Slovníček fráz

sk V hoteli – sťažnosti   »   bg В хотела – Оплакване

28 [dvadsaťosem]

V hoteli – sťažnosti

V hoteli – sťažnosti

28 [двайсет и осем]

28 [dvayset i osem]

В хотела – Оплакване

[V khotela – Oplakvane]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bulharčina Prehrať Viac
Sprcha nefunguje. Душът--- -а-о--. Д---- н- р------ Д-ш-т н- р-б-т-. ---------------- Душът не работи. 0
Du--yt-ne r-bo--. D----- n- r------ D-s-y- n- r-b-t-. ----------------- Dushyt ne raboti.
Netečie teplá voda. Топлат--вода--- ----. Т------ в--- н- т---- Т-п-а-а в-д- н- т-ч-. --------------------- Топлата вода не тече. 0
T--la-a ---- n- tec--. T------ v--- n- t----- T-p-a-a v-d- n- t-c-e- ---------------------- Toplata voda ne teche.
Môžete to nechať opraviť? Мо-- ----а--тс--аните п--ред-та? М--- л- д- о--------- п--------- М-ж- л- д- о-с-р-н-т- п-в-е-а-а- -------------------------------- Може ли да отстраните повредата? 0
M--he--- da-o---r--it- p-v-eda-a? M---- l- d- o--------- p--------- M-z-e l- d- o-s-r-n-t- p-v-e-a-a- --------------------------------- Mozhe li da otstranite povredata?
V izbe nie je telefón. В --а--а-ням---е-е---. В с----- н--- т------- В с-а-т- н-м- т-л-ф-н- ---------------------- В стаята няма телефон. 0
V st------ny----t--efon. V s------ n---- t------- V s-a-a-a n-a-a t-l-f-n- ------------------------ V stayata nyama telefon.
V izbe nie je televízor. В с--я-а ня-а--е--в--ор. В с----- н--- т--------- В с-а-т- н-м- т-л-в-з-р- ------------------------ В стаята няма телевизор. 0
V--t--ata---am---el-v-z--. V s------ n---- t--------- V s-a-a-a n-a-a t-l-v-z-r- -------------------------- V stayata nyama televizor.
Izba nemá balkón. Стая-а --м- б--к--. С----- н--- б------ С-а-т- н-м- б-л-о-. ------------------- Стаята няма балкон. 0
Sta-ata-n-a-- ba----. S------ n---- b------ S-a-a-a n-a-a b-l-o-. --------------------- Stayata nyama balkon.
Izba je príliš hlučná. Стая---е ---рде-ш---а. С----- е т----- ш----- С-а-т- е т-ъ-д- ш-м-а- ---------------------- Стаята е твърде шумна. 0
St--a-a--e -----e-s--m--. S------ y- t----- s------ S-a-a-a y- t-y-d- s-u-n-. ------------------------- Stayata ye tvyrde shumna.
Izba je primalá. Ст-ята е ----де -а--а. С----- е т----- м----- С-а-т- е т-ъ-д- м-л-а- ---------------------- Стаята е твърде малка. 0
St-ya-a y- -v--de m-lk-. S------ y- t----- m----- S-a-a-a y- t-y-d- m-l-a- ------------------------ Stayata ye tvyrde malka.
Izba je príliš tmavá. Ст--та - --ърде-т-мн-. С----- е т----- т----- С-а-т- е т-ъ-д- т-м-а- ---------------------- Стаята е твърде тъмна. 0
S-a-a-a-y---vy------m--. S------ y- t----- t----- S-a-a-a y- t-y-d- t-m-a- ------------------------ Stayata ye tvyrde tymna.
Kúrenie nefunguje. П--нот--н---а--т-. П------ н- р------ П-р-о-о н- р-б-т-. ------------------ Парното не работи. 0
Pa-no-- -e -abo-i. P------ n- r------ P-r-o-o n- r-b-t-. ------------------ Parnoto ne raboti.
Klimatizácia nefunguje. К--------т--е р---т-. К--------- н- р------ К-и-а-и-ъ- н- р-б-т-. --------------------- Климатикът не работи. 0
Klim-t--yt-ne -abot-. K--------- n- r------ K-i-a-i-y- n- r-b-t-. --------------------- Klimatikyt ne raboti.
Televízor je pokazený. Т---ви---ъ--- п-в-еден. Т---------- е п-------- Т-л-в-з-р-т е п-в-е-е-. ----------------------- Телевизорът е повреден. 0
Te-e-izoryt-ye po-r---n. T---------- y- p-------- T-l-v-z-r-t y- p-v-e-e-. ------------------------ Televizoryt ye povreden.
To sa mi nepáči. То-- н--м----р--в-. Т--- н- м- х------- Т-в- н- м- х-р-с-а- ------------------- Това не ми харесва. 0
To---n---i-k--r----. T--- n- m- k-------- T-v- n- m- k-a-e-v-. -------------------- Tova ne mi kharesva.
To je pre mňa pridrahé. Т--рде-с--п- е--а -ен. Т----- с---- е з- м--- Т-ъ-д- с-ъ-о е з- м-н- ---------------------- Твърде скъпо е за мен. 0
T-y--e -kypo--- z- m--. T----- s---- y- z- m--- T-y-d- s-y-o y- z- m-n- ----------------------- Tvyrde skypo ye za men.
Máte niečo lacnejšie? Им-т---и не-- по-евт---? И---- л- н--- п--------- И-а-е л- н-щ- п---в-и-о- ------------------------ Имате ли нещо по-евтино? 0
Im-te-li--e--c----o-e-t-no? I---- l- n------ p--------- I-a-e l- n-s-c-o p---v-i-o- --------------------------- Imate li neshcho po-evtino?
Je tu v blízkosti mládežnícka ubytovňa? И----- т-- н--л--о --аде--а------ти--ск--с--л--? И-- л- т-- н------ м------- т----------- с------ И-а л- т-к н-б-и-о м-а-е-к- т-р-с-и-е-к- с-а-н-? ------------------------------------------------ Има ли тук наблизо младежка туристическа спалня? 0
I-a-li--u- ---l--- m-----h-- t--i-tic--s-a s-a-ny-? I-- l- t-- n------ m-------- t------------ s------- I-a l- t-k n-b-i-o m-a-e-h-a t-r-s-i-h-s-a s-a-n-a- --------------------------------------------------- Ima li tuk nablizo mladezhka turisticheska spalnya?
Je tu v blízkosti penzión? И-- л--т-к -а---з- п-нсио-? И-- л- т-- н------ п------- И-а л- т-к н-б-и-о п-н-и-н- --------------------------- Има ли тук наблизо пансион? 0
I---li---k-na-l----p--s-on? I-- l- t-- n------ p------- I-a l- t-k n-b-i-o p-n-i-n- --------------------------- Ima li tuk nablizo pansion?
Je tu v blízkosti reštaurácia? Им---- т-к на-л------с--ра--? И-- л- т-- н------ р--------- И-а л- т-к н-б-и-о р-с-о-а-т- ----------------------------- Има ли тук наблизо ресторант? 0
Im--li -uk -abli-o -e---rant? I-- l- t-- n------ r--------- I-a l- t-k n-b-i-o r-s-o-a-t- ----------------------------- Ima li tuk nablizo restorant?

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Pozitívne jazyky, negatívne jazyky

Ľudia sú väčšinou buď optimisti alebo pesimisti. To isté sa dá povedať i o jazykoch! Vedci stále znovu a znovu skúmajú slovnú zásobu jazykov. Často dochádzajú k úžasným záverom. V angličtine je napríklad viac negatívnych než pozitívnych slov. Pre negatívne emócie existuje takmer dvojnásobný počet slov. V západných spoločnostiach slovná zásoba ovplyvňuje tých, ktorí daným jazykom hovoria. Ľudia si tam veľmi často sťažujú. A tiež veľa vecí kritizujú. Celkovo teda používajú skôr negatívne sfarbený jazyk. Negatívne slová sú však zaujímavé aj z iného dôvodu. Obsahujú totiž viac informácií než pozitívne výrazy. Príčinou môže byť náš vývoj. Pre všetky formy života bolo vždy dôležité rozpoznať nebezpečenstvo. Bolo nutné rýchlo reagovať na riziko. Navyše bolo nutné varovať iných ľudí. Preto bolo dôležité rýchlo odovzdať veľa informácií. Pomocou čo možno najmenšieho počtu slov odovzdať čo najviac informácií. Inak nemá negatívny jazyk žiadne skutočné výhody. To si vie každý ľahko predstaviť. Ľudia, ktorí hovoria stále len niečo negatívne, určite nie sú obľúbení. Okrem toho sa negatívny jazyk prejavuje aj na našich emóciách. Naproti tomu pozitívny jazyk môže mať pozitívne účinky. V práci sú úspešnejší ľudia, ktorí formulujú všetko pozitívne. Mali by sme teda svoj jazyk používať opatrnejšie. Len my rozhodujeme, ktoré slová použijeme. A svojím jazykom vytvárame tiež svoju realitu. Takže: hovorte pozitívne!