Slovníček fráz

sk niečo zdôvodniť 2   »   nn giving reasons 2

76 [sedemdesiatšesť]

niečo zdôvodniť 2

niečo zdôvodniť 2

76 [syttiseks]

giving reasons 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina nynorsk Prehrať Viac
Prečo si neprišiel? K-ifo- ----du-i--je? K----- k-- d- i----- K-i-o- k-m d- i-k-e- -------------------- Kvifor kom du ikkje? 0
Bol som chorý. E- va- s---. E- v-- s---- E- v-r s-u-. ------------ Eg var sjuk. 0
Neprišiel som, pretože som bol chorý. Eg -om i--je ---di eg-v-r s--k. E- k-- i---- f---- e- v-- s---- E- k-m i-k-e f-r-i e- v-r s-u-. ------------------------------- Eg kom ikkje fordi eg var sjuk. 0
Prečo neprišla? Kv-fo- -om--o -kkje? K----- k-- h- i----- K-i-o- k-m h- i-k-e- -------------------- Kvifor kom ho ikkje? 0
Bola unavená. H- -ar--r-ytt. H- v-- t------ H- v-r t-ø-t-. -------------- Ho var trøytt. 0
Neprišla, pretože bola unavená. H- k-m--k--e--o--i h---a- ---y-t. H- k-- i---- f---- h- v-- t------ H- k-m i-k-e f-r-i h- v-r t-ø-t-. --------------------------------- Ho kom ikkje fordi ho var trøytt. 0
Prečo neprišiel? K----r --m-ha- -k-je? K----- k-- h-- i----- K-i-o- k-m h-n i-k-e- --------------------- Kvifor kom han ikkje? 0
Nemal chuť. H-n h---------e ---t. H-- h---- i---- l---- H-n h-d-e i-k-e l-s-. --------------------- Han hadde ikkje lyst. 0
Neprišiel, pretože nemal chuť. H-- k-m ----- fo-----a- ik-je h-----lyst. H-- k-- i---- f---- h-- i---- h---- l---- H-n k-m i-k-e f-r-i h-n i-k-e h-d-e l-s-. ----------------------------------------- Han kom ikkje fordi han ikkje hadde lyst. 0
Prečo ste neprišli? Kvi-or-k---de ik-j-? K----- k-- d- i----- K-i-o- k-m d- i-k-e- -------------------- Kvifor kom de ikkje? 0
Naše auto je pokazené. Bil-n--å--er i -st--d. B---- v-- e- i u------ B-l-n v-r e- i u-t-n-. ---------------------- Bilen vår er i ustand. 0
Neprišli sme, pretože naše auto je pokazené. Vi k-m --kj- -ordi-bi--- v---er-- us-a-d. V- k-- i---- f---- b---- v-- e- i u------ V- k-m i-k-e f-r-i b-l-n v-r e- i u-t-n-. ----------------------------------------- Vi kom ikkje fordi bilen vår er i ustand. 0
Prečo tí ľudia neprišli? Kvifor-k-m---------e? K----- k-- d-- i----- K-i-o- k-m d-i i-k-e- --------------------- Kvifor kom dei ikkje? 0
Zmeškali vlak. D-i -a-- ik-je--o---. D-- r--- i---- t----- D-i r-k- i-k-e t-g-t- --------------------- Dei rakk ikkje toget. 0
Neprišli, pretože zmeškali vlak. D---kom i-k----o----de--ikkj---akk t-g-t. D-- k-- i---- f---- d-- i---- r--- t----- D-i k-m i-k-e f-r-i d-i i-k-e r-k- t-g-t- ----------------------------------------- Dei kom ikkje fordi dei ikkje rakk toget. 0
Prečo si neprišiel? K--f-r-k---d- i-kje? K----- k-- d- i----- K-i-o- k-m d- i-k-e- -------------------- Kvifor kom du ikkje? 0
Nesmel som. E- -e-- ik-j--lo-. E- f--- i---- l--- E- f-k- i-k-e l-v- ------------------ Eg fekk ikkje lov. 0
Neprišiel som, lebo som nesmel. E---o- --kj- --r-i-----kk----e---lo-. E- k-- i---- f---- e- i---- f--- l--- E- k-m i-k-e f-r-i e- i-k-e f-k- l-v- ------------------------------------- Eg kom ikkje fordi eg ikkje fekk lov. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Americké domorodé jazyky

V Amerike sa hovorí mnohými jazykmi. Angličtina je hlavným jazykom v Severnej Amerike. V Južnej Amerike dominuje španielčina a portugalčina. Všetky tieto jazyky prišli do Ameriky z Európy. Pred začiatkom kolonizácie sa tam hovorilo inými jazykmi. Týmto jazykom hovoríme domorodé jazyky Ameriky. Dodnes neboli v podstate preskúmané. Rôznorodosť týchto jazykov je značná. Odhaduje sa, že v Severnej Amerike je asi 60 jazykových rodín. V Južnej Amerike ich môže byť až 150. Navyše je tam veľa izolovaných jazykov. Všetky tieto jazyky sú veľmi odlišné. Vykazujú len niekoľko spoločných znakov. Je teda ťažké tieto jazyky zaradiť. Dôvod ich rozdielnosti možno vyčítať v dejinách Ameriky. Amerika bola osídlená v niekoľkých etapách. Prví ľudia prišli do Ameriky pred vyše 10 000 rokmi. Každý národ si na kontinent priniesol aj svoj jazyk. Domorodé jazyky sú však najviac podobné tým ázijským. Situácia s domorodými jazykmi nie je v celej Amerike rovnaká. V Južnej Amerike sa stále používa mnoho domorodých jazykov. Jazyky ako Guarani alebo Quechua majú milióny aktívnych hovoriacich. Oproti tomu mnoho jazykov v Severnej Amerike takmer vymrelo. Kultúra pôvodných obyvateľov Severnej Ameriky bola dlho potlačovaná. Vytratili sa tak aj ich jazyky. V posledných desaťročiach však záujem o ne vzrástol. Existuje mnoho programov, ktoré sa snažia tieto jazyky rozvíjať a chrániť. Nakoniec teda môžu mať aj budúcnosť ...