Slovníček fráz

sk niečo musieť   »   bg трябва да направя нещо

72 [sedemdesiatdva]

niečo musieť

niečo musieť

72 [седемдесет и две]

72 [sedemdeset i dve]

трябва да направя нещо

[tryabva da napravya neshcho]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bulharčina Prehrať Viac
musieť Тря--а Т----- Т-я-в- ------ Трябва 0
Tryab-a T------ T-y-b-a ------- Tryabva
Musím odoslať list. Тря--а -- из-р-т- п-смот-. Т----- д- и------ п------- Т-я-в- д- и-п-а-я п-с-о-о- -------------------------- Трябва да изпратя писмото. 0
Tr---va-d- i-p-at-a---smo-o. T------ d- i------- p------- T-y-b-a d- i-p-a-y- p-s-o-o- ---------------------------- Tryabva da izpratya pismoto.
Musím zaplatiť hotel. Т---в- ----л-тя---т-л-. Т----- д- п---- х------ Т-я-в- д- п-а-я х-т-л-. ----------------------- Трябва да платя хотела. 0
T--ab-a d- -latya-kho--l-. T------ d- p----- k------- T-y-b-a d- p-a-y- k-o-e-a- -------------------------- Tryabva da platya khotela.
Musíš vstať skoro. Т-я--- д- ---н-ш р-н-. Т----- д- с----- р---- Т-я-в- д- с-а-е- р-н-. ---------------------- Трябва да станеш рано. 0
Tryabva--a--ta---h-ra-o. T------ d- s------ r---- T-y-b-a d- s-a-e-h r-n-. ------------------------ Tryabva da stanesh rano.
Musíš veľa pracovať. Тр---а-д- ра-о-иш мно--. Т----- д- р------ м----- Т-я-в- д- р-б-т-ш м-о-о- ------------------------ Трябва да работиш много. 0
T-y-bv- -- --b-ti-- mn-go. T------ d- r------- m----- T-y-b-a d- r-b-t-s- m-o-o- -------------------------- Tryabva da rabotish mnogo.
Musíš byť dochvíľny. Т----- ----и точ--. Т----- д- с- т----- Т-я-в- д- с- т-ч-н- ------------------- Трябва да си точен. 0
T-ya-va--a s- to-hen. T------ d- s- t------ T-y-b-a d- s- t-c-e-. --------------------- Tryabva da si tochen.
Musí tankovať. Т-- тр-бв--д--з-ре-- кол--а. Т-- т----- д- з----- к------ Т-й т-я-в- д- з-р-д- к-л-т-. ---------------------------- Той трябва да зареди колата. 0
Toy tr-a-v- -a z--e-i k--a--. T-- t------ d- z----- k------ T-y t-y-b-a d- z-r-d- k-l-t-. ----------------------------- Toy tryabva da zaredi kolata.
Musí opraviť auto. То----ябв- да----р-в----л-т-. Т-- т----- д- п------ к------ Т-й т-я-в- д- п-п-а-и к-л-т-. ----------------------------- Той трябва да поправи колата. 0
T-y--ry-bv- da ---r--i-k---t-. T-- t------ d- p------ k------ T-y t-y-b-a d- p-p-a-i k-l-t-. ------------------------------ Toy tryabva da popravi kolata.
Musí umyť auto. Т-- т-ябв- -а-и-ми- --л--а. Т-- т----- д- и---- к------ Т-й т-я-в- д- и-м-е к-л-т-. --------------------------- Той трябва да измие колата. 0
T-- tr-a-va ----z----k--a-a. T-- t------ d- i---- k------ T-y t-y-b-a d- i-m-e k-l-t-. ---------------------------- Toy tryabva da izmie kolata.
Musí nakupovať. Тя-т--бва -- -а--р---. Т- т----- д- п-------- Т- т-я-в- д- п-з-р-в-. ---------------------- Тя трябва да пазарува. 0
T-a-t-------da p---r-va. T-- t------ d- p-------- T-a t-y-b-a d- p-z-r-v-. ------------------------ Tya tryabva da pazaruva.
Musí vyčistiť byt. Т---ря----да и--и--- -или--т-. Т- т----- д- и------ ж-------- Т- т-я-в- д- и-ч-с-и ж-л-щ-т-. ------------------------------ Тя трябва да изчисти жилището. 0
T--------v---a-izch---i-z---is--he-o. T-- t------ d- i------- z------------ T-a t-y-b-a d- i-c-i-t- z-i-i-h-h-t-. ------------------------------------- Tya tryabva da izchisti zhilishcheto.
Musí vyprať bielizeň. Тя -ря-ва--а-и----- -р-не-о. Т- т----- д- и----- п------- Т- т-я-в- д- и-п-р- п-а-е-о- ---------------------------- Тя трябва да изпере прането. 0
Tya-tr------d- ---er----ane-o. T-- t------ d- i----- p------- T-a t-y-b-a d- i-p-r- p-a-e-o- ------------------------------ Tya tryabva da izpere praneto.
Musíme ísť ihneď do školy. Ни- -ря-в- да-т-ъгва-- --днаг--з- у-и---е. Н-- т----- д- т------- в------ з- у------- Н-е т-я-в- д- т-ъ-в-м- в-д-а-а з- у-и-и-е- ------------------------------------------ Ние трябва да тръгваме веднага за училище. 0
N-e t-ya--a -a t---v--e---dn-g- -- -ch---shche. N-- t------ d- t------- v------ z- u----------- N-e t-y-b-a d- t-y-v-m- v-d-a-a z- u-h-l-s-c-e- ----------------------------------------------- Nie tryabva da trygvame vednaga za uchilishche.
Musíme ísť ihneď do práce. Н-е-т-я-ва -- тр---------д-а---за-р--от-. Н-- т----- д- т------- в------ з- р------ Н-е т-я-в- д- т-ъ-в-м- в-д-а-а з- р-б-т-. ----------------------------------------- Ние трябва да тръгваме веднага за работа. 0
Ni- -r----- -- t------- v--n-ga-za r-bota. N-- t------ d- t------- v------ z- r------ N-e t-y-b-a d- t-y-v-m- v-d-a-a z- r-b-t-. ------------------------------------------ Nie tryabva da trygvame vednaga za rabota.
Musíme ísť ihneď k lekárovi. Ние-т-я--- да от-дем--еднага ---л--а-. Н-- т----- д- о----- в------ н- л----- Н-е т-я-в- д- о-и-е- в-д-а-а н- л-к-р- -------------------------------------- Ние трябва да отидем веднага на лекар. 0
Nie tr-a-v- -a-o---em v-d-a---na lekar. N-- t------ d- o----- v------ n- l----- N-e t-y-b-a d- o-i-e- v-d-a-a n- l-k-r- --------------------------------------- Nie tryabva da otidem vednaga na lekar.
Musíte počkať na autobus. В-е -ря-в---а чак----а-----са. В-- т----- д- ч----- а-------- В-е т-я-в- д- ч-к-т- а-т-б-с-. ------------------------------ Вие трябва да чакате автобуса. 0
V-e--r-ab-- -a -h-kat- av------. V-- t------ d- c------ a-------- V-e t-y-b-a d- c-a-a-e a-t-b-s-. -------------------------------- Vie tryabva da chakate avtobusa.
Musíte počkať na vlak. В-- т---ва-д- чак--е вл-к-. В-- т----- д- ч----- в----- В-е т-я-в- д- ч-к-т- в-а-а- --------------------------- Вие трябва да чакате влака. 0
Vie --yab----- c---a-e---a--. V-- t------ d- c------ v----- V-e t-y-b-a d- c-a-a-e v-a-a- ----------------------------- Vie tryabva da chakate vlaka.
Musíte počkať na taxík. Вие -р-бв--д- ча-ат- т---ит-. В-- т----- д- ч----- т------- В-е т-я-в- д- ч-к-т- т-к-и-о- ----------------------------- Вие трябва да чакате таксито. 0
Vi--t--ab-a d--c-aka-- --ksito. V-- t------ d- c------ t------- V-e t-y-b-a d- c-a-a-e t-k-i-o- ------------------------------- Vie tryabva da chakate taksito.

Prečo je na svete toľko rozličných jazykov?

Dnes máme na svete viac ako 6 000 rôznych jazykov. Preto potrebujeme tlmočníkov a prekladateľov. Kedysi dávno hovorili všetci rovnakým jazykom. To sa však zmenilo, keď začal človek migrovať. Človek opustil svoju africkú pravlasť a rozšíril sa po celom svete. Toto priestorové rozmiestnenie viedlo i k diferenciácii jazykov. Každá skupina ľudí si vyvinula vlastnú formu komunikácie. Mnoho rôznych jazykov sa vyvinulo zo spoločného prajazyka. Človek ale nikdy nezostal dlho na jednom mieste. Jazyky sa teda od seba odlišovali čím ďalej viac. A tak jedného dňa už nebolo možné určiť ich spoločné korene. Navyše žiadny národ nežil izolovane po celé tisícročia. Vždy tu bol kontakt aj s ostatnými národmi. To zmenilo aj jazyky. Ľudia prevzali prvky z iných jazykov alebo sa jazyky navzájom miešali. Vďaka tomu sa vývoj jazykov nikdy nezastavil. Migrácia a kontakty s inými civilizáciami teda vysvetľujú veľký počet jazykov. Prečo sú ale jazyky tak rozdielne, je iná otázka. Evolúcia sa vždy riadi určitými pravidlami. Musí teda existovať dôvod, prečo sú jazyky také, aké sú. Vedci sa ním zaoberajú už celé roky. Radi by vedeli, prečo sa jazyky vyvíjali rozdielne. Aby sme to zistili, musíme pátrať v histórii jazykov. Z tej sa dá spoznať, čo sa kedy zmenilo. Stále sa nevie, čo vývoj jazykov ovplyvňuje. Kultúrne aspekty sa zdajú byť dôležitejšie ako tie biologické. Znamená to, že dejiny rôznych národov formovali aj ich jazyky. Jazyk nám často povie viac, než si myslíme ...