Slovníček fráz

sk Časti tela   »   lv Ķermeņa daļas

58 [päťdesiatosem]

Časti tela

Časti tela

58 [piecdesmit astoņi]

Ķermeņa daļas

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina lotyština Prehrať Viac
Kreslím muža. Es z----- v------. Es zīmēju vīrieti. 0
Najprv hlavu. Vi------ g----. Vispirms galvu. 0
Muž má klobúk. Vī------ i- p-------. Vīrietim ir platmale. 0
Vlasy nie je vidno. Ma--- n-----. Matus neredz. 0
Uši takisto nie je vidno. Au--- a-- n-----. Ausis arī neredz. 0
Chrbát takisto nie je vidno. Mu---- a-- n-----. Muguru arī neredz. 0
Nakreslím oči a ústa. Es z----- a--- u- m---. Es zīmēju acis un muti. 0
Muž tancuje a smeje sa. Vī------ d--- u- s-----. Vīrietis dejo un smejas. 0
Muž má dlhý nos. Vī------ i- g--- d-----. Vīrietim ir garš deguns. 0
V rukách má palicu. Ro--- v--- t-- s-----. Rokās viņš tur spieķi. 0
Okolo krku má tiež šál. Ap k---- v---- i- š----. Ap kaklu viņam ir šalle. 0
Je zima a je chladno. Ir z---- u- i- a-----. Ir ziema un ir auksts. 0
Ruky sú silné. Ro--- i- s-------. Rokas ir spēcīgas. 0
Nohy sú tiež silné. Kā--- a-- i- s-------. Kājas arī ir spēcīgas. 0
Muž je zo snehu. Vī-- i- n- s-----. Vīrs ir no sniega. 0
Nemá nohavice ani plášť. Vi--- n-- b---- u- m-----. Viņam nav bikšu un mēteļa. 0
Ale nemrzne. Be- v---- n------. Bet vīram nesalst. 0
Je to snehuliak. Ta- i- s---------. Tas ir sniegavīrs. 0

Jazyk našich predkov

Moderné jazyky môžu lingvisti analyzovať. Používajú k tomu rôzne metódy. Ako ale ľudia hovorili pred mnohými tisíckami rokov? Odpoveď na túto otázku je oveľa ťažšia. Napriek tomu sa ňou vedci zaoberajú už dlhé roky. Radi by zistili, ako sa hovorilo kedysi. Snažia sa preto rekonštruovať staré jazykové formy. Americkí vedci práve urobili zaujímavý objav. Analyzovali viac ako 2 000 jazykov. Skúmali pritom predovšetkým vetnú stavbu týchto jazykov. Výsledky ich štúdie boli veľmi zaujímavé. Zhruba polovica jazykov mala vetnú stavbu S-O-V. To znamená, že u viet platil tento princíp: podmet (Subject), predmet (Object), prísudok (Verb). Viac než 700 jazykov sa riadi štruktúrou S-V-O. A zhruba 160 jazykov používa systém V-S-O. Len zhruba 40 jazykov využíva stavbu V-O-S. 120 jazykov má zmiešanú formu. Na druhú stranu, systémy O-V-S a O-S-V sú oveľa vzácnejšie. Väčšina skúmaných jazykov využíva princíp S-O-V. Sú to napríklad perzština, japončina alebo turečtina. Väčšina súčasných živých jazykov sa riadi štruktúrou S-V-O. Táto vetná stavba prevažuje aj u dnešných indoeurópskych jazykov. Vedci veria, že model S-O-V sa používal v minulosti. Táto stavba bola základom všetkých jazykov. Potom sa však jazyky vyvíjali odlišne. Zatiaľ nevieme, prečo sa tak stalo. Rôzne typy vetnej stavby ale musia mať nejaký dôvod. Lebo v evolučnom vývoji prežije len to, čo má určité výhody ...