Slovníček fráz

sk Osoby   »   kn ಜನಗಳು / ಜನರು

1 [jeden]

Osoby

Osoby

೧ [ಒಂದು]

1 [Ondu]

ಜನಗಳು / ಜನರು

[janagaḷu/janaru]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina kannadčina Prehrať Viac
ja ನಾನು ನ--- ನ-ನ- ---- ನಾನು 0
n-nu n--- n-n- ---- nānu
ja a ty ನಾ---ಮ---ು-ನ-ನು ನ--- ಮ---- ನ--- ನ-ನ- ಮ-್-ು ನ-ನ- --------------- ನಾನು ಮತ್ತು ನೀನು 0
nā----at-u nī-u n--- m---- n--- n-n- m-t-u n-n- --------------- nānu mattu nīnu
my obaja / my obidve ನಾವಿ-್--ು ನ-------- ನ-ವ-ಬ-ಬ-ು --------- ನಾವಿಬ್ಬರು 0
n-v-bbaru n-------- n-v-b-a-u --------- nāvibbaru
on ಅವನು ಅ--- ಅ-ನ- ---- ಅವನು 0
av--u a---- a-a-u ----- avanu
on a ona ಅ--- -ತ್ತ- ಅವ-ು ಅ--- ಮ---- ಅ--- ಅ-ನ- ಮ-್-ು ಅ-ಳ- --------------- ಅವನು ಮತ್ತು ಅವಳು 0
a--n--m--t- avaḷu a---- m---- a---- a-a-u m-t-u a-a-u ----------------- avanu mattu avaḷu
oni obaja / ony obidve ಅವ--ಬ್--ು ಅ-------- ಅ-ರ-ಬ-ಬ-ು --------- ಅವರಿಬ್ಬರು 0
a--rib---u a--------- a-a-i-b-r- ---------- avaribbaru
muž ಗಂಡ ಗ-- ಗ-ಡ --- ಗಂಡ 0
gaṇ-a g---- g-ṇ-a ----- gaṇḍa
žena ಹೆಂ-ತಿ ಹ----- ಹ-ಂ-ತ- ------ ಹೆಂಡತಿ 0
heṇḍa-i h------ h-ṇ-a-i ------- heṇḍati
dieťa ಮ-ು ಮ-- ಮ-ು --- ಮಗು 0
magu m--- m-g- ---- magu
rodina ಒಂ-- -ು-ುಂಬ ಒ--- ಕ----- ಒ-ದ- ಕ-ಟ-ಂ- ----------- ಒಂದು ಕುಟುಂಬ 0
o--u-kuṭ---a o--- k------ o-d- k-ṭ-m-a ------------ ondu kuṭumba
moja rodina ನನ-- -ುಟ--ಬ ನ--- ಕ----- ನ-್- ಕ-ಟ-ಂ- ----------- ನನ್ನ ಕುಟುಂಬ 0
na----ku----a n---- k------ n-n-a k-ṭ-m-a ------------- nanna kuṭumba
Moja rodina je tu. ನನ್- ಕ-ಟ----ಇಲ್-ಿ--ದ-. ನ--- ಕ----- ಇ---- ಇ--- ನ-್- ಕ-ಟ-ಂ- ಇ-್-ಿ ಇ-ೆ- ---------------------- ನನ್ನ ಕುಟುಂಬ ಇಲ್ಲಿ ಇದೆ. 0
nanna-kuṭumb----l- id-. n---- k------ i--- i--- n-n-a k-ṭ-m-a i-l- i-e- ----------------------- nanna kuṭumba illi ide.
Ja som tu. ನ-ನ- ಇ---- -ದ್-ೇನ-. ನ--- ಇ---- ಇ------- ನ-ನ- ಇ-್-ಿ ಇ-್-ೇ-ೆ- ------------------- ನಾನು ಇಲ್ಲಿ ಇದ್ದೇನೆ. 0
N--u-i--- id----. N--- i--- i------ N-n- i-l- i-d-n-. ----------------- Nānu illi iddēne.
Ty si tu. ನ-ನ- ಇಲ್-ಿ-----. ನ--- ಇ---------- ನ-ನ- ಇ-್-ಿ-್-ೀ-. ---------------- ನೀನು ಇಲ್ಲಿದ್ದೀಯ. 0
N--u---li-dīy-. N--- i--------- N-n- i-l-d-ī-a- --------------- Nīnu illiddīya.
On je tu a ona je tu. ಅ------್ಲಿ-್ದ--ೆ ------ಅವ---ಇ---ಿದ-ದ---. ಅ--- ಇ---------- ಮ---- ಅ--- ಇ----------- ಅ-ನ- ಇ-್-ಿ-್-ಾ-ೆ ಮ-್-ು ಅ-ಳ- ಇ-್-ಿ-್-ಾ-ೆ- ---------------------------------------- ಅವನು ಇಲ್ಲಿದ್ದಾನೆ ಮತ್ತು ಅವಳು ಇಲ್ಲಿದ್ದಾಳೆ. 0
Av-nu---li-d-n----tt- ava---ill---āḷe. A---- i-------- m---- a---- i--------- A-a-u i-l-d-ā-e m-t-u a-a-u i-l-d-ā-e- -------------------------------------- Avanu illiddāne mattu avaḷu illiddāḷe.
My sme tu. ನ-ವ--ಇಲ್ಲಿ-್----. ನ--- ಇ----------- ನ-ವ- ಇ-್-ಿ-್-ೇ-ೆ- ----------------- ನಾವು ಇಲ್ಲಿದ್ದೇವೆ. 0
N-v- -------v-. N--- i--------- N-v- i-l-d-ē-e- --------------- Nāvu illiddēve.
Vy ste tu. ನ-----ಲ್ಲ-ದ-ದೀ--. ನ--- ಇ----------- ನ-ವ- ಇ-್-ಿ-್-ೀ-ಿ- ----------------- ನೀವು ಇಲ್ಲಿದ್ದೀರಿ. 0
Nī-u -ll----ri. N--- i--------- N-v- i-l-d-ī-i- --------------- Nīvu illiddīri.
Oni sú všetci tu. ಅವ-ು-ಳೆಲ-ಲರ-------ದ್-ಾರೆ ಅ----------- ಇ---------- ಅ-ರ-ಗ-ೆ-್-ರ- ಇ-್-ಿ-್-ಾ-ೆ ------------------------ ಅವರುಗಳೆಲ್ಲರು ಇಲ್ಲಿದ್ದಾರೆ 0
A-a-ug--el-a----l--d---e A------------- i-------- A-a-u-a-e-l-r- i-l-d-ā-e ------------------------ Avarugaḷellaru illiddāre

Učením jazykov proti Alzheimerovi

Kto chce zostať dlho duševne zdravý, mal by sa učiť jazyky. Znalosť jazykov môže slúžiť ako prevencia proti demencii. Preukázali to mnohé vedecké štúdie. Vek pritom nehrá rolu. Dôležité je len pravidelne trénovať mozog. Učenie slovíčok aktivuje rôzne časti mozgu. Tie riadia dôležité kognitívne procesy. Ľudia, ktorí hovoria viacerými jazykmi, sú pozornejší. Okrem toho sa lepšie sústredia. Viacjazyčnosť má aj ďalšie výhody. Viacjazyční ľudia sa lepšie rozhodujú. A tiež sa rozhodujú rýchlejšie. Je to preto, lebo ich mozog sa naučil, že má možnosť výberu. Na jedno slovo pozná minimálne dva termíny. Každý termín pritom predstavuje jednu možnosť. Ľudia, ktorí hovoria viacerými jazykmi, sú preto neustále schopní rozhodnúť sa. Ich mozog je vycvičený k výberu z viacerých možností. Obdobný tréning neprecvičuje len rečové centrum. Znalosť viacerých jazykov je prospešná aj pre ďalšie časti mozgu. Znalosť jazykov tiež znamená lepšiu kognitívnu kontrolu. Samozrejme, že nie je možné, aby sme učením cudzích jazykov demencii zabránili. Táto choroba sa však u ľudí hovoriacich viacerými jazykmi rozvíja pomalšie. Zdá sa, že ich mozog vie jej následky lepšie kompenzovať. Symptómy demencie sa u ľudí študujúcich cudzie jazyky toľko neprejavujú. Nebývajú toľko zmätení, ani nezabúdajú. Štúdium jazykov je teda prospešné v mladosti aj v starobe. A s každým ďalším jazykom je učenie jednoduchšie. Namiesto po liekoch by sme preto mali siahnuť po slovníku!