Slovníček fráz

sk niečo musieť   »   sq duhet

72 [sedemdesiatdva]

niečo musieť

niečo musieť

72 [shtatёdhjetёedy]

duhet

Kliknutím na každé prázdne miesto zobrazíte text, resp.:   
slovenčina albánčina Prehrať Viac
musieť du--t duhet 0
Musím odoslať list. Du--- t- d----- l-----. Duhet tё dёrgoj letrёn. 0
Musím zaplatiť hotel. Du--- t- p----- h------. Duhet tё paguaj hotelin. 0
Musíš vstať skoro. Ti d---- t- n------- h----. Ti duhet tё ngrihesh herёt. 0
Musíš veľa pracovať. Ti d---- t- p----- s----. Ti duhet tё punosh shumё. 0
Musíš byť dochvíľny. Ti d---- t- j--- i p-------. Ti duhet tё jesh i pёrpiktё. 0
Musí tankovať. Ai d---- t- f--------- m- k--------. Ai duhet tё furnizohet me karburant. 0
Musí opraviť auto. Ai d---- t- r--------- m------. Ai duhet tё rregullojё makinёn. 0
Musí umyť auto. Ai d---- t- l--- m------. Ai duhet tё lajё makinёn. 0
Musí nakupovať. Aj- d---- t- b--- p----. Ajo duhet tё bёjё pazar. 0
Musí vyčistiť byt. Aj- d---- t- p------- s-------. Ajo duhet tё pastrojё shtёpinё. 0
Musí vyprať bielizeň. Aj- d---- t- l--- r-----. Ajo duhet tё lajё rrobat. 0
Musíme ísť ihneď do školy. Ne d---- t- s------ m-------- n- s------. Ne duhet tё shkojmё menjёherё nё shkollё. 0
Musíme ísť ihneď do práce. Ne d---- t- s------ m-------- n- p---. Ne duhet tё shkojmё menjёherё nё punё. 0
Musíme ísť ihneď k lekárovi. Ne d---- t- s------ m-------- t- m----. Ne duhet tё shkojmё menjёherё te mjeku. 0
Musíte počkať na autobus. Ju d---- t- p----- a--------. Ju duhet tё prisni autobusin. 0
Musíte počkať na vlak. Ju d---- t- p----- t-----. Ju duhet tё prisni trenin. 0
Musíte počkať na taxík. Ju d---- t- p----- t------. Ju duhet tё prisni taksinё. 0

Prečo je na svete toľko rozličných jazykov?

Dnes máme na svete viac ako 6 000 rôznych jazykov. Preto potrebujeme tlmočníkov a prekladateľov. Kedysi dávno hovorili všetci rovnakým jazykom. To sa však zmenilo, keď začal človek migrovať. Človek opustil svoju africkú pravlasť a rozšíril sa po celom svete. Toto priestorové rozmiestnenie viedlo i k diferenciácii jazykov. Každá skupina ľudí si vyvinula vlastnú formu komunikácie. Mnoho rôznych jazykov sa vyvinulo zo spoločného prajazyka. Človek ale nikdy nezostal dlho na jednom mieste. Jazyky sa teda od seba odlišovali čím ďalej viac. A tak jedného dňa už nebolo možné určiť ich spoločné korene. Navyše žiadny národ nežil izolovane po celé tisícročia. Vždy tu bol kontakt aj s ostatnými národmi. To zmenilo aj jazyky. Ľudia prevzali prvky z iných jazykov alebo sa jazyky navzájom miešali. Vďaka tomu sa vývoj jazykov nikdy nezastavil. Migrácia a kontakty s inými civilizáciami teda vysvetľujú veľký počet jazykov. Prečo sú ale jazyky tak rozdielne, je iná otázka. Evolúcia sa vždy riadi určitými pravidlami. Musí teda existovať dôvod, prečo sú jazyky také, aké sú. Vedci sa ním zaoberajú už celé roky. Radi by vedeli, prečo sa jazyky vyvíjali rozdielne. Aby sme to zistili, musíme pátrať v histórii jazykov. Z tej sa dá spoznať, čo sa kedy zmenilo. Stále sa nevie, čo vývoj jazykov ovplyvňuje. Kultúrne aspekty sa zdajú byť dôležitejšie ako tie biologické. Znamená to, že dejiny rôznych národov formovali aj ich jazyky. Jazyk nám často povie viac, než si myslíme ...