Slovníček fráz

sk Vybavovanie   »   lv Izteikt vēlēšanos / vajadzību

51 [päťdesiatjeden]

Vybavovanie

Vybavovanie

51 [piecdesmit viens]

Izteikt vēlēšanos / vajadzību

Kliknutím na každé prázdne miesto zobrazíte text, resp.:   
slovenčina lotyština Prehrať Viac
Chcem ísť do knižnice. Es g---- a----- u- b---------. Es gribu aiziet uz bibliotēku. 0
Chcem ísť do kníhkupectva. Es g---- a----- u- g---------. Es gribu aiziet uz grāmatnīcu. 0
Chcem ísť do stánku. Es g---- a----- u- k-----. Es gribu aiziet uz kiosku. 0
Chcem si požičať knihu. Es g---- a--------- g------. Es gribu aizņemties grāmatu. 0
Chcem si kúpiť knihu. Es g---- n------ g------. Es gribu nopirkt grāmatu. 0
Chcem si kúpiť noviny. Es g---- n------ a----. Es gribu nopirkt avīzi. 0
Chcem ísť do knižnice, aby som si požičala knihu. Es g---- a----- u- b---------- l-- p------ g------. Es gribu aiziet uz bibliotēku, lai paņemtu grāmatu. 0
Chcem ísť do kníhkupectva, aby som kúpila knihu. Es g---- a----- u- g---------- l-- n------- g------. Es gribu aiziet uz grāmatnīcu, lai nopirktu grāmatu. 0
Chcem ísť do stánku, aby som kúpila noviny. Es g---- a----- u- k------ l-- n------- a----. Es gribu aiziet uz kiosku, lai nopirktu avīzi. 0
Chcem ísť do optiky. Es g---- a----- u- o------ v------. Es gribu aiziet uz optikas veikalu. 0
Chcem ísť do supermarketu. Es g---- a----- u- l----------. Es gribu aiziet uz lielveikalu. 0
Chcem ísť k pekárovi. Es g---- a----- u- m-------. Es gribu aiziet uz maiznīcu. 0
Chcem kúpiť okuliare. Es g---- n------ b------. Es gribu nopirkt brilles. 0
Chcem kúpiť ovocie a zeleninu. Es g---- n------ a----- u- d-------. Es gribu nopirkt augļus un dārzeņus. 0
Chcem kúpiť žemle a chlieb. Es g---- n------ m------- u- m----. Es gribu nopirkt maizītes un maizi. 0
Chcem ísť do optiky, aby som kúpil(a) okuliare. Es g---- a----- u- o------ v------- l-- n------- b------. Es gribu aiziet uz optikas veikalu, lai nopirktu brilles. 0
Chcem ísť do supermarketu, aby som kúpil(a) ovocie a zeleninu. Es g---- a----- u- l----------- l-- n------- a----- u- d-------. Es gribu aiziet uz lielveikalu, lai nopirktu augļus un dārzeņus. 0
Chcem ísť do pekárne, aby som kúpil(a) žemle a chlieb. Es g---- a----- u- m-------- l-- n------- m------- u- m----. Es gribu aiziet uz maiznīcu, lai nopirktu maizītes un maizi. 0

Minoritné jazyky v Európe

V Európe sa hovorí mnohými jazykmi. Väčšina z nich patrí k indoeurópskej skupine. Okrem veľkých národných jazykov tu nájdeme aj menšie jazyky. Sú to minoritné jazyky. Minoritné jazyky sú iné, ako jazyky úradné. Ale nie sú to dialekty. Nie sú to ani jazyky imigrantov. Minoritné jazyky sú vždy etnického pôvodu. To znamená, že sú to jazyky špecifických etnických skupín. V takmer každej európskej krajine sú nejaké minoritné jazyky. V Európskej únii je to dokopy cca 40 jazykov. Niektorými minoritnými jazykmi sa hovorí len v jednej krajine. Medzi také patrí lužická srbčina v Nemecku. Rómčinou sa naopak hovorí v mnohých európskych krajinách. Minoritné jazyky majú zvláštne postavenie. Pretože nimi hovorí len relatívne malá skupina ľudí. Tieto skupiny si nemôžu dovoliť vybudovať vlastné školy. Je pre nich tiež ťažké vydávať vlastnú literatúru. V dôsledku toho hrozí mnohým minoritným jazykom vymretie. Európska únia chce minoritné jazyky chrániť. Pretože každý jazyk je dôležitou súčasťou kultúry a identity. Niektoré národy nemajú vlastný štát a existujú len ako menšiny. Na podporu ich jazykov existujú rôzne programy a projekty. S ich pomocou by sa mala zachovať aj kultúra menších etnických skupín. Napriek tomu mnohé minoritné jazyky čoskoro vymiznú. Medzi ne patrí livončina, ktorou sa hovorí v jednej provincii Lotyšska. Používa ju dnes už len asi 20 rodených hovoriacich. Livončina je tak najmenším jazykom na svete ...