Slovníček fráz

sk V hoteli – príchod   »   ti ኣብ ሆተል - ምእታው

27 [dvadsaťsedem]

V hoteli – príchod

V hoteli – príchod

27 [ዕስራንሸውዓተን]

27 [‘isiranishewi‘ateni]

ኣብ ሆተል - ምእታው

[abi hoteli - mi’itawi]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina tigriňa Prehrať Viac
Máte voľnú izbu? ሓደ -ፍ- ነ- -ለ---ዶ? ሓ- ክ-- ነ- ኣ--- ዶ- ሓ- ክ-ሊ ነ- ኣ-ኩ- ዶ- ----------------- ሓደ ክፍሊ ነጻ ኣለኩም ዶ? 0
ḥade-ki--lī --t-’- -l-kum--do? h---- k----- n----- a------ d-- h-a-e k-f-l- n-t-’- a-e-u-i d-? ------------------------------- ḥade kifilī nets’a alekumi do?
Rezervoval som si jednu izbu. ሓ--ክፍ----በ ---። ሓ- ክ-- ጠ-- ኣ--- ሓ- ክ-ሊ ጠ-በ ኣ-ኩ- --------------- ሓደ ክፍሊ ጠሊበ ኣሎኩ። 0
h-ade-k-filī ----ī-e-a----። h---- k----- t------ a----- h-a-e k-f-l- t-e-ī-e a-o-u- --------------------------- ḥade kifilī t’elībe aloku።
Moje meno je Müller. ሽ-ይ-ሙ-ር --። ሽ-- ሙ-- እ-- ሽ-ይ ሙ-ር እ-። ----------- ሽመይ ሙለር እዩ። 0
shimey- m--e-i-iyu። s------ m----- i--- s-i-e-i m-l-r- i-u- ------------------- shimeyi muleri iyu።
Potrebujem jednoposteľovú izbu. ን-ል ----የድ--- -- ። ን-- ክ-- የ---- ኣ- ። ን-ል ክ-ሊ የ-ል-ኒ ኣ- ። ------------------ ንጽል ክፍሊ የድልየኒ ኣሎ ። 0
nits-ili k--ilī---di-i-e-ī a-o ። n------- k----- y--------- a-- ። n-t-’-l- k-f-l- y-d-l-y-n- a-o ። -------------------------------- nits’ili kifilī yediliyenī alo ።
Potrebujem dvojposteľovú izbu. ድ-- ክ-ሊ---ልየኒ -ሎ-። ድ-- ክ-- የ---- ኣ- ። ድ-ብ ክ-ሊ የ-ል-ኒ ኣ- ። ------------------ ድርብ ክፍሊ የድልየኒ ኣሎ ። 0
dir-b---ifi---y---l-ye-- a-o ። d----- k----- y--------- a-- ። d-r-b- k-f-l- y-d-l-y-n- a-o ። ------------------------------ diribi kifilī yediliyenī alo ።
Koľko stojí izba na noc? ክን-- --ኡ-ንሓደ -ይ-? ክ--- ዋ-- ን-- ለ--- ክ-ደ- ዋ-ኡ ን-ደ ለ-ቲ- ----------------- ክንደይ ዋግኡ ንሓደ ለይቲ? 0
k-ni--yi-wagi’u n--̣-de---yi-ī? k------- w----- n------ l------ k-n-d-y- w-g-’- n-h-a-e l-y-t-? ------------------------------- kinideyi wagi’u niḥade leyitī?
Chcel by som izbu s kúpeľňou. ኣነ----ክፍሊ-ም- ---ቢ---- ። ኣ- ሓ- ክ-- ም- መ--- ደ-- ። ኣ- ሓ- ክ-ሊ ም- መ-ጸ- ደ-የ ። ----------------------- ኣነ ሓደ ክፍሊ ምስ መሕጸቢ ደልየ ። 0
a-- h---e---f-lī-m--i---h-it-’-b- d--iye ። a-- h---- k----- m--- m---------- d----- ። a-e h-a-e k-f-l- m-s- m-h-i-s-e-ī d-l-y- ። ------------------------------------------ ane ḥade kifilī misi meḥits’ebī deliye ።
Chcel by som izbu so sprchou. ሻ---ዘለ--ክፍ- ደልየ። ሻ-- ዘ-- ክ-- ደ--- ሻ-ር ዘ-ዎ ክ-ሊ ደ-የ- ---------------- ሻወር ዘለዎ ክፍሊ ደልየ። 0
s-a---i---le------i---d---ye። s------ z----- k----- d------ s-a-e-i z-l-w- k-f-l- d-l-y-። ----------------------------- shaweri zelewo kifilī deliye።
Môžem vidieť tú izbu? ነቲ-ክ-ሊ --እ-- እኽእል--? ነ- ክ-- ክ---- እ--- ዶ- ነ- ክ-ሊ ክ-እ-ዮ እ-እ- ዶ- -------------------- ነቲ ክፍሊ ክርእይዮ እኽእል ዶ? 0
net--kif-----i-i’---y- --̱i--l- d-? n--- k----- k--------- i------- d-- n-t- k-f-l- k-r-’-y-y- i-̱-’-l- d-? ----------------------------------- netī kifilī kiri’iyiyo iẖi’ili do?
Máte tu garáž? ኣ-- --------? ኣ-- ጋ-- ኣ- ዶ- ኣ-ዚ ጋ-ጅ ኣ- ዶ- ------------- ኣብዚ ጋራጅ ኣሎ ዶ? 0
ab--ī-gar-ji --o -o? a---- g----- a-- d-- a-i-ī g-r-j- a-o d-? -------------------- abizī garaji alo do?
Máte tu trezor? ኣ---ሰይ-----ዶ? ኣ-- ሰ-- ኣ- ዶ- ኣ-ዚ ሰ-ፍ ኣ- ዶ- ------------- ኣብዚ ሰይፍ ኣሎ ዶ? 0
ab--- --------l- -o? a---- s----- a-- d-- a-i-ī s-y-f- a-o d-? -------------------- abizī seyifi alo do?
Máte tu fax? ኣብዚ -ክስ መግ-ሪ -ሎ-ዶ? ኣ-- ፋ-- መ--- ኣ- ዶ- ኣ-ዚ ፋ-ስ መ-በ- ኣ- ዶ- ------------------ ኣብዚ ፋክስ መግበሪ ኣሎ ዶ? 0
a--zī-f--i---m-gi-e-ī al- d-? a---- f----- m------- a-- d-- a-i-ī f-k-s- m-g-b-r- a-o d-? ----------------------------- abizī fakisi megiberī alo do?
Dobre, beriem tú izbu. ጽቡቕ፣--- --ሊ-ክ--ዶ-እየ-። ጽ--- እ- ክ-- ክ--- እ- ። ጽ-ቕ- እ- ክ-ሊ ክ-ስ- እ- ። --------------------- ጽቡቕ፣ እቲ ክፍሊ ክወስዶ እየ ። 0
ts’---ḵ--፣------if-lī--iwe---- i-e-። t---------- i-- k----- k------- i-- ። t-’-b-k-’-፣ i-ī k-f-l- k-w-s-d- i-e ። ------------------------------------- ts’ibuḵ’i፣ itī kifilī kiwesido iye ።
Tu sú kľúče. መ--- ኣ-- እን--። መ--- ኣ-- እ---- መ-ት- ኣ-ዚ እ-ሀ-። -------------- መፍትሕ ኣብዚ እንሀለ። 0
me-i-i-̣i ab--ī in-h-le። m-------- a---- i------- m-f-t-h-i a-i-ī i-i-ā-e- ------------------------ mefitiḥi abizī inihāle።
Tu je moja batožina. ሳንጣይ ኣብዚ -ሎ። ሳ--- ኣ-- ኣ-- ሳ-ጣ- ኣ-ዚ ኣ-። ------------ ሳንጣይ ኣብዚ ኣሎ። 0
s-ni----- ----ī -l-። s-------- a---- a--- s-n-t-a-i a-i-ī a-o- -------------------- sanit’ayi abizī alo።
Kedy sú raňajky? ቁ-- ሰ-ት --ደይ ኢዩ? ቁ-- ሰ-- ክ--- ኢ-- ቁ-ሲ ሰ-ት ክ-ደ- ኢ-? ---------------- ቁርሲ ሰዓት ክንደይ ኢዩ? 0
k---isī ----ti-kin-dey- īy-? k------ s----- k------- ī--- k-u-i-ī s-‘-t- k-n-d-y- ī-u- ---------------------------- k’urisī se‘ati kinideyi īyu?
Kedy je obed? ምሳሕ--ዓት ---ይ---? ም-- ሰ-- ክ--- ኣ-- ም-ሕ ሰ-ት ክ-ደ- ኣ-? ---------------- ምሳሕ ሰዓት ክንደይ ኣዩ? 0
mi-aḥi --‘--- -in--e-i--yu? m------ s----- k------- a--- m-s-h-i s-‘-t- k-n-d-y- a-u- ---------------------------- misaḥi se‘ati kinideyi ayu?
Kedy je večera? ድራ--ዓት --ደ- --? ድ----- ክ--- ኢ-- ድ-ር-ዓ- ክ-ደ- ኢ-? --------------- ድራርሰዓት ክንደይ ኢዩ? 0
dir-ris--at- ----d-yi--y-? d----------- k------- ī--- d-r-r-s-‘-t- k-n-d-y- ī-u- -------------------------- dirarise‘ati kinideyi īyu?

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Prestávky sú pre úspech pri učení dôležité

Kto chce byť pri učení úspešný, mal by častejšie robiť prestávku! K tomuto záveru dospeli nové vedecké štúdie. Vedci v nich skúmali jednotlivé fázy učenia. Simulovali rôzne situácie učenia. Najlepšie prijímame informácie v malých dávkach. Znamená to, že by sme sa toho nemali učiť moc naraz. Medzi jednotlivými jednotkami učenia by sme si mali vždy urobiť prestávku. Náš úspech pri učení závisí totiž aj na biochemických procesoch. Tieto procesy prebiehajú v mozgu. Určujú náš optimálny rytmus učenia. Keď prijímame niečo nové, vylučuje náš mozog určité látky. Tieto látky ovplyvňujú aktivitu našich mozgových buniek. Veľmi dôležitú úlohu pritom hrajú predovšetkým dva rôzne enzýmy. K ich uvoľňovaniu dochádza pri učení nových vecí. Nie sú však vylučované naraz. Ich pôsobenie sa rozvíja v časovom odstupe. Najlepšie sa učíme, keď sú prítomné oba enzýmy naraz. A úspech je výrazne väčší, keď robíme častejšie prestávky. Je teda dobré meniť dĺžku jednotlivých fáz učenia. Ani dĺžka prestávky by nemala byť rovnaká. Ideálne je urobiť si najprv dve prestávky každých desať minút. Potom nasleduje jedna päťminútová prestávka. A potom ešte jedna prestávka v dĺžke 30 minút. O prestávkach si náš mozog nové poznatky dobre uloží. Počas prestávok by ste mali miesto, kde sa učíte, opustiť. Okrem toho je dobré, ak sa cez prestávku hýbete. Urobte si teda počas prestávky krátku vychádzku! A nemusíte mať zlé svedomie - veď sa zároveň učíte!