Slovníček fráz

sk niečo musieť   »   kn ಏನಾದರು ಅವಶ್ಯವಾಗಿ ಮಾಡುವುದು

72 [sedemdesiatdva]

niečo musieť

niečo musieť

೭೨ [ಎಪ್ಪತ್ತೆರಡು]

72 [Eppatteraḍu]

ಏನಾದರು ಅವಶ್ಯವಾಗಿ ಮಾಡುವುದು

[ēnādaru avaśyavāgi māḍuvudu]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina kannadčina Prehrať Viac
musieť (--ಶ--)----ು. (------ ಬ---- (-ವ-್-) ಬ-ಕ-. ------------- (ಅವಶ್ಯ) ಬೇಕು. 0
(---śy-) bē--. (------- b---- (-v-ś-a- b-k-. -------------- (avaśya) bēku.
Musím odoslať list. ನಾನು-ಆ ಕಾ-ದ--್-- -ಳ-ಹ-ಸ(ಲ-)-ೇಕ-. ನ--- ಆ ಕ-------- ಕ-------------- ನ-ನ- ಆ ಕ-ಗ-ವ-್-ು ಕ-ು-ಿ-(-ೇ-ಬ-ಕ-. -------------------------------- ನಾನು ಆ ಕಾಗದವನ್ನು ಕಳುಹಿಸ(ಲೇ)ಬೇಕು. 0
N--u-- --g-d--an-u kaḷu---a-----ē-u. N--- ā k---------- k---------------- N-n- ā k-g-d-v-n-u k-ḷ-h-s-(-ē-b-k-. ------------------------------------ Nānu ā kāgadavannu kaḷuhisa(lē)bēku.
Musím zaplatiť hotel. ನ--ು---ವಸ-ಿಗ-ಹ-----ಹಣ-ಕ--(-ೇ)---ು. ನ--- ಆ ವ---------- ಹ- ಕ----------- ನ-ನ- ಆ ವ-ತ-ಗ-ಹ-್-ೆ ಹ- ಕ-ಡ-ಲ-)-ೇ-ು- ---------------------------------- ನಾನು ಆ ವಸತಿಗೃಹಕ್ಕೆ ಹಣ ಕೊಡ(ಲೇ)ಬೇಕು. 0
Nā---ā-v-------̥ha--e-ha-a -o--(---b-ku. N--- ā v------------- h--- k------------ N-n- ā v-s-t-g-̥-a-k- h-ṇ- k-ḍ-(-ē-b-k-. ---------------------------------------- Nānu ā vasatigr̥hakke haṇa koḍa(lē)bēku.
Musíš vstať skoro. ನೀನು-ಬೆಳಿಗ-ಗ- -ೇಗ --(-ೇ--ೇಕು. ನ--- ಬ------- ಬ-- ಏ---------- ನ-ನ- ಬ-ಳ-ಗ-ಗ- ಬ-ಗ ಏ-(-ೇ-ಬ-ಕ-. ----------------------------- ನೀನು ಬೆಳಿಗ್ಗೆ ಬೇಗ ಏಳ(ಲೇ)ಬೇಕು. 0
N-nu -----g---ē-a ēḷ--lē--ēku. N--- b------ b--- ē----------- N-n- b-ḷ-g-e b-g- ē-a-l-)-ē-u- ------------------------------ Nīnu beḷigge bēga ēḷa(lē)bēku.
Musíš veľa pracovať. ನೀ-- ತ-ಂಬಾ ---ಸ ---------ಕ-. ನ--- ತ---- ಕ--- ಮ----------- ನ-ನ- ತ-ಂ-ಾ ಕ-ಲ- ಮ-ಡ-ಲ-)-ೇ-ು- ---------------------------- ನೀನು ತುಂಬಾ ಕೆಲಸ ಮಾಡ(ಲೇ)ಬೇಕು. 0
N-n- tu-bā---la-a-m---(l-)bē-u. N--- t---- k----- m------------ N-n- t-m-ā k-l-s- m-ḍ-(-ē-b-k-. ------------------------------- Nīnu tumbā kelasa māḍa(lē)bēku.
Musíš byť dochvíľny. ನ-ನ- ಕಾ-ನ--್ಠ-ಾಗಿ--ಲ--ಬೇಕ-. ನ--- ಕ--------------------- ನ-ನ- ಕ-ಲ-ಿ-್-ನ-ಗ-ರ-ಲ-)-ೇ-ು- --------------------------- ನೀನು ಕಾಲನಿಷ್ಠನಾಗಿರ(ಲೇ)ಬೇಕು. 0
N-n- kāla--ṣ-han---ra--ē)b-k-. N--- k------------------------ N-n- k-l-n-ṣ-h-n-g-r-(-ē-b-k-. ------------------------------ Nīnu kālaniṣṭhanāgira(lē)bēku.
Musí tankovať. ಅವ-ು -ೆ--ರೋ---ತುಂ-ಿಸಿ-ೊ--ಳಬ-ಕ-. ಅ--- ಪ------- ತ---------------- ಅ-ನ- ಪ-ಟ-ರ-ಲ- ತ-ಂ-ಿ-ಿ-ೊ-್-ಬ-ಕ-. ------------------------------- ಅವನು ಪೆಟ್ರೋಲ್ ತುಂಬಿಸಿಕೊಳ್ಳಬೇಕು. 0
A-anu--e------u-----k-ḷ-a-ēku. A---- p----- t---------------- A-a-u p-ṭ-ō- t-m-i-i-o-ḷ-b-k-. ------------------------------ Avanu peṭrōl tumbisikoḷḷabēku.
Musí opraviť auto. ಅ-ನ------ ಕಾ-ನ್-- -ಿ-ೇರಿ----ಿಕೊಳ-ಳಬ--ು. ಅ--- ತ--- ಕ------ ರ----- ಮ------------- ಅ-ನ- ತ-್- ಕ-ರ-್-ು ರ-ಪ-ರ- ಮ-ಡ-ಕ-ಳ-ಳ-ೇ-ು- --------------------------------------- ಅವನು ತನ್ನ ಕಾರನ್ನು ರಿಪೇರಿ ಮಾಡಿಕೊಳ್ಳಬೇಕು. 0
A-an--ta--a --r--n---ipē-i ----ko--ab-k-. A---- t---- k------ r----- m------------- A-a-u t-n-a k-r-n-u r-p-r- m-ḍ-k-ḷ-a-ē-u- ----------------------------------------- Avanu tanna kārannu ripēri māḍikoḷḷabēku.
Musí umyť auto. ಅ--ು -ನ್----ರ-್-- -ೊಳ-ಯಬೇಕ-. ಅ--- ತ--- ಕ------ ತ--------- ಅ-ನ- ತ-್- ಕ-ರ-್-ು ತ-ಳ-ಯ-ೇ-ು- ---------------------------- ಅವನು ತನ್ನ ಕಾರನ್ನು ತೊಳೆಯಬೇಕು. 0
Avan- -a-n- -ār-nnu---ḷe---ēku. A---- t---- k------ t---------- A-a-u t-n-a k-r-n-u t-ḷ-y-b-k-. ------------------------------- Avanu tanna kārannu toḷeyabēku.
Musí nakupovať. ಅವಳ---ೊ-ಡು---ಳ್--ೇಕ-. ಅ--- ಕ---- ಕ--------- ಅ-ಳ- ಕ-ಂ-ು ಕ-ಳ-ಳ-ೇ-ು- --------------------- ಅವಳು ಕೊಂಡು ಕೊಳ್ಳಬೇಕು. 0
Avaḷu -o--- -oḷḷab--u. A---- k---- k--------- A-a-u k-ṇ-u k-ḷ-a-ē-u- ---------------------- Avaḷu koṇḍu koḷḷabēku.
Musí vyčistiť byt. ಅವಳು-ಮ-ೆ--್-ು---ವ-್-ಗೊಳ------. ಅ--- ಮ------- ಸ--------------- ಅ-ಳ- ಮ-ೆ-ನ-ನ- ಸ-ವ-್-ಗ-ಳ-ಸ-ೇ-ು- ------------------------------ ಅವಳು ಮನೆಯನ್ನು ಸ್ವಚ್ಚಗೊಳಿಸಬೇಕು. 0
Av-ḷ- --ne--n-u-s------o-isa--ku. A---- m-------- s---------------- A-a-u m-n-y-n-u s-a-c-g-ḷ-s-b-k-. --------------------------------- Avaḷu maneyannu svaccagoḷisabēku.
Musí vyprať bielizeň. ಅ-ಳ- ----ೆ-ಳ-್----ಗ-ಯಬೇಕ-. ಅ--- ಬ---------- ಒ-------- ಅ-ಳ- ಬ-್-ೆ-ಳ-್-ು ಒ-ೆ-ಬ-ಕ-. -------------------------- ಅವಳು ಬಟ್ಟೆಗಳನ್ನು ಒಗೆಯಬೇಕು. 0
Avaḷ--ba---g--ann- -ge-a-ē--. A---- b----------- o--------- A-a-u b-ṭ-e-a-a-n- o-e-a-ē-u- ----------------------------- Avaḷu baṭṭegaḷannu ogeyabēku.
Musíme ísť ihneď do školy. ನಾವ- - --ಡಲೆ -ಾ--ಗೆ---ಗ-ೇ-ು ನ--- ಈ ಕ---- ಶ----- ಹ------ ನ-ವ- ಈ ಕ-ಡ-ೆ ಶ-ಲ-ಗ- ಹ-ಗ-ೇ-ು --------------------------- ನಾವು ಈ ಕೂಡಲೆ ಶಾಲೆಗೆ ಹೋಗಬೇಕು 0
Nāvu---k-ḍ-le-śāl----h-----ku N--- ī k----- ś----- h------- N-v- ī k-ḍ-l- ś-l-g- h-g-b-k- ----------------------------- Nāvu ī kūḍale śālege hōgabēku
Musíme ísť ihneď do práce. ನ----- --ಡಲ- -ೆ--ಕ್-ೆ --ಗ--ಕ-. ನ--- ಈ ಕ---- ಕ------- ಹ------- ನ-ವ- ಈ ಕ-ಡ-ೆ ಕ-ಲ-ಕ-ಕ- ಹ-ಗ-ೇ-ು- ------------------------------ ನಾವು ಈ ಕೂಡಲೆ ಕೆಲಸಕ್ಕೆ ಹೋಗಬೇಕು. 0
nāv- ī -ū-a-------sa----hōg-bēk-. n--- ī k----- k-------- h-------- n-v- ī k-ḍ-l- k-l-s-k-e h-g-b-k-. --------------------------------- nāvu ī kūḍale kelasakke hōgabēku.
Musíme ísť ihneď k lekárovi. ನಾ-ು-ಈ-ಕ-ಡ----ೈದ--ರ -ಳಿ ಹೋ--ೇ--. ನ--- ಈ ಕ---- ವ----- ಬ-- ಹ------- ನ-ವ- ಈ ಕ-ಡ-ೆ ವ-ದ-ಯ- ಬ-ಿ ಹ-ಗ-ೇ-ು- -------------------------------- ನಾವು ಈ ಕೂಡಲೆ ವೈದ್ಯರ ಬಳಿ ಹೋಗಬೇಕು. 0
Nā-u ī --ḍ-le ---d---a ------ōg---k-. N--- ī k----- v------- b--- h-------- N-v- ī k-ḍ-l- v-i-y-r- b-ḷ- h-g-b-k-. ------------------------------------- Nāvu ī kūḍale vaidyara baḷi hōgabēku.
Musíte počkať na autobus. ನ-ವು -ಸ- ಗೆ --ಯಬೇಕ-. ನ--- ಬ-- ಗ- ಕ------- ನ-ವ- ಬ-್ ಗ- ಕ-ಯ-ೇ-ು- -------------------- ನೀವು ಬಸ್ ಗೆ ಕಾಯಬೇಕು. 0
N--u -as g- -āy--ēk-. N--- b-- g- k-------- N-v- b-s g- k-y-b-k-. --------------------- Nīvu bas ge kāyabēku.
Musíte počkať na vlak. ನೀ-ು -ೈ-ು ಗಾಡಿಗ----ಯ-ೇಕು. ನ--- ರ--- ಗ----- ಕ------- ನ-ವ- ರ-ಲ- ಗ-ಡ-ಗ- ಕ-ಯ-ೇ-ು- ------------------------- ನೀವು ರೈಲು ಗಾಡಿಗೆ ಕಾಯಬೇಕು. 0
N--- ----------g--kā---ē-u. N--- r---- g----- k-------- N-v- r-i-u g-ḍ-g- k-y-b-k-. --------------------------- Nīvu railu gāḍige kāyabēku.
Musíte počkať na taxík. ನೀವು---ಯಾ--ಸಿಗ- ಕಾಯಬೇಕು. ನ--- ಟ--------- ಕ------- ನ-ವ- ಟ-ಯ-ಕ-ಸ-ಗ- ಕ-ಯ-ೇ-ು- ------------------------ ನೀವು ಟ್ಯಾಕ್ಸಿಗೆ ಕಾಯಬೇಕು. 0
N-----y-------k-y-b---. N--- ṭ------- k-------- N-v- ṭ-ā-s-g- k-y-b-k-. ----------------------- Nīvu ṭyāksige kāyabēku.

Prečo je na svete toľko rozličných jazykov?

Dnes máme na svete viac ako 6 000 rôznych jazykov. Preto potrebujeme tlmočníkov a prekladateľov. Kedysi dávno hovorili všetci rovnakým jazykom. To sa však zmenilo, keď začal človek migrovať. Človek opustil svoju africkú pravlasť a rozšíril sa po celom svete. Toto priestorové rozmiestnenie viedlo i k diferenciácii jazykov. Každá skupina ľudí si vyvinula vlastnú formu komunikácie. Mnoho rôznych jazykov sa vyvinulo zo spoločného prajazyka. Človek ale nikdy nezostal dlho na jednom mieste. Jazyky sa teda od seba odlišovali čím ďalej viac. A tak jedného dňa už nebolo možné určiť ich spoločné korene. Navyše žiadny národ nežil izolovane po celé tisícročia. Vždy tu bol kontakt aj s ostatnými národmi. To zmenilo aj jazyky. Ľudia prevzali prvky z iných jazykov alebo sa jazyky navzájom miešali. Vďaka tomu sa vývoj jazykov nikdy nezastavil. Migrácia a kontakty s inými civilizáciami teda vysvetľujú veľký počet jazykov. Prečo sú ale jazyky tak rozdielne, je iná otázka. Evolúcia sa vždy riadi určitými pravidlami. Musí teda existovať dôvod, prečo sú jazyky také, aké sú. Vedci sa ním zaoberajú už celé roky. Radi by vedeli, prečo sa jazyky vyvíjali rozdielne. Aby sme to zistili, musíme pátrať v histórii jazykov. Z tej sa dá spoznať, čo sa kedy zmenilo. Stále sa nevie, čo vývoj jazykov ovplyvňuje. Kultúrne aspekty sa zdajú byť dôležitejšie ako tie biologické. Znamená to, že dejiny rôznych národov formovali aj ich jazyky. Jazyk nám často povie viac, než si myslíme ...