Slovníček fráz

sk niečo smieť / môcť   »   et midagi tohtima

73 [sedemdesiattri]

niečo smieť / môcť

niečo smieť / môcť

73 [seitsekümmend kolm]

midagi tohtima

Kliknutím na každé prázdne miesto zobrazíte text, resp.:   
slovenčina estónčina Prehrať Viac
Smieš už šoférovať auto? To--- s- j--- a----- s----? Tohid sa juba autoga sõita? 0
Smieš už piť alkohol? To--- s- j--- a------- j---? Tohid sa juba alkoholi juua? 0
Smieš už ísť sám do zahraničia? To--- s- j--- ü--- v--------- s----? Tohid sa juba üksi välismaale sõita? 0
smieť, môcť to----a tohtima 0
Môžeme tu fajčiť? To---- m- s--- s---------? Tohime me siin suitsetada? 0
Môže sa tu fajčiť? To--- s--- s---------? Tohib siin suitsetada? 0
Môže sa tu platiť kreditnou kartou? To--- s--- k-------------- m-----? Tohib siin krediitkaardiga maksta? 0
Môže sa tu platiť šekom? To--- s--- t------ m-----? Tohib siin tšekiga maksta? 0
Môže sa zaplatiť len v hotovosti? To--- s--- a----- s-------- m-----? Tohib siin ainult sularahas maksta? 0
Môžem si len zatelefonovať? To--- m- h----- h--------? Tohin ma hetkel helistada? 0
Môžem sa len niečo spýtať? To--- m- h----- m----- k-----? Tohin ma hetkel midagi küsida? 0
Môžem len niečo povedať? To--- m- h----- m----- ö----? Tohin ma hetkel midagi öelda? 0
Nesmie spať v parku. Ta e- t--- p----- m-----. Ta ei tohi pargis magada. 0
Nesmie spať v aute. Ta e- t--- a---- m-----. Ta ei tohi autos magada. 0
Nesmie spať na stanici. Ta e- t--- r---------- m-----. Ta ei tohi rongijaamas magada. 0
Smieme si sadnúť? To---- m- i-----? Tohime me istuda? 0
Môžete nám priniesť jedálny lístok? To---- m- m----- s----? Tohime me menüüd saada? 0
Môžeme platiť zvlášť? To---- m- e----- m-----? Tohime me eraldi maksta? 0

Ako sa mozog učí nové slová

Keď sa učíme novú slovnú zásobu, náš mozog si ukladá nový obsah. Učenie funguje iba pri stálom opakovaní. Ako dobre si náš mozog slová uloží, záleží na mnohých faktoroch. Najdôležitejšie je, aby sme si slovnú zásobu pravidelne precvičovali. Ukladajú sa len slová, ktoré často píšeme alebo používame. Dá sa povedať, že sa tieto slová archivujú ako obrázky. Tento spôsob učenia platí aj pre opice. Opice sa naučia „čítať“ slová, ak ich vidia dostatočne často. Síce písmenám nerozumejú, ale rozoznajú slová podľa tvaru. Aby sme mohli nejakým jazykom hovoriť plynule, potrebujeme k tomu veľa slov. Slovná zásoba musí byť dobre zorganizovaná. Naša pamäť totiž funguje ako archív. Aby mohla slová rýchlo vyhľadať, musí vedieť, kde ich hľadať. Je teda lepšie, ak sa slová učíte v určitom kontexte. Mozog si potom vie otvoriť vždy tú správnu „zložku“. Ale aj slová, ktoré sa dobre naučíme, môžeme zase zabudnúť. Deje sa tak, ak sa určité vedomosti presunú z aktívnej pamäti do pasívnej. Zabúdaním si uľahčujeme od vedomostí, ktoré nepotrebujeme. Náš mozog si tak robí miesto pre nové a dôležitejšie veci. Je teda dôležité, aby sme si naše vedomosti pravidelne oživovali. To, čo je obsahom pasívnej pamäti, nie je však navždy stratené. Keď zhliadneme zabudnuté slovo, znovu si ho zapamätáme. To, čo sme sa už raz naučili, sa druhýkrát naučíme rýchlejšie. Kto si chce rozšíriť slovnú zásobu, musí si rozšíriť aj záujmy. Každý z nás má nejaké záujmy. Zaoberáme sa teda väčšinou stále rovnakými vecami. Jazyk sa však skladá z mnohých významových odborov. Človek zaujímajúci sa o politiku by si mal občas prečítať aj športovú rubriku!