Zbirka izraza

hr Veznici 3   »   sk Spojky 3

96 [devedeset i šest]

Veznici 3

Veznici 3

96 [deväťesiatšesť]

Spojky 3

Odaberite kako želite vidjeti prijevod:   
hrvatski slovački igra Više
Ja ustajem čim budilica zazvoni. V-----m, -e--čo za--on--bud-k. Vstanem, len čo zazvoní budík. V-t-n-m- l-n č- z-z-o-í b-d-k- ------------------------------ Vstanem, len čo zazvoní budík. 0
Postanem umoran čim moram učiti. So- -n-ve--,-len -o -----m --iť. Som unavený, len čo sa mám učiť. S-m u-a-e-ý- l-n č- s- m-m u-i-. -------------------------------- Som unavený, len čo sa mám učiť. 0
Prestajem raditi čim napunim 60. Pr--tan---prac--a-- -e- čo----em-m-ť-6-. Prestanem pracovať, len čo budem mať 60. P-e-t-n-m p-a-o-a-, l-n č- b-d-m m-ť 6-. ---------------------------------------- Prestanem pracovať, len čo budem mať 60. 0
Kada ćete nazvati? Ke-y--a-----e? Kedy zavoláte? K-d- z-v-l-t-? -------------- Kedy zavoláte? 0
Čim budem imao / imala trenutak slobodnog vremena. L-- -o-b-d---m----hv-ľu ---. Len čo budem mať chvíľu čas. L-n č- b-d-m m-ť c-v-ľ- č-s- ---------------------------- Len čo budem mať chvíľu čas. 0
Nazvat će čim bude imao nešto vremena. Z-vo-á- l---č- ---e-ma- č-s. Zavolá, len čo bude mať čas. Z-v-l-, l-n č- b-d- m-ť č-s- ---------------------------- Zavolá, len čo bude mať čas. 0
Koliko dugo ćete raditi? A---d-ho bu-ete praco---? Ako dlho budete pracovať? A-o d-h- b-d-t- p-a-o-a-? ------------------------- Ako dlho budete pracovať? 0
Radit ću dok budem mogao / mogla. B--e- prac-vať,--ok--ľ b-----mô-ť. Budem pracovať, pokiaľ budem môcť. B-d-m p-a-o-a-, p-k-a- b-d-m m-c-. ---------------------------------- Budem pracovať, pokiaľ budem môcť. 0
Radit ću dok budem zdrav / zdrava. B-d-m -r-c---ť,--o-i---b--e- -dr--ý. Budem pracovať, pokiaľ budem zdravý. B-d-m p-a-o-a-, p-k-a- b-d-m z-r-v-. ------------------------------------ Budem pracovať, pokiaľ budem zdravý. 0
On leži u krevetu umjesto da radi. L-ž- v p-s--l-----i--t--t--o- -----r---va-. Leží v posteli namiesto toho, aby pracoval. L-ž- v p-s-e-i n-m-e-t- t-h-, a-y p-a-o-a-. ------------------------------------------- Leží v posteli namiesto toho, aby pracoval. 0
Ona čita novine umjesto da kuha. Č-ta-novin---am-e-t---o-o,-a---v-ri--. Číta noviny namiesto toho, aby varila. Č-t- n-v-n- n-m-e-t- t-h-, a-y v-r-l-. -------------------------------------- Číta noviny namiesto toho, aby varila. 0
On sjedi u krčmi umjesto da ide kući. Se-- - ----e-n-mi-s-o-t-h-, ab----i---d--ov. Sedí v krčme namiesto toho, aby išiel domov. S-d- v k-č-e n-m-e-t- t-h-, a-y i-i-l d-m-v- -------------------------------------------- Sedí v krčme namiesto toho, aby išiel domov. 0
Koliko ja znam, on stanuje ovdje. P-ki---v--m--býva --. Pokiaľ viem, býva tu. P-k-a- v-e-, b-v- t-. --------------------- Pokiaľ viem, býva tu. 0
Koliko ja znam, njegova žena je bolesna. Po--aľ vi-m, j--j--o-ž-n---h-rá. Pokiaľ viem, je jeho žena chorá. P-k-a- v-e-, j- j-h- ž-n- c-o-á- -------------------------------- Pokiaľ viem, je jeho žena chorá. 0
Koliko ja znam, on je nezaposlen. Pokiaľ vi--- -e ----me-tn--ý. Pokiaľ viem, je nezamestnaný. P-k-a- v-e-, j- n-z-m-s-n-n-. ----------------------------- Pokiaľ viem, je nezamestnaný. 0
Prespavao sam, inače bih bio točan. Za--a- s-m--i-ak -y -o--b-- d-chv-ľny. Zaspal som, inak by som bol dochvíľny. Z-s-a- s-m- i-a- b- s-m b-l d-c-v-ľ-y- -------------------------------------- Zaspal som, inak by som bol dochvíľny. 0
Propustio sam autobus, inače bih bio točan. Zm--k-l -o--a-to-u-,--nak ----o--b---do--víľ-y. Zmeškal som autobus, inak by som bol dochvíľny. Z-e-k-l s-m a-t-b-s- i-a- b- s-m b-l d-c-v-ľ-y- ----------------------------------------------- Zmeškal som autobus, inak by som bol dochvíľny. 0
Nisam našao put, inače bih bio točan. N--a--e--so--c-st-, -n-k by -om bo- ---hví---. Nenašiel som cestu, inak by som bol dochvíľny. N-n-š-e- s-m c-s-u- i-a- b- s-m b-l d-c-v-ľ-y- ---------------------------------------------- Nenašiel som cestu, inak by som bol dochvíľny. 0

Jezik i matematika

Razmišljanje i jezik idu jedno s drugim. Uzajamno utječu jedno na drugo. Jezične strukture oblikuju strukturu našeg mišljenja. U pojedinim jezicima, na primjer, ne postoje riječi za brojeve. Govornici ne razumiju koncept brojeva. Matematika i jezici također nekako idu jedno s drugim. Gramatičke i matematičke strukture često sliče jedna drugoj. Neki istraživači smatraju da se također slično obrađuju. Smatraju da je centar za govor zadužen i za matematiku. Mogao bi pomoći mozgu računati. Međutim, nova istraživanja dolaze do drugog zaključka. Ona pokazuju da naš mozak obrađuje matematiku bez jezika. Istraživači su ispitivali tri čovjeka. Mozak tih ispitanika je bio ozlijeđen. I centar za govor je bio oštećen. Muškarci su kod pričanja imali velikih poteškoća. Više nisu mogli oblikovati jednostavne rečenice. Riječi također nisu razumjeli. Nakon jezičnog testa muškarci su morali riješiti matematičke zadatke. Neki od tih zadataka su bili veoma složeni. Unatoč tomu, ispitanici su ih mogli riješiti! Rezultat ovog istraživanja je veoma zanimljiv. On pokazuje da matematika nije kodirana riječima. Moguće je da matematika i jezik imaju isti temelj. Oboje obrađuje isti centar. Matematika se pritom ne mora prvo prevesti na jezik. Možda se jezik i matematika zajedno razvijaju... Kad je razvoj mozga završen, oni onda egzistiraju odvojeno!