Slovníček fráz

sk Osoby   »   mr लोक

1 [jeden]

Osoby

Osoby

१ [एक]

1 [Ēka]

लोक

lōka

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina maratčina Prehrať Viac
ja -ी मी म- -- मी 0
m- m_ m- --
ja a ty म--आण- -ू मी आ_ तू म- आ-ि त- --------- मी आणि तू 0
m----i--ū m_ ā__ t_ m- ā-i t- --------- mī āṇi tū
my obaja / my obidve आम्-- दोघे आ__ दो_ आ-्-ी द-घ- ---------- आम्ही दोघे 0
āmhī-d--hē ā___ d____ ā-h- d-g-ē ---------- āmhī dōghē
on त- तो त- -- तो 0
t_ t- --
on a ona त- --- ती तो आ_ ती त- आ-ि त- --------- तो आणि ती 0
tō--ṇ--tī t_ ā__ t_ t- ā-i t- --------- tō āṇi tī
oni obaja / ony obidve ती---घ--ी ती दो__ त- द-घ-ह- --------- ती दोघेही 0
tī d-g---ī t_ d______ t- d-g-ē-ī ---------- tī dōghēhī
muž (त-]--ुर-ष (__ पु__ (-ो- प-र-ष ---------- (तो] पुरूष 0
(-ō- p--ū-a (___ p_____ (-ō- p-r-ṣ- ----------- (tō) purūṣa
žena (--]-----री (__ स्__ (-ी- स-त-र- ----------- (ती] स्त्री 0
(tī- --rī (___ s___ (-ī- s-r- --------- (tī) strī
dieťa (--] --ल (__ मू_ (-े- म-ल -------- (ते] मूल 0
(tē)--ūla (___ m___ (-ē- m-l- --------- (tē) mūla
rodina कु--ंब कु__ क-ट-ं- ------ कुटुंब 0
k-ṭ-m-a k______ k-ṭ-m-a ------- kuṭumba
moja rodina मा----ु-ुंब मा_ कु__ म-झ- क-ट-ं- ----------- माझे कुटुंब 0
mā-h-----u--a m____ k______ m-j-ē k-ṭ-m-a ------------- mājhē kuṭumba
Moja rodina je tu. मा---कु------थे ---. मा_ कु__ इ_ आ__ म-झ- क-ट-ं- इ-े आ-े- -------------------- माझे कुटुंब इथे आहे. 0
mā-hē ---------th---hē. m____ k______ i___ ā___ m-j-ē k-ṭ-m-a i-h- ā-ē- ----------------------- mājhē kuṭumba ithē āhē.
Ja som tu. मी--थे आ--. मी इ_ आ__ म- इ-े आ-े- ----------- मी इथे आहे. 0
M- -----ā-ē. M_ i___ ā___ M- i-h- ā-ē- ------------ Mī ithē āhē.
Ty si tu. तू-इ----ह--. तू इ_ आ___ त- इ-े आ-े-. ------------ तू इथे आहेस. 0
T--i--ē āhē-a. T_ i___ ā_____ T- i-h- ā-ē-a- -------------- Tū ithē āhēsa.
On je tu a ona je tu. त--इ-- --- --ि -- --े ---. तो इ_ आ_ आ_ ती इ_ आ__ त- इ-े आ-े आ-ि त- इ-े आ-े- -------------------------- तो इथे आहे आणि ती इथे आहे. 0
Tō--th--āh- āṇ- ---ithē-āhē. T_ i___ ā__ ā__ t_ i___ ā___ T- i-h- ā-ē ā-i t- i-h- ā-ē- ---------------------------- Tō ithē āhē āṇi tī ithē āhē.
My sme tu. आ---ी -थे-आहो-. आ__ इ_ आ___ आ-्-ी इ-े आ-ो-. --------------- आम्ही इथे आहोत. 0
Āmhī-------hō--. Ā___ i___ ā_____ Ā-h- i-h- ā-ō-a- ---------------- Āmhī ithē āhōta.
Vy ste tu. तु---ी--दो-े - ----- -----ह--. तु__ (__ / स___ इ_ आ___ त-म-ह- (-ो-े / स-्-] इ-े आ-ा-. ------------------------------ तुम्ही (दोघे / सर्व] इथे आहात. 0
T---ī--dō--ē- sa--a) ---ē --āt-. T____ (______ s_____ i___ ā_____ T-m-ī (-ō-h-/ s-r-a- i-h- ā-ā-a- -------------------------------- Tumhī (dōghē/ sarva) ithē āhāta.
Oni sú všetci tu. त--स--े -थ- -ह--. ते स__ इ_ आ___ त- स-ळ- इ-े आ-े-. ----------------- ते सगळे इथे आहेत. 0
Tē--------i-hē-āhēt-. T_ s_____ i___ ā_____ T- s-g-ḷ- i-h- ā-ē-a- --------------------- Tē sagaḷē ithē āhēta.

Učením jazykov proti Alzheimerovi

Kto chce zostať dlho duševne zdravý, mal by sa učiť jazyky. Znalosť jazykov môže slúžiť ako prevencia proti demencii. Preukázali to mnohé vedecké štúdie. Vek pritom nehrá rolu. Dôležité je len pravidelne trénovať mozog. Učenie slovíčok aktivuje rôzne časti mozgu. Tie riadia dôležité kognitívne procesy. Ľudia, ktorí hovoria viacerými jazykmi, sú pozornejší. Okrem toho sa lepšie sústredia. Viacjazyčnosť má aj ďalšie výhody. Viacjazyční ľudia sa lepšie rozhodujú. A tiež sa rozhodujú rýchlejšie. Je to preto, lebo ich mozog sa naučil, že má možnosť výberu. Na jedno slovo pozná minimálne dva termíny. Každý termín pritom predstavuje jednu možnosť. Ľudia, ktorí hovoria viacerými jazykmi, sú preto neustále schopní rozhodnúť sa. Ich mozog je vycvičený k výberu z viacerých možností. Obdobný tréning neprecvičuje len rečové centrum. Znalosť viacerých jazykov je prospešná aj pre ďalšie časti mozgu. Znalosť jazykov tiež znamená lepšiu kognitívnu kontrolu. Samozrejme, že nie je možné, aby sme učením cudzích jazykov demencii zabránili. Táto choroba sa však u ľudí hovoriacich viacerými jazykmi rozvíja pomalšie. Zdá sa, že ich mozog vie jej následky lepšie kompenzovať. Symptómy demencie sa u ľudí študujúcich cudzie jazyky toľko neprejavujú. Nebývajú toľko zmätení, ani nezabúdajú. Štúdium jazykov je teda prospešné v mladosti aj v starobe. A s každým ďalším jazykom je učenie jednoduchšie. Namiesto po liekoch by sme preto mali siahnuť po slovníku!