Slovníček fráz

sk niečo musieť   »   ca haver de fer alguna cosa

72 [sedemdesiatdva]

niečo musieť

niečo musieť

72 [setanta-dos]

haver de fer alguna cosa

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina katalánčina Prehrať Viac
musieť h-v-- -e h---- d- h-v-r d- -------- haver de 0
Musím odoslať list. H--g--’e--ia--una-ca---. H--- d------- u-- c----- H-i- d-e-v-a- u-a c-r-a- ------------------------ Haig d’enviar una carta. 0
Musím zaplatiť hotel. H-i---- -a-ar--’----l. H--- d- p---- l------- H-i- d- p-g-r l-h-t-l- ---------------------- Haig de pagar l’hotel. 0
Musíš vstať skoro. T--as-d--llev----’--r-. T---- d- l----- d------ T-h-s d- l-e-a- d-h-r-. ----------------------- T’has de llevar d’hora. 0
Musíš veľa pracovať. Has de t---a-l-- --lt. H-- d- t-------- m---- H-s d- t-e-a-l-r m-l-. ---------------------- Has de treballar molt. 0
Musíš byť dochvíľny. Ha- d-a-----r a -em-s. H-- d-------- a t----- H-s d-a-r-b-r a t-m-s- ---------------------- Has d’arribar a temps. 0
Musí tankovať. (E-l) -- d- po--r benzin-. (---- h- d- p---- b------- (-l-) h- d- p-s-r b-n-i-a- -------------------------- (Ell) ha de posar benzina. 0
Musí opraviť auto. (-l-)-h- -e --para- -----t--. (---- h- d- r------ e- c----- (-l-) h- d- r-p-r-r e- c-t-e- ----------------------------- (Ell) ha de reparar el cotxe. 0
Musí umyť auto. (-ll)-h- d- ----a- e- co--e. (---- h- d- r----- e- c----- (-l-) h- d- r-n-a- e- c-t-e- ---------------------------- (Ell) ha de rentar el cotxe. 0
Musí nakupovať. (E--a- ha -e------omp-es. (----- h- d- f-- c------- (-l-a- h- d- f-r c-m-r-s- ------------------------- (Ella) ha de fer compres. 0
Musí vyčistiť byt. (E-la) -a--e-net---r -’a--rtame--. (----- h- d- n------ l------------ (-l-a- h- d- n-t-j-r l-a-a-t-m-n-. ---------------------------------- (Ella) ha de netejar l’apartament. 0
Musí vyprať bielizeň. (El-a) ha ----en---------b-. (----- h- d- r----- l- r---- (-l-a- h- d- r-n-a- l- r-b-. ---------------------------- (Ella) ha de rentar la roba. 0
Musíme ísť ihneď do školy. Hem--’---r de segu-d- - l’es--la. H-- d----- d- s------ a l-------- H-m d-a-a- d- s-g-i-a a l-e-c-l-. --------------------------------- Hem d’anar de seguida a l’escola. 0
Musíme ísť ihneď do práce. Hem d’-n-r de-seg-ida ---re--ll--. H-- d----- d- s------ a t--------- H-m d-a-a- d- s-g-i-a a t-e-a-l-r- ---------------------------------- Hem d’anar de seguida a treballar. 0
Musíme ísť ihneď k lekárovi. H---d---ar d--s-gu--- a- me--e. H-- d----- d- s------ a- m----- H-m d-a-a- d- s-g-i-a a- m-t-e- ------------------------------- Hem d’anar de seguida al metge. 0
Musíte počkať na autobus. He- d’---erar--’-ut--ús. H-- d-------- l--------- H-u d-e-p-r-r l-a-t-b-s- ------------------------ Heu d’esperar l’autobús. 0
Musíte počkať na vlak. Heu -’-s-e--r e- -ren. H-- d-------- e- t---- H-u d-e-p-r-r e- t-e-. ---------------------- Heu d’esperar el tren. 0
Musíte počkať na taxík. He--d--s--r-r e--tax-. H-- d-------- e- t---- H-u d-e-p-r-r e- t-x-. ---------------------- Heu d’esperar el taxi. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Prečo je na svete toľko rozličných jazykov?

Dnes máme na svete viac ako 6 000 rôznych jazykov. Preto potrebujeme tlmočníkov a prekladateľov. Kedysi dávno hovorili všetci rovnakým jazykom. To sa však zmenilo, keď začal človek migrovať. Človek opustil svoju africkú pravlasť a rozšíril sa po celom svete. Toto priestorové rozmiestnenie viedlo i k diferenciácii jazykov. Každá skupina ľudí si vyvinula vlastnú formu komunikácie. Mnoho rôznych jazykov sa vyvinulo zo spoločného prajazyka. Človek ale nikdy nezostal dlho na jednom mieste. Jazyky sa teda od seba odlišovali čím ďalej viac. A tak jedného dňa už nebolo možné určiť ich spoločné korene. Navyše žiadny národ nežil izolovane po celé tisícročia. Vždy tu bol kontakt aj s ostatnými národmi. To zmenilo aj jazyky. Ľudia prevzali prvky z iných jazykov alebo sa jazyky navzájom miešali. Vďaka tomu sa vývoj jazykov nikdy nezastavil. Migrácia a kontakty s inými civilizáciami teda vysvetľujú veľký počet jazykov. Prečo sú ale jazyky tak rozdielne, je iná otázka. Evolúcia sa vždy riadi určitými pravidlami. Musí teda existovať dôvod, prečo sú jazyky také, aké sú. Vedci sa ním zaoberajú už celé roky. Radi by vedeli, prečo sa jazyky vyvíjali rozdielne. Aby sme to zistili, musíme pátrať v histórii jazykov. Z tej sa dá spoznať, čo sa kedy zmenilo. Stále sa nevie, čo vývoj jazykov ovplyvňuje. Kultúrne aspekty sa zdajú byť dôležitejšie ako tie biologické. Znamená to, že dejiny rôznych národov formovali aj ich jazyky. Jazyk nám často povie viac, než si myslíme ...