Slovníček fráz

sk niečo musieť   »   et midagi pidama

72 [sedemdesiatdva]

niečo musieť

niečo musieť

72 [seitsekümmend kaks]

midagi pidama

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina estónčina Prehrať Viac
musieť p--a-a p----- p-d-m- ------ pidama 0
Musím odoslať list. M--p--n k--j--ä-----atm-. M- p--- k---- ä-- s------ M- p-a- k-r-a ä-a s-a-m-. ------------------------- Ma pean kirja ära saatma. 0
Musím zaplatiť hotel. M- ---n ----l---e--a-s--. M- p--- h-------- m------ M- p-a- h-t-l-i-e m-k-m-. ------------------------- Ma pean hotellile maksma. 0
Musíš vstať skoro. S- pe---v-rak----t----a. S- p--- v------- t------ S- p-a- v-r-k-l- t-u-m-. ------------------------ Sa pead varakult tõusma. 0
Musíš veľa pracovať. S-----d--a--u t-öt-ma. S- p--- p---- t------- S- p-a- p-l-u t-ö-a-a- ---------------------- Sa pead palju töötama. 0
Musíš byť dochvíľny. S---e-d -ä--e--l-ma. S- p--- t---- o----- S- p-a- t-p-e o-e-a- -------------------- Sa pead täpne olema. 0
Musí tankovať. T- pea---an--ma. T- p--- t------- T- p-a- t-n-i-a- ---------------- Ta peab tankima. 0
Musí opraviť auto. Ta pea----to- -a----a-a. T- p--- a---- p--------- T- p-a- a-t-t p-r-n-a-a- ------------------------ Ta peab autot parandama. 0
Musí umyť auto. Ta p-----u--t-pe-ema. T- p--- a---- p------ T- p-a- a-t-t p-s-m-. --------------------- Ta peab autot pesema. 0
Musí nakupovať. Ta-p--b-s--s-os-----g---. T- p--- s-------- t------ T- p-a- s-s-e-s-e t-g-m-. ------------------------- Ta peab sisseoste tegema. 0
Musí vyčistiť byt. T---e-b -o-ter----u--s-ama. T- p--- k------- p--------- T- p-a- k-r-e-i- p-h-s-a-a- --------------------------- Ta peab korterit puhastama. 0
Musí vyprať bielizeň. T---ea- pe-u --a p-sema. T- p--- p--- ä-- p------ T- p-a- p-s- ä-a p-s-m-. ------------------------ Ta peab pesu ära pesema. 0
Musíme ísť ihneď do školy. M- pe-m--ko-- k--l- m-n-m-. M- p---- k--- k---- m------ M- p-a-e k-h- k-o-i m-n-m-. --------------------------- Me peame kohe kooli minema. 0
Musíme ísť ihneď do práce. Me p--me ko---tööl- min-ma. M- p---- k--- t---- m------ M- p-a-e k-h- t-ö-e m-n-m-. --------------------------- Me peame kohe tööle minema. 0
Musíme ísť ihneď k lekárovi. M- -e-me-k-h--ar-ti-juu-de-m-----. M- p---- k--- a---- j----- m------ M- p-a-e k-h- a-s-i j-u-d- m-n-m-. ---------------------------------- Me peame kohe arsti juurde minema. 0
Musíte počkať na autobus. Te-p-a-- bu--i --ta-a. T- p---- b---- o------ T- p-a-e b-s-i o-t-m-. ---------------------- Te peate bussi ootama. 0
Musíte počkať na vlak. T--p---e --n-- -o-am-. T- p---- r---- o------ T- p-a-e r-n-i o-t-m-. ---------------------- Te peate rongi ootama. 0
Musíte počkať na taxík. Te-peat- -a-s---oota-a. T- p---- t----- o------ T- p-a-e t-k-o- o-t-m-. ----------------------- Te peate taksot ootama. 0

Prečo je na svete toľko rozličných jazykov?

Dnes máme na svete viac ako 6 000 rôznych jazykov. Preto potrebujeme tlmočníkov a prekladateľov. Kedysi dávno hovorili všetci rovnakým jazykom. To sa však zmenilo, keď začal človek migrovať. Človek opustil svoju africkú pravlasť a rozšíril sa po celom svete. Toto priestorové rozmiestnenie viedlo i k diferenciácii jazykov. Každá skupina ľudí si vyvinula vlastnú formu komunikácie. Mnoho rôznych jazykov sa vyvinulo zo spoločného prajazyka. Človek ale nikdy nezostal dlho na jednom mieste. Jazyky sa teda od seba odlišovali čím ďalej viac. A tak jedného dňa už nebolo možné určiť ich spoločné korene. Navyše žiadny národ nežil izolovane po celé tisícročia. Vždy tu bol kontakt aj s ostatnými národmi. To zmenilo aj jazyky. Ľudia prevzali prvky z iných jazykov alebo sa jazyky navzájom miešali. Vďaka tomu sa vývoj jazykov nikdy nezastavil. Migrácia a kontakty s inými civilizáciami teda vysvetľujú veľký počet jazykov. Prečo sú ale jazyky tak rozdielne, je iná otázka. Evolúcia sa vždy riadi určitými pravidlami. Musí teda existovať dôvod, prečo sú jazyky také, aké sú. Vedci sa ním zaoberajú už celé roky. Radi by vedeli, prečo sa jazyky vyvíjali rozdielne. Aby sme to zistili, musíme pátrať v histórii jazykov. Z tej sa dá spoznať, čo sa kedy zmenilo. Stále sa nevie, čo vývoj jazykov ovplyvňuje. Kultúrne aspekty sa zdajú byť dôležitejšie ako tie biologické. Znamená to, že dejiny rôznych národov formovali aj ich jazyky. Jazyk nám často povie viac, než si myslíme ...