Slovníček fráz

sk Osoby   »   ka პიროვნებები

1 [jeden]

Osoby

Osoby

1 [ერთი]

1 [erti]

პიროვნებები

[p'irovnebebi]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina gruzínčina Prehrať Viac
ja მ- მ- მ- -- მე 0
-e m- m- -- me
ja a ty მე დ- -ენ მ- დ- შ-- მ- დ- შ-ნ --------- მე და შენ 0
me--a---en m- d- s--- m- d- s-e- ---------- me da shen
my obaja / my obidve ჩვ---ო-ივე ჩ--- ო---- ჩ-ე- ო-ი-ე ---------- ჩვენ ორივე 0
c-ven or-ve c---- o---- c-v-n o-i-e ----------- chven orive
on ი- ი- ი- -- ის 0
-s i- i- -- is
on a ona ი---კ---]-დ- -ს -ქალი] ი- [----- დ- ი- [----- ი- [-ა-ი- დ- ი- [-ა-ი- ---------------------- ის [კაცი] და ის [ქალი] 0
is [----si-----i- [k---] i- [------- d- i- [----- i- [-'-t-i- d- i- [-a-i- ------------------------ is [k'atsi] da is [kali]
oni obaja / ony obidve ი------რი-ე ი---- ო---- ი-ი-ი ო-ი-ე ----------- ისინი ორივე 0
is-ni-or-ve i---- o---- i-i-i o-i-e ----------- isini orive
muž კაცი კ--- კ-ც- ---- კაცი 0
k'-tsi k----- k-a-s- ------ k'atsi
žena ქალი ქ--- ქ-ლ- ---- ქალი 0
k-li k--- k-l- ---- kali
dieťa ბა-შ-ი ბ----- ბ-ვ-ვ- ------ ბავშვი 0
ba--hvi b------ b-v-h-i ------- bavshvi
rodina ოჯახი ო---- ო-ა-ი ----- ოჯახი 0
o--k-i o----- o-a-h- ------ ojakhi
moja rodina ჩემ--ოჯ-ხი ჩ--- ო---- ჩ-მ- ო-ა-ი ---------- ჩემი ოჯახი 0
c--m- o--k-i c---- o----- c-e-i o-a-h- ------------ chemi ojakhi
Moja rodina je tu. ჩ-----ჯ-ხ- ა- -რ--. ჩ--- ო---- ა- ა---- ჩ-მ- ო-ა-ი ა- ა-ი-. ------------------- ჩემი ოჯახი აქ არის. 0
ch--i----khi ----ris. c---- o----- a- a---- c-e-i o-a-h- a- a-i-. --------------------- chemi ojakhi ak aris.
Ja som tu. მე-ა--ვ--. მ- ა- ვ--- მ- ა- ვ-რ- ---------- მე აქ ვარ. 0
m- -k --r. m- a- v--- m- a- v-r- ---------- me ak var.
Ty si tu. შენ-აქ -არ. შ-- ა- ხ--- შ-ნ ა- ხ-რ- ----------- შენ აქ ხარ. 0
sh-n a--k-ar. s--- a- k---- s-e- a- k-a-. ------------- shen ak khar.
On je tu a ona je tu. ი- [კ-ცი]-ა--ა--ს-------[--ლ-- -ქ-----. ი- [----- ა- ა--- დ- ი- [----- ა- ა---- ი- [-ა-ი- ა- ა-ი- დ- ი- [-ა-ი- ა- ა-ი-. --------------------------------------- ის [კაცი] აქ არის და ის [ქალი] აქ არის. 0
i- -k-a--i---k --i--d---s-[--l---ak -ri-. i- [------- a- a--- d- i- [----- a- a---- i- [-'-t-i- a- a-i- d- i- [-a-i- a- a-i-. ----------------------------------------- is [k'atsi] ak aris da is [kali] ak aris.
My sme tu. ჩ-ე--ა- ---თ. ჩ--- ა- ვ---- ჩ-ე- ა- ვ-რ-. ------------- ჩვენ აქ ვართ. 0
chv----k -a-t. c---- a- v---- c-v-n a- v-r-. -------------- chven ak vart.
Vy ste tu. თ-ვ-ნ-ა- ხ---. თ---- ა- ხ---- თ-ვ-ნ ა- ხ-რ-. -------------- თქვენ აქ ხართ. 0
t--e--a- -h---. t---- a- k----- t-v-n a- k-a-t- --------------- tkven ak khart.
Oni sú všetci tu. ი---- -ვე---- ა- --იან. ი---- ყ------ ა- ა----- ი-ი-ი ყ-ე-ა-ი ა- ა-ი-ნ- ----------------------- ისინი ყველანი აქ არიან. 0
isini-q-----i--k----a-. i---- q------ a- a----- i-i-i q-e-a-i a- a-i-n- ----------------------- isini qvelani ak arian.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Učením jazykov proti Alzheimerovi

Kto chce zostať dlho duševne zdravý, mal by sa učiť jazyky. Znalosť jazykov môže slúžiť ako prevencia proti demencii. Preukázali to mnohé vedecké štúdie. Vek pritom nehrá rolu. Dôležité je len pravidelne trénovať mozog. Učenie slovíčok aktivuje rôzne časti mozgu. Tie riadia dôležité kognitívne procesy. Ľudia, ktorí hovoria viacerými jazykmi, sú pozornejší. Okrem toho sa lepšie sústredia. Viacjazyčnosť má aj ďalšie výhody. Viacjazyční ľudia sa lepšie rozhodujú. A tiež sa rozhodujú rýchlejšie. Je to preto, lebo ich mozog sa naučil, že má možnosť výberu. Na jedno slovo pozná minimálne dva termíny. Každý termín pritom predstavuje jednu možnosť. Ľudia, ktorí hovoria viacerými jazykmi, sú preto neustále schopní rozhodnúť sa. Ich mozog je vycvičený k výberu z viacerých možností. Obdobný tréning neprecvičuje len rečové centrum. Znalosť viacerých jazykov je prospešná aj pre ďalšie časti mozgu. Znalosť jazykov tiež znamená lepšiu kognitívnu kontrolu. Samozrejme, že nie je možné, aby sme učením cudzích jazykov demencii zabránili. Táto choroba sa však u ľudí hovoriacich viacerými jazykmi rozvíja pomalšie. Zdá sa, že ich mozog vie jej následky lepšie kompenzovať. Symptómy demencie sa u ľudí študujúcich cudzie jazyky toľko neprejavujú. Nebývajú toľko zmätení, ani nezabúdajú. Štúdium jazykov je teda prospešné v mladosti aj v starobe. A s každým ďalším jazykom je učenie jednoduchšie. Namiesto po liekoch by sme preto mali siahnuť po slovníku!