Slovníček fráz

sk Osoby   »   ti ሰባት

1 [jeden]

Osoby

Osoby

1 [ሓደ]

1 [ḥade]

ሰባት

[sebati]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina tigriňa Prehrať Viac
ja -ነ ኣ- ኣ- -- ኣነ 0
ane a-- a-e --- ane
ja a ty ኣ-----ስ-ን ኣ--- ን--- ኣ-ን- ን-ኻ- --------- ኣነን/ ንስኻን 0
anen----is-ẖ--i a----- n-------- a-e-i- n-s-h-a-i ---------------- aneni/ nisiẖani
my obaja / my obidve ን-ና-ክ-ተና ን-- ክ--- ን-ና ክ-ተ- -------- ንሕና ክልተና 0
n-h--n- -ilit-na n------ k------- n-h-i-a k-l-t-n- ---------------- niḥina kilitena
on ን- ን- ን- -- ንሱ 0
ni-u n--- n-s- ---- nisu
on a ona ንሱን ን-ን ን-- ን-- ን-ን ን-ን ------- ንሱን ንሳን 0
ni-u-- nis-ni n----- n----- n-s-n- n-s-n- ------------- nisuni nisani
oni obaja / ony obidve ንሳ-ም-ክ---ም ን--- ክ---- ን-ቶ- ክ-ተ-ም ---------- ንሳቶም ክልተኦም 0
ni-a---- k--it-’omi n------- k--------- n-s-t-m- k-l-t-’-m- ------------------- nisatomi kilite’omi
muž እቲ ሰ--ይ እ- ሰ--- እ- ሰ-ኣ- ------- እቲ ሰብኣይ 0
i-ī -e-i--yi i-- s------- i-ī s-b-’-y- ------------ itī sebi’ayi
žena እታ -በ-ቲ እ- ሰ--- እ- ሰ-ይ- ------- እታ ሰበይቲ 0
i-a---be-itī i-- s------- i-a s-b-y-t- ------------ ita sebeyitī
dieťa እ--እታ -ልዓ እ---- ቆ-- እ-/-ታ ቆ-ዓ --------- እቲ/እታ ቆልዓ 0
i-----a--’o---a i------ k------ i-ī-i-a k-o-i-a --------------- itī/ita k’oli‘a
rodina ሓ--ስ---ት ሓ- ስ---- ሓ- ስ-ራ-ት -------- ሓደ ስድራቤት 0
ḥ-de--i---abēti h---- s--------- h-a-e s-d-r-b-t- ---------------- ḥade sidirabēti
moja rodina ና-ይ-ስ---ት---ራቤ--) ና-- ስ------------ ና-ይ ስ-ራ-ት-ስ-ራ-ተ-) ----------------- ናተይ ስድራቤት(ስድራቤተይ) 0
n-teyi --di--b----si-i-a--t-y-) n----- s----------------------- n-t-y- s-d-r-b-t-(-i-i-a-ē-e-i- ------------------------------- nateyi sidirabēti(sidirabēteyi)
Moja rodina je tu. ናተ--ስድራ-- -ብ- ---። ና-- ስ---- ኣ-- ኣ--- ና-ይ ስ-ራ-ት ኣ-ዚ ኣ-ዉ- ------------------ ናተይ ስድራቤት ኣብዚ ኣለዉ። 0
nat-y- s-di--bēti------ ---wu። n----- s--------- a---- a----- n-t-y- s-d-r-b-t- a-i-ī a-e-u- ------------------------------ nateyi sidirabēti abizī alewu።
Ja som tu. ኣ- ኣብዚ ኣ-ኹ። ኣ- ኣ-- ኣ--- ኣ- ኣ-ዚ ኣ-ኹ- ----------- ኣነ ኣብዚ ኣሎኹ። 0
a-- -b-z- --o---። a-- a---- a------ a-e a-i-ī a-o-̱-። ----------------- ane abizī aloẖu።
Ty si tu. ንስኻ-ኣብ----ኻ። ን-- ኣ-- ኣ--- ን-ኻ ኣ-ዚ ኣ-ኻ- ------------ ንስኻ ኣብዚ ኣሎኻ። 0
n-si-̱--abizī ----̱a። n------ a---- a------ n-s-h-a a-i-ī a-o-̱-። --------------------- nisiẖa abizī aloẖa።
On je tu a ona je tu. ን- ኣብዚ-ኣሎ-ከም-’ው--ንሳ-ኣብ---ላ። ን- ኣ-- ኣ- ከ----- ን- ኣ-- ኣ-- ን- ኣ-ዚ ኣ- ከ-ኡ-ው- ን- ኣ-ዚ ኣ-። --------------------------- ንሱ ኣብዚ ኣሎ ከምኡ’ውን ንሳ ኣብዚ ኣላ። 0
n--u ab--ī -lo kemi’-’--n- ni-a a---- ala። n--- a---- a-- k---------- n--- a---- a--- n-s- a-i-ī a-o k-m-’-’-i-i n-s- a-i-ī a-a- ------------------------------------------ nisu abizī alo kemi’u’wini nisa abizī ala።
My sme tu. ን---ኣ-- ---። ን-- ኣ-- ኣ--- ን-ና ኣ-ዚ ኣ-ና- ------------ ንሕና ኣብዚ ኣሎና። 0
ni-̣-n- ab-z- al---። n------ a---- a----- n-h-i-a a-i-ī a-o-a- -------------------- niḥina abizī alona።
Vy ste tu. ንስ-ት-ም --- ኣ-ኹ-። ን----- ኣ-- ኣ---- ን-ኻ-ኩ- ኣ-ዚ ኣ-ኹ-። ---------------- ንስኻትኩም ኣብዚ ኣሎኹም። 0
n-sih-atikumi ab-z- al----mi። n------------ a---- a-------- n-s-h-a-i-u-i a-i-ī a-o-̱-m-። ----------------------------- nisiẖatikumi abizī aloẖumi።
Oni sú všetci tu. ንሳቶም-------- ኣ--። ን--- ኩ-- ኣ-- ኣ--- ን-ቶ- ኩ-ም ኣ-ዚ ኣ-ው- ----------------- ንሳቶም ኩሎም ኣብዚ ኣለው። 0
ni--tomi-k-lom- ab--ī-ale--። n------- k----- a---- a----- n-s-t-m- k-l-m- a-i-ī a-e-i- ---------------------------- nisatomi kulomi abizī alewi።

Učením jazykov proti Alzheimerovi

Kto chce zostať dlho duševne zdravý, mal by sa učiť jazyky. Znalosť jazykov môže slúžiť ako prevencia proti demencii. Preukázali to mnohé vedecké štúdie. Vek pritom nehrá rolu. Dôležité je len pravidelne trénovať mozog. Učenie slovíčok aktivuje rôzne časti mozgu. Tie riadia dôležité kognitívne procesy. Ľudia, ktorí hovoria viacerými jazykmi, sú pozornejší. Okrem toho sa lepšie sústredia. Viacjazyčnosť má aj ďalšie výhody. Viacjazyční ľudia sa lepšie rozhodujú. A tiež sa rozhodujú rýchlejšie. Je to preto, lebo ich mozog sa naučil, že má možnosť výberu. Na jedno slovo pozná minimálne dva termíny. Každý termín pritom predstavuje jednu možnosť. Ľudia, ktorí hovoria viacerými jazykmi, sú preto neustále schopní rozhodnúť sa. Ich mozog je vycvičený k výberu z viacerých možností. Obdobný tréning neprecvičuje len rečové centrum. Znalosť viacerých jazykov je prospešná aj pre ďalšie časti mozgu. Znalosť jazykov tiež znamená lepšiu kognitívnu kontrolu. Samozrejme, že nie je možné, aby sme učením cudzích jazykov demencii zabránili. Táto choroba sa však u ľudí hovoriacich viacerými jazykmi rozvíja pomalšie. Zdá sa, že ich mozog vie jej následky lepšie kompenzovať. Symptómy demencie sa u ľudí študujúcich cudzie jazyky toľko neprejavujú. Nebývajú toľko zmätení, ani nezabúdajú. Štúdium jazykov je teda prospešné v mladosti aj v starobe. A s každým ďalším jazykom je učenie jednoduchšie. Namiesto po liekoch by sme preto mali siahnuť po slovníku!