Slovníček fráz

sk niečo musieť   »   hi अनिवार्य क्रिया

72 [sedemdesiatdva]

niečo musieť

niečo musieť

७२ [बहत्तर]

72 [bahattar]

अनिवार्य क्रिया

anivaary kriya

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina hindčina Prehrať Viac
musieť अनि--र---ब-त-ं अ____ बा_ अ-ि-ा-्- ब-त-ं -------------- अनिवार्य बातें 0
a-i-aary-b-a--n a_______ b_____ a-i-a-r- b-a-e- --------------- anivaary baaten
Musím odoslať list. म--े-पत्र भ--न--है मु_ प__ भे__ है म-झ- प-्- भ-ज-ा ह- ------------------ मुझे पत्र भेजना है 0
m---- p----b-------h-i m____ p___ b______ h__ m-j-e p-t- b-e-a-a h-i ---------------------- mujhe patr bhejana hai
Musím zaplatiť hotel. मु---हो-ल-----ैस--द-न----ं मु_ हो__ को पै_ दे_ हैं म-झ- ह-ट- क- प-स- द-न- ह-ं -------------------------- मुझे होटल को पैसे देने हैं 0
m--he h---- k-----se-de-- ---n m____ h____ k_ p____ d___ h___ m-j-e h-t-l k- p-i-e d-n- h-i- ------------------------------ mujhe hotal ko paise dene hain
Musíš vstať skoro. त--्--ं ज--द-------है तु__ ज__ ज__ है त-म-ह-ं ज-्-ी ज-न- ह- --------------------- तुम्हें जल्दी जगना है 0
t-mh---ja--e--ja--na -ai t_____ j_____ j_____ h__ t-m-e- j-l-e- j-g-n- h-i ------------------------ tumhen jaldee jagana hai
Musíš veľa pracovať. त----े---ह-त क-म----ा--ै तु__ ब__ का_ क__ है त-म-ह-ं ब-ु- क-म क-न- ह- ------------------------ तुम्हें बहुत काम करना है 0
t--he---a--- k-am k-rana-h-i t_____ b____ k___ k_____ h__ t-m-e- b-h-t k-a- k-r-n- h-i ---------------------------- tumhen bahut kaam karana hai
Musíš byť dochvíľny. त-म्----समय प- -ा-ा--ै तु__ स__ प_ जा_ है त-म-ह-ं स-य प- ज-न- ह- ---------------------- तुम्हें समय पर जाना है 0
tumhen-s---y---r jaa-a---i t_____ s____ p__ j____ h__ t-m-e- s-m-y p-r j-a-a h-i -------------------------- tumhen samay par jaana hai
Musí tankovať. उसको--े-्--ल----- है उ__ पे___ ले_ है उ-क- प-ट-र-ल ल-न- ह- -------------------- उसको पेट्रोल लेना है 0
u--k----t-o--l--a-h-i u____ p_____ l___ h__ u-a-o p-t-o- l-n- h-i --------------------- usako petrol lena hai
Musí opraviť auto. उ--- --नी गा-़ी---- क-न---ै उ__ अ__ गा_ ठी_ क__ है उ-क- अ-न- ग-ड-ी ठ-क क-न- ह- --------------------------- उसको अपनी गाड़ी ठीक करनी है 0
u-ak--a-an-e----d-e t-e---k-r--e----i u____ a_____ g_____ t____ k______ h__ u-a-o a-a-e- g-a-e- t-e-k k-r-n-e h-i ------------------------------------- usako apanee gaadee theek karanee hai
Musí umyť auto. उसक- अपनी-गा--ी ध--ी है उ__ अ__ गा_ धो_ है उ-क- अ-न- ग-ड-ी ध-न- ह- ----------------------- उसको अपनी गाड़ी धोनी है 0
usak- -pan-- -aa-----honee--ai u____ a_____ g_____ d_____ h__ u-a-o a-a-e- g-a-e- d-o-e- h-i ------------------------------ usako apanee gaadee dhonee hai
Musí nakupovať. उस-- ख-ीद-र- क----है उ__ ख___ क__ है उ-क- ख-ी-ा-ी क-न- ह- -------------------- उसको खरीदारी करनी है 0
u-a---k--r-eda-r-e kara--e-h-i u____ k___________ k______ h__ u-a-o k-a-e-d-a-e- k-r-n-e h-i ------------------------------ usako khareedaaree karanee hai
Musí vyčistiť byt. उसक- घ----- कर-ा है उ__ घ_ सा_ क__ है उ-क- घ- स-फ़ क-न- ह- ------------------- उसको घर साफ़ करना है 0
u--ko gh-- s-af--ara-a---i u____ g___ s___ k_____ h__ u-a-o g-a- s-a- k-r-n- h-i -------------------------- usako ghar saaf karana hai
Musí vyprať bielizeň. उ----क-ड़- धोन--ह-ं उ__ क__ धो_ हैं उ-क- क-ड़- ध-न- ह-ं ------------------ उसको कपड़े धोने हैं 0
u-----kapade-dho---h-in u____ k_____ d____ h___ u-a-o k-p-d- d-o-e h-i- ----------------------- usako kapade dhone hain
Musíme ísť ihneď do školy. हमें-त--ंत-प-ठ-ा-ा ---ा-है ह_ तु__ पा___ जा_ है ह-े- त-र-त प-ठ-ा-ा ज-न- ह- -------------------------- हमें तुरंत पाठशाला जाना है 0
ha--n --ran---a--hashaa-a-j-an----i h____ t_____ p___________ j____ h__ h-m-n t-r-n- p-a-h-s-a-l- j-a-a h-i ----------------------------------- hamen turant paathashaala jaana hai
Musíme ísť ihneď do práce. ह-े--त--ं- -ा---र ---ा -ै ह_ तु__ का_ प_ जा_ है ह-े- त-र-त क-म प- ज-न- ह- ------------------------- हमें तुरंत काम पर जाना है 0
ha--n t-ra-- --a--p-- -a-na-hai h____ t_____ k___ p__ j____ h__ h-m-n t-r-n- k-a- p-r j-a-a h-i ------------------------------- hamen turant kaam par jaana hai
Musíme ísť ihneď k lekárovi. ह-------------्-र-के -ा- -ा---है ह_ तु__ डॉ___ के पा_ जा_ है ह-े- त-र-त ड-क-ट- क- प-स ज-न- ह- -------------------------------- हमें तुरंत डॉक्टर के पास जाना है 0
h--en t-------ok-a- k------ -a----h-i h____ t_____ d_____ k_ p___ j____ h__ h-m-n t-r-n- d-k-a- k- p-a- j-a-a h-i ------------------------------------- hamen turant doktar ke paas jaana hai
Musíte počkať na autobus. तु- --गों क--ब- क- प---ी-्ष- -रनी है तु_ लो_ को ब_ की प्____ क__ है त-म ल-ग-ं क- ब- क- प-र-ी-्-ा क-न- ह- ------------------------------------ तुम लोगों को बस की प्रतीक्षा करनी है 0
tum-l-----ko ba- -----r---eksha-karan-- --i t__ l____ k_ b__ k__ p_________ k______ h__ t-m l-g-n k- b-s k-e p-a-e-k-h- k-r-n-e h-i ------------------------------------------- tum logon ko bas kee prateeksha karanee hai
Musíte počkať na vlak. त-- -ो-ो--को ट्--न-की -्-त--्-ा करनी--ै तु_ लो_ को ट्__ की प्____ क__ है त-म ल-ग-ं क- ट-र-न क- प-र-ी-्-ा क-न- ह- --------------------------------------- तुम लोगों को ट्रेन की प्रतीक्षा करनी है 0
t-m logo- ko--ren---e-prate---ha--a-an-e h-i t__ l____ k_ t___ k__ p_________ k______ h__ t-m l-g-n k- t-e- k-e p-a-e-k-h- k-r-n-e h-i -------------------------------------------- tum logon ko tren kee prateeksha karanee hai
Musíte počkať na taxík. तु- --ग-ं ---टै-्-ी -ी -्र-ी-्-ा-क-न- -ै तु_ लो_ को टै__ की प्____ क__ है त-म ल-ग-ं क- ट-क-स- क- प-र-ी-्-ा क-न- ह- ---------------------------------------- तुम लोगों को टैक्सी की प्रतीक्षा करनी है 0
tu--log---k- t-iksee -ee prate----a -a-a--- hai t__ l____ k_ t______ k__ p_________ k______ h__ t-m l-g-n k- t-i-s-e k-e p-a-e-k-h- k-r-n-e h-i ----------------------------------------------- tum logon ko taiksee kee prateeksha karanee hai

Prečo je na svete toľko rozličných jazykov?

Dnes máme na svete viac ako 6 000 rôznych jazykov. Preto potrebujeme tlmočníkov a prekladateľov. Kedysi dávno hovorili všetci rovnakým jazykom. To sa však zmenilo, keď začal človek migrovať. Človek opustil svoju africkú pravlasť a rozšíril sa po celom svete. Toto priestorové rozmiestnenie viedlo i k diferenciácii jazykov. Každá skupina ľudí si vyvinula vlastnú formu komunikácie. Mnoho rôznych jazykov sa vyvinulo zo spoločného prajazyka. Človek ale nikdy nezostal dlho na jednom mieste. Jazyky sa teda od seba odlišovali čím ďalej viac. A tak jedného dňa už nebolo možné určiť ich spoločné korene. Navyše žiadny národ nežil izolovane po celé tisícročia. Vždy tu bol kontakt aj s ostatnými národmi. To zmenilo aj jazyky. Ľudia prevzali prvky z iných jazykov alebo sa jazyky navzájom miešali. Vďaka tomu sa vývoj jazykov nikdy nezastavil. Migrácia a kontakty s inými civilizáciami teda vysvetľujú veľký počet jazykov. Prečo sú ale jazyky tak rozdielne, je iná otázka. Evolúcia sa vždy riadi určitými pravidlami. Musí teda existovať dôvod, prečo sú jazyky také, aké sú. Vedci sa ním zaoberajú už celé roky. Radi by vedeli, prečo sa jazyky vyvíjali rozdielne. Aby sme to zistili, musíme pátrať v histórii jazykov. Z tej sa dá spoznať, čo sa kedy zmenilo. Stále sa nevie, čo vývoj jazykov ovplyvňuje. Kultúrne aspekty sa zdajú byť dôležitejšie ako tie biologické. Znamená to, že dejiny rôznych národov formovali aj ich jazyky. Jazyk nám často povie viac, než si myslíme ...