- d-- e- r--------- i n-------- E- d-r e- r-s-a-r-n- i n-r-e-e-? -------------------------------- Er der en restaurant i nærheden? 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Pozitívne jazyky, negatívne jazyky

Ľudia sú väčšinou buď optimisti alebo pesimisti. To isté sa dá povedať i o jazykoch! Vedci stále znovu a znovu skúmajú slovnú zásobu jazykov. Často dochádzajú k úžasným záverom. V angličtine je napríklad viac negatívnych než pozitívnych slov. Pre negatívne emócie existuje takmer dvojnásobný počet slov. V západných spoločnostiach slovná zásoba ovplyvňuje tých, ktorí daným jazykom hovoria. Ľudia si tam veľmi často sťažujú. A tiež veľa vecí kritizujú. Celkovo teda používajú skôr negatívne sfarbený jazyk. Negatívne slová sú však zaujímavé aj z iného dôvodu. Obsahujú totiž viac informácií než pozitívne výrazy. Príčinou môže byť náš vývoj. Pre všetky formy života bolo vždy dôležité rozpoznať nebezpečenstvo. Bolo nutné rýchlo reagovať na riziko. Navyše bolo nutné varovať iných ľudí. Preto bolo dôležité rýchlo odovzdať veľa informácií. Pomocou čo možno najmenšieho počtu slov odovzdať čo najviac informácií. Inak nemá negatívny jazyk žiadne skutočné výhody. To si vie každý ľahko predstaviť. Ľudia, ktorí hovoria stále len niečo negatívne, určite nie sú obľúbení. Okrem toho sa negatívny jazyk prejavuje aj na našich emóciách. Naproti tomu pozitívny jazyk môže mať pozitívne účinky. V práci sú úspešnejší ľudia, ktorí formulujú všetko pozitívne. Mali by sme teda svoj jazyk používať opatrnejšie. Len my rozhodujeme, ktoré slová použijeme. A svojím jazykom vytvárame tiež svoju realitu. Takže: hovorte pozitívne!