Slovníček fráz

sk Osoby   »   mr लोक

1 [jeden]

Osoby

Osoby

१ [एक]

1 [Ēka]

लोक

[lōka]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina maratčina Prehrať Viac
ja म- म- म- -- मी 0
m- --
ja a ty मी-आ-ि--ू म- आण- त- म- आ-ि त- --------- मी आणि तू 0
m- --i tū mī āṇi tū m- ā-i t- --------- mī āṇi tū
my obaja / my obidve आम्ही--ोघे आम-ह- द-घ- आ-्-ी द-घ- ---------- आम्ही दोघे 0
ā--------ē āmhī dōghē ā-h- d-g-ē ---------- āmhī dōghē
on -ो त- त- -- तो 0
t- t- --
on a ona त- आणि-ती त- आण- त- त- आ-ि त- --------- तो आणि ती 0
tō āṇ- tī tō āṇi tī t- ā-i t- --------- tō āṇi tī
oni obaja / ony obidve त---ो-ेही त- द-घ-ह- त- द-घ-ह- --------- ती दोघेही 0
tī -ō---hī tī dōghēhī t- d-g-ē-ī ---------- tī dōghēhī
muž (----प---ष (त-) प-र-ष (-ो- प-र-ष ---------- (तो) पुरूष 0
(----pu---a (tō) purūṣa (-ō- p-r-ṣ- ----------- (tō) purūṣa
žena (त---स्-्-ी (त-) स-त-र- (-ी- स-त-र- ----------- (ती) स्त्री 0
(tī- -trī (tī) strī (-ī- s-r- --------- (tī) strī
dieťa (त-- म-ल (त-) म-ल (-े- म-ल -------- (ते) मूल 0
(tē) --la (tē) mūla (-ē- m-l- --------- (tē) mūla
rodina कुट-ंब क-ट--ब क-ट-ं- ------ कुटुंब 0
k--umba kuṭumba k-ṭ-m-a ------- kuṭumba
moja rodina म-झ----टुंब म-झ- क-ट--ब म-झ- क-ट-ं- ----------- माझे कुटुंब 0
m--h----ṭ-m-a mājhē kuṭumba m-j-ē k-ṭ-m-a ------------- mājhē kuṭumba
Moja rodina je tu. म--े क-ट-ं---थ--आ--. म-झ- क-ट--ब इथ- आह-. म-झ- क-ट-ं- इ-े आ-े- -------------------- माझे कुटुंब इथे आहे. 0
mā-hē--u---b--i-h-----. mājhē kuṭumba ithē āhē. m-j-ē k-ṭ-m-a i-h- ā-ē- ----------------------- mājhē kuṭumba ithē āhē.
Ja som tu. म--इथ- आह-. म- इथ- आह-. म- इ-े आ-े- ----------- मी इथे आहे. 0
Mī -t-- -h-. Mī ithē āhē. M- i-h- ā-ē- ------------ Mī ithē āhē.
Ty si tu. तू-इथे आ--स. त- इथ- आह-स. त- इ-े आ-े-. ------------ तू इथे आहेस. 0
Tū-i--- āhē--. Tū ithē āhēsa. T- i-h- ā-ē-a- -------------- Tū ithē āhēsa.
On je tu a ona je tu. तो --े आहे---ि-ती इ-े आह-. त- इथ- आह- आण- त- इथ- आह-. त- इ-े आ-े आ-ि त- इ-े आ-े- -------------------------- तो इथे आहे आणि ती इथे आहे. 0
Tō-i--ē āhē ----t- -t---ā--. Tō ithē āhē āṇi tī ithē āhē. T- i-h- ā-ē ā-i t- i-h- ā-ē- ---------------------------- Tō ithē āhē āṇi tī ithē āhē.
My sme tu. आम-ह---थ- ---त. आम-ह- इथ- आह-त. आ-्-ी इ-े आ-ो-. --------------- आम्ही इथे आहोत. 0
Ā-hī--th--āhōt-. Āmhī ithē āhōta. Ā-h- i-h- ā-ō-a- ---------------- Āmhī ithē āhōta.
Vy ste tu. त---ही -दोघ--/ -र्-- इथ- आह-त. त-म-ह- (द-घ- / सर-व) इथ- आह-त. त-म-ह- (-ो-े / स-्-) इ-े आ-ा-. ------------------------------ तुम्ही (दोघे / सर्व) इथे आहात. 0
T---ī -dōghē/ s--va) -th----āt-. Tumhī (dōghē/ sarva) ithē āhāta. T-m-ī (-ō-h-/ s-r-a- i-h- ā-ā-a- -------------------------------- Tumhī (dōghē/ sarva) ithē āhāta.
Oni sú všetci tu. त- --ळे--थे--हेत. त- सगळ- इथ- आह-त. त- स-ळ- इ-े आ-े-. ----------------- ते सगळे इथे आहेत. 0
Tē s--aḷē it---ā-ēt-. Tē sagaḷē ithē āhēta. T- s-g-ḷ- i-h- ā-ē-a- --------------------- Tē sagaḷē ithē āhēta.

Učením jazykov proti Alzheimerovi

Kto chce zostať dlho duševne zdravý, mal by sa učiť jazyky. Znalosť jazykov môže slúžiť ako prevencia proti demencii. Preukázali to mnohé vedecké štúdie. Vek pritom nehrá rolu. Dôležité je len pravidelne trénovať mozog. Učenie slovíčok aktivuje rôzne časti mozgu. Tie riadia dôležité kognitívne procesy. Ľudia, ktorí hovoria viacerými jazykmi, sú pozornejší. Okrem toho sa lepšie sústredia. Viacjazyčnosť má aj ďalšie výhody. Viacjazyční ľudia sa lepšie rozhodujú. A tiež sa rozhodujú rýchlejšie. Je to preto, lebo ich mozog sa naučil, že má možnosť výberu. Na jedno slovo pozná minimálne dva termíny. Každý termín pritom predstavuje jednu možnosť. Ľudia, ktorí hovoria viacerými jazykmi, sú preto neustále schopní rozhodnúť sa. Ich mozog je vycvičený k výberu z viacerých možností. Obdobný tréning neprecvičuje len rečové centrum. Znalosť viacerých jazykov je prospešná aj pre ďalšie časti mozgu. Znalosť jazykov tiež znamená lepšiu kognitívnu kontrolu. Samozrejme, že nie je možné, aby sme učením cudzích jazykov demencii zabránili. Táto choroba sa však u ľudí hovoriacich viacerými jazykmi rozvíja pomalšie. Zdá sa, že ich mozog vie jej následky lepšie kompenzovať. Symptómy demencie sa u ľudí študujúcich cudzie jazyky toľko neprejavujú. Nebývajú toľko zmätení, ani nezabúdajú. Štúdium jazykov je teda prospešné v mladosti aj v starobe. A s každým ďalším jazykom je učenie jednoduchšie. Namiesto po liekoch by sme preto mali siahnuť po slovníku!