Slovníček fráz

sk V hoteli – príchod   »   kk In the hotel – Arrival

27 [dvadsaťsedem]

V hoteli – príchod

V hoteli – príchod

27 [жиырма жеті]

27 [jïırma jeti]

In the hotel – Arrival

[Qonaq üyde – Kelw]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina kazaština Prehrať Viac
Máte voľnú izbu? Сі---рд- б-с б--м--бар --? С------- б-- б---- б-- м-- С-з-е-д- б-с б-л-е б-р м-? -------------------------- Сіздерде бос бөлме бар ма? 0
S-z--r-e--os--ö--e -a--m-? S------- b-- b---- b-- m-- S-z-e-d- b-s b-l-e b-r m-? -------------------------- Sizderde bos bölme bar ma?
Rezervoval som si jednu izbu. М-- -өлме-- б--н-д-п------нмы-. М-- б------ б------- қ--------- М-н б-л-е-і б-о-ь-а- қ-й-а-м-н- ------------------------------- Мен бөлмені броньдап қойғанмын. 0
Men-b---en--br-nd-p------n-ın. M-- b------ b------ q--------- M-n b-l-e-i b-o-d-p q-y-a-m-n- ------------------------------ Men bölmeni brondap qoyğanmın.
Moje meno je Müller. М---ң --г-- М-лл--. М---- т---- М------ М-н-ң т-г-м М-л-е-. ------------------- Менің тегім Мюллер. 0
M--iñ t--im M-ul---. M---- t---- M------- M-n-ñ t-g-m M-u-l-r- -------------------- Meniñ tegim Myuller.
Potrebujem jednoposteľovú izbu. Ма-ан бі--ор-н----б--ме--ер-к. М---- б-- о------ б---- к----- М-ғ-н б-р о-ы-д-қ б-л-е к-р-к- ------------------------------ Маған бір орындық бөлме керек. 0
Mağan--ir -rın--- b-lm---er--. M---- b-- o------ b---- k----- M-ğ-n b-r o-ı-d-q b-l-e k-r-k- ------------------------------ Mağan bir orındıq bölme kerek.
Potrebujem dvojposteľovú izbu. М-ған -к--о-------бөлм---ерек. М---- е-- о------ б---- к----- М-ғ-н е-і о-ы-д-қ б-л-е к-р-к- ------------------------------ Маған екі орындық бөлме керек. 0
Ma--- e-i -rın--q-b-lme k----. M---- e-- o------ b---- k----- M-ğ-n e-i o-ı-d-q b-l-e k-r-k- ------------------------------ Mağan eki orındıq bölme kerek.
Koľko stojí izba na noc? Бұл-бөлм--і--бі----н---ан-а--ұра--? Б-- б------- б-- т--- қ---- т------ Б-л б-л-е-і- б-р т-н- қ-н-а т-р-д-? ----------------------------------- Бұл бөлменің бір түні қанша тұрады? 0
B-----l--ni---i- t----qanşa---r--ı? B-- b------- b-- t--- q---- t------ B-l b-l-e-i- b-r t-n- q-n-a t-r-d-? ----------------------------------- Bul bölmeniñ bir tüni qanşa turadı?
Chcel by som izbu s kúpeľňou. М-ған--ан-асы-б-р------ к--ек -д-. М---- в------ б-- б---- к---- е--- М-ғ-н в-н-а-ы б-р б-л-е к-р-к е-і- ---------------------------------- Маған ваннасы бар бөлме керек еді. 0
M---- v-------b-- bö----ker---ed-. M---- v------ b-- b---- k---- e--- M-ğ-n v-n-a-ı b-r b-l-e k-r-k e-i- ---------------------------------- Mağan vannası bar bölme kerek edi.
Chcel by som izbu so sprchou. Ма--н-ду-- бар бөл-е --р-к-ед-. М---- д--- б-- б---- к---- е--- М-ғ-н д-ш- б-р б-л-е к-р-к е-і- ------------------------------- Маған душы бар бөлме керек еді. 0
M--an --şı-bar-böl-- kerek -d-. M---- d--- b-- b---- k---- e--- M-ğ-n d-ş- b-r b-l-e k-r-k e-i- ------------------------------- Mağan dwşı bar bölme kerek edi.
Môžem vidieť tú izbu? Б-л-е-і--өр-е----ла-ма? Б------ к----- б--- м-- Б-л-е-і к-р-е- б-л- м-? ----------------------- Бөлмені көрсем бола ма? 0
B-l-en- -ö--e----l- --? B------ k----- b--- m-- B-l-e-i k-r-e- b-l- m-? ----------------------- Bölmeni körsem bola ma?
Máte tu garáž? М-н------аж бар-м-? М---- г---- б-- м-- М-н-а г-р-ж б-р м-? ------------------- Мұнда гараж бар ма? 0
M--d- -a----b----a? M---- g---- b-- m-- M-n-a g-r-j b-r m-? ------------------- Munda garaj bar ma?
Máte tu trezor? Мұ-да-с--ф---- ма? М---- с--- б-- м-- М-н-а с-й- б-р м-? ------------------ Мұнда сейф бар ма? 0
M--da --yf-------? M---- s--- b-- m-- M-n-a s-y- b-r m-? ------------------ Munda seyf bar ma?
Máte tu fax? Мұнда -ак- --- -а? М---- ф--- б-- м-- М-н-а ф-к- б-р м-? ------------------ Мұнда факс бар ма? 0
Mu--- -aks b-r ma? M---- f--- b-- m-- M-n-a f-k- b-r m-? ------------------ Munda faks bar ma?
Dobre, beriem tú izbu. Ж--с-, -е--о-ы бөл--ні-а--м--. Ж----- м-- о-- б------ а------ Ж-қ-ы- м-н о-ы б-л-е-і а-а-ы-. ------------------------------ Жақсы, мен осы бөлмені аламын. 0
Jaq-ı- m-n---ı -----n- --a-ın. J----- m-- o-- b------ a------ J-q-ı- m-n o-ı b-l-e-i a-a-ı-. ------------------------------ Jaqsı, men osı bölmeni alamın.
Tu sú kľúče. М-не к-л--. М--- к----- М-н- к-л-і- ----------- Міне кілті. 0
M--e-kil-i. M--- k----- M-n- k-l-i- ----------- Mine kilti.
Tu je moja batožina. М---у--ені----г--. М---- м---- ж----- М-н-у м-н-ң ж-г-м- ------------------ Мынау менің жүгім. 0
Mınaw --n-ñ j--im. M---- m---- j----- M-n-w m-n-ñ j-g-m- ------------------ Mınaw meniñ jügim.
Kedy sú raňajky? Т------с-н-ш-д-? Т---- а- н------ Т-ң-ы а- н-ш-д-? ---------------- Таңғы ас нешеде? 0
Ta--ı--s----e--? T---- a- n------ T-ñ-ı a- n-ş-d-? ---------------- Tañğı as neşede?
Kedy je obed? Т--кі -- ---е-е? Т---- а- н------ Т-с-і а- н-ш-д-? ---------------- Түскі ас нешеде? 0
T-sk--as-n-ş--e? T---- a- n------ T-s-i a- n-ş-d-? ---------------- Tüski as neşede?
Kedy je večera? Ке-------н-----? К---- а- н------ К-ш-і а- н-ш-д-? ---------------- Кешкі ас нешеде? 0
K-ş-- a---eşed-? K---- a- n------ K-ş-i a- n-ş-d-? ---------------- Keşki as neşede?

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Prestávky sú pre úspech pri učení dôležité

Kto chce byť pri učení úspešný, mal by častejšie robiť prestávku! K tomuto záveru dospeli nové vedecké štúdie. Vedci v nich skúmali jednotlivé fázy učenia. Simulovali rôzne situácie učenia. Najlepšie prijímame informácie v malých dávkach. Znamená to, že by sme sa toho nemali učiť moc naraz. Medzi jednotlivými jednotkami učenia by sme si mali vždy urobiť prestávku. Náš úspech pri učení závisí totiž aj na biochemických procesoch. Tieto procesy prebiehajú v mozgu. Určujú náš optimálny rytmus učenia. Keď prijímame niečo nové, vylučuje náš mozog určité látky. Tieto látky ovplyvňujú aktivitu našich mozgových buniek. Veľmi dôležitú úlohu pritom hrajú predovšetkým dva rôzne enzýmy. K ich uvoľňovaniu dochádza pri učení nových vecí. Nie sú však vylučované naraz. Ich pôsobenie sa rozvíja v časovom odstupe. Najlepšie sa učíme, keď sú prítomné oba enzýmy naraz. A úspech je výrazne väčší, keď robíme častejšie prestávky. Je teda dobré meniť dĺžku jednotlivých fáz učenia. Ani dĺžka prestávky by nemala byť rovnaká. Ideálne je urobiť si najprv dve prestávky každých desať minút. Potom nasleduje jedna päťminútová prestávka. A potom ešte jedna prestávka v dĺžke 30 minút. O prestávkach si náš mozog nové poznatky dobre uloží. Počas prestávok by ste mali miesto, kde sa učíte, opustiť. Okrem toho je dobré, ak sa cez prestávku hýbete. Urobte si teda počas prestávky krátku vychádzku! A nemusíte mať zlé svedomie - veď sa zároveň učíte!