Slovníček fráz

sk Osoby   »   be асобы

1 [jeden]

Osoby

Osoby

1 [адзін]

1 [adzіn]

асобы

[asoby]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bieloruština Prehrať Viac
ja яя я я - я 0
-a y- y- -- ya
ja a ty я - ты я і т- я і т- ------ я і ты 0
ya і -y y- і t- y- і t- ------- ya і ty
my obaja / my obidve м- а--е м- а--- м- а-о- ------- мы абое 0
my-ab-e m- a--- m- a-o- ------- my aboe
on ё- ё- ё- -- ён 0
e- e- e- -- en
on a ona ё- - яна ё- і я-- ё- і я-а -------- ён і яна 0
en-і---na e- і y--- e- і y-n- --------- en і yana
oni obaja / ony obidve яны---ое я-- а--- я-ы а-о- -------- яны абое 0
y-n----oe y--- a--- y-n- a-o- --------- yany aboe
muž мужч-на м------ м-ж-ы-а ------- мужчына 0
m--hc-y-a m-------- m-z-c-y-a --------- muzhchyna
žena ж--ч--а ж------ ж-н-ы-а ------- жанчына 0
z---ch--a z-------- z-a-c-y-a --------- zhanchyna
dieťa дз-ця д---- д-і-я ----- дзіця 0
dz--s-a d------ d-і-s-a ------- dzіtsya
rodina ся--я с---- с-м-я ----- сям’я 0
s-am-ya s------ s-a-’-a ------- syam’ya
moja rodina м----ям-я м-- с---- м-я с-м-я --------- мая сям’я 0
may---yam’-a m--- s------ m-y- s-a-’-a ------------ maya syam’ya
Moja rodina je tu. М-- ---’- т--. М-- с---- т--- М-я с-м-я т-т- -------------- Мая сям’я тут. 0
Ma-a--yam-ya-tu-. M--- s------ t--- M-y- s-a-’-a t-t- ----------------- Maya syam’ya tut.
Ja som tu. Я тут. Я т--- Я т-т- ------ Я тут. 0
Ya -ut. Y- t--- Y- t-t- ------- Ya tut.
Ty si tu. Т---ут. Т- т--- Т- т-т- ------- Ты тут. 0
T- t-t. T- t--- T- t-t- ------- Ty tut.
On je tu a ona je tu. Ё- -у-,-і-я----ут. Ё- т--- і я-- т--- Ё- т-т- і я-а т-т- ------------------ Ён тут, і яна тут. 0
En t----- ya-a ---. E- t--- і y--- t--- E- t-t- і y-n- t-t- ------------------- En tut, і yana tut.
My sme tu. Мы т--. М- т--- М- т-т- ------- Мы тут. 0
M-----. M- t--- M- t-t- ------- My tut.
Vy ste tu. Вы ту-. В- т--- В- т-т- ------- Вы тут. 0
V- ---. V- t--- V- t-t- ------- Vy tut.
Oni sú všetci tu. Я-ы---е--у-. Я-- ў-- т--- Я-ы ў-е т-т- ------------ Яны ўсе тут. 0
Yany -se t-t. Y--- u-- t--- Y-n- u-e t-t- ------------- Yany use tut.

Učením jazykov proti Alzheimerovi

Kto chce zostať dlho duševne zdravý, mal by sa učiť jazyky. Znalosť jazykov môže slúžiť ako prevencia proti demencii. Preukázali to mnohé vedecké štúdie. Vek pritom nehrá rolu. Dôležité je len pravidelne trénovať mozog. Učenie slovíčok aktivuje rôzne časti mozgu. Tie riadia dôležité kognitívne procesy. Ľudia, ktorí hovoria viacerými jazykmi, sú pozornejší. Okrem toho sa lepšie sústredia. Viacjazyčnosť má aj ďalšie výhody. Viacjazyční ľudia sa lepšie rozhodujú. A tiež sa rozhodujú rýchlejšie. Je to preto, lebo ich mozog sa naučil, že má možnosť výberu. Na jedno slovo pozná minimálne dva termíny. Každý termín pritom predstavuje jednu možnosť. Ľudia, ktorí hovoria viacerými jazykmi, sú preto neustále schopní rozhodnúť sa. Ich mozog je vycvičený k výberu z viacerých možností. Obdobný tréning neprecvičuje len rečové centrum. Znalosť viacerých jazykov je prospešná aj pre ďalšie časti mozgu. Znalosť jazykov tiež znamená lepšiu kognitívnu kontrolu. Samozrejme, že nie je možné, aby sme učením cudzích jazykov demencii zabránili. Táto choroba sa však u ľudí hovoriacich viacerými jazykmi rozvíja pomalšie. Zdá sa, že ich mozog vie jej následky lepšie kompenzovať. Symptómy demencie sa u ľudí študujúcich cudzie jazyky toľko neprejavujú. Nebývajú toľko zmätení, ani nezabúdajú. Štúdium jazykov je teda prospešné v mladosti aj v starobe. A s každým ďalším jazykom je učenie jednoduchšie. Namiesto po liekoch by sme preto mali siahnuť po slovníku!