Slovníček fráz

sk niečo musieť   »   eo devi fari ion

72 [sedemdesiatdva]

niečo musieť

niečo musieť

72 [sepdek du]

devi fari ion

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina esperanto Prehrať Viac
musieť d--i d___ d-v- ---- devi 0
Musím odoslať list. Mi-dev-s-sen-i-l---et-r-n. M_ d____ s____ l_ l_______ M- d-v-s s-n-i l- l-t-r-n- -------------------------- Mi devas sendi la leteron. 0
Musím zaplatiť hotel. Mi-----s -agi-l- --te---. M_ d____ p___ l_ h_______ M- d-v-s p-g- l- h-t-l-n- ------------------------- Mi devas pagi la hotelon. 0
Musíš vstať skoro. Vi -e-as-f-ue-ellitiĝi. V_ d____ f___ e________ V- d-v-s f-u- e-l-t-ĝ-. ----------------------- Vi devas frue ellitiĝi. 0
Musíš veľa pracovať. V- deva- mul---l-b--i. V_ d____ m____ l______ V- d-v-s m-l-e l-b-r-. ---------------------- Vi devas multe labori. 0
Musíš byť dochvíľny. V- ---as est-----rata. V_ d____ e___ a_______ V- d-v-s e-t- a-u-a-a- ---------------------- Vi devas esti akurata. 0
Musí tankovať. Li--e-as-plen-g- l---e-z-nu-o-. L_ d____ p______ l_ b__________ L- d-v-s p-e-i-i l- b-n-i-u-o-. ------------------------------- Li devas plenigi la benzinujon. 0
Musí opraviť auto. Li de-----i--r--l- a--o-. L_ d____ r_____ l_ a_____ L- d-v-s r-p-r- l- a-t-n- ------------------------- Li devas ripari la aŭton. 0
Musí umyť auto. Li --vas-lav---a -ŭto-. L_ d____ l___ l_ a_____ L- d-v-s l-v- l- a-t-n- ----------------------- Li devas lavi la aŭton. 0
Musí nakupovať. Ŝ- -e-------t--i. Ŝ_ d____ a_______ Ŝ- d-v-s a-e-u-i- ----------------- Ŝi devas aĉetumi. 0
Musí vyčistiť byt. Ŝ- -ev-s-pu-ig-di -- -o--jon. Ŝ_ d____ p_______ l_ l_______ Ŝ- d-v-s p-r-g-d- l- l-ĝ-j-n- ----------------------------- Ŝi devas purigadi la loĝejon. 0
Musí vyprať bielizeň. Ŝ- -e-a- lav---a---v--a---. Ŝ_ d____ l___ l_ l_________ Ŝ- d-v-s l-v- l- l-v-t-ĵ-n- --------------------------- Ŝi devas lavi la lavotaĵon. 0
Musíme ísť ihneď do školy. Ni---va---uj i---al----l------. N_ d____ t__ i__ a_ l_ l_______ N- d-v-s t-j i-i a- l- l-r-e-o- ------------------------------- Ni devas tuj iri al la lernejo. 0
Musíme ísť ihneď do práce. Ni -e-as --j-i------l- l----e-o. N_ d____ t__ i__ a_ l_ l________ N- d-v-s t-j i-i a- l- l-b-r-j-. -------------------------------- Ni devas tuj iri al la laborejo. 0
Musíme ísť ihneď k lekárovi. N- -evas t-- i----l-------toro. N_ d____ t__ i__ a_ l_ d_______ N- d-v-s t-j i-i a- l- d-k-o-o- ------------------------------- Ni devas tuj iri al la doktoro. 0
Musíte počkať na autobus. Vi--e----a---di-la -uso-. V_ d____ a_____ l_ b_____ V- d-v-s a-e-d- l- b-s-n- ------------------------- Vi devas atendi la buson. 0
Musíte počkať na vlak. V--deva---tend- -a t--jnon. V_ d____ a_____ l_ t_______ V- d-v-s a-e-d- l- t-a-n-n- --------------------------- Vi devas atendi la trajnon. 0
Musíte počkať na taxík. V- -eva------di l- ta--ion. V_ d____ a_____ l_ t_______ V- d-v-s a-e-d- l- t-k-i-n- --------------------------- Vi devas atendi la taksion. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + esperanto (1-100) MP3 esperanto (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Prečo je na svete toľko rozličných jazykov?

Dnes máme na svete viac ako 6 000 rôznych jazykov. Preto potrebujeme tlmočníkov a prekladateľov. Kedysi dávno hovorili všetci rovnakým jazykom. To sa však zmenilo, keď začal človek migrovať. Človek opustil svoju africkú pravlasť a rozšíril sa po celom svete. Toto priestorové rozmiestnenie viedlo i k diferenciácii jazykov. Každá skupina ľudí si vyvinula vlastnú formu komunikácie. Mnoho rôznych jazykov sa vyvinulo zo spoločného prajazyka. Človek ale nikdy nezostal dlho na jednom mieste. Jazyky sa teda od seba odlišovali čím ďalej viac. A tak jedného dňa už nebolo možné určiť ich spoločné korene. Navyše žiadny národ nežil izolovane po celé tisícročia. Vždy tu bol kontakt aj s ostatnými národmi. To zmenilo aj jazyky. Ľudia prevzali prvky z iných jazykov alebo sa jazyky navzájom miešali. Vďaka tomu sa vývoj jazykov nikdy nezastavil. Migrácia a kontakty s inými civilizáciami teda vysvetľujú veľký počet jazykov. Prečo sú ale jazyky tak rozdielne, je iná otázka. Evolúcia sa vždy riadi určitými pravidlami. Musí teda existovať dôvod, prečo sú jazyky také, aké sú. Vedci sa ním zaoberajú už celé roky. Radi by vedeli, prečo sa jazyky vyvíjali rozdielne. Aby sme to zistili, musíme pátrať v histórii jazykov. Z tej sa dá spoznať, čo sa kedy zmenilo. Stále sa nevie, čo vývoj jazykov ovplyvňuje. Kultúrne aspekty sa zdajú byť dôležitejšie ako tie biologické. Znamená to, že dejiny rôznych národov formovali aj ich jazyky. Jazyk nám často povie viac, než si myslíme ...