Frazlibro

eo Labori   »   sk Práca

55 [kvindek kvin]

Labori

Labori

55 [päťdesiatpäť]

Práca

Elektu kiel vi volas vidi la tradukon:   
esperanto slovaka Ludu Pli
Kio estas via profesio? Ak- m-te-po----nie? Aké máte povolanie? A-é m-t- p-v-l-n-e- ------------------- Aké máte povolanie? 0
Mia edzo estas kuracisto. Mô----- -- ----l-------kár. Môj muž je povolaním lekár. M-j m-ž j- p-v-l-n-m l-k-r- --------------------------- Môj muž je povolaním lekár. 0
Mi laboras duontempe kiel flegistino. P-acujem---o -d--vo--á------- na-p-l----ný-úv---k. Pracujem ako zdravotná sestra na polovičný úväzok. P-a-u-e- a-o z-r-v-t-á s-s-r- n- p-l-v-č-ý ú-ä-o-. -------------------------------------------------- Pracujem ako zdravotná sestra na polovičný úväzok. 0
Ni baldaŭ pensiuliĝos. Čosko-- -o-t--eme dôcho---. Čoskoro dostaneme dôchodok. Č-s-o-o d-s-a-e-e d-c-o-o-. --------------------------- Čoskoro dostaneme dôchodok. 0
Sed la impostoj estas tro altaj. A-e-dane-sú---s-k-. Ale dane sú vysoké. A-e d-n- s- v-s-k-. ------------------- Ale dane sú vysoké. 0
Kaj la malsanulasekuro multekostas. A---r-votné pois--n---je-------. A zdravotné poistenie je vysoké. A z-r-v-t-é p-i-t-n-e j- v-s-k-. -------------------------------- A zdravotné poistenie je vysoké. 0
Kio vi iam volas iĝi? Č-m--y-si---z ----- byť? Čím by si raz chcel byť? Č-m b- s- r-z c-c-l b-ť- ------------------------ Čím by si raz chcel byť? 0
Mi ŝatus iĝi inĝeniero. C-cel --------yť-i-ž------m. Chcel by som byť inžinierom. C-c-l b- s-m b-ť i-ž-n-e-o-. ---------------------------- Chcel by som byť inžinierom. 0
Mi ŝatus studi en universitato. Chcem-štu-ov---n--u---erzit-. Chcem študovať na univerzite. C-c-m š-u-o-a- n- u-i-e-z-t-. ----------------------------- Chcem študovať na univerzite. 0
Mi estas staĝanto. Som -r----kant. Som praktikant. S-m p-a-t-k-n-. --------------- Som praktikant. 0
Mi ne gajnas multon. N--a--b-- --ľ-. Nezarábam veľa. N-z-r-b-m v-ľ-. --------------- Nezarábam veľa. 0
Mi staĝas eksterlande. Pra--jem --zahra----. Praxujem v zahraničí. P-a-u-e- v z-h-a-i-í- --------------------- Praxujem v zahraničí. 0
Tio estas mia estro. T--- j--mô---é-. Toto je môj šéf. T-t- j- m-j š-f- ---------------- Toto je môj šéf. 0
Mi havas afablajn kolegojn. Mám--il--h---le-o-. Mám milých kolegov. M-m m-l-c- k-l-g-v- ------------------- Mám milých kolegov. 0
Tagmeze ni ĉiam iras al la laboreja restoracio. N--ol--n-- id-me-v-dy -----dá-ne. Napoludnie ideme vždy do jedálne. N-p-l-d-i- i-e-e v-d- d- j-d-l-e- --------------------------------- Napoludnie ideme vždy do jedálne. 0
Mi serĉas laboron. H-adá--prác-. Hľadám prácu. H-a-á- p-á-u- ------------- Hľadám prácu. 0
Mi estas senlabora de jam unu jaro. U----k som -e--m---n-n-. Už rok som nezamestnaný. U- r-k s-m n-z-m-s-n-n-. ------------------------ Už rok som nezamestnaný. 0
Estas tro multaj senlaboruloj en ĉi-tiu lando. V t--t- -r-j--e-j---e--- -eľa-n-z-----nan--h. V tejto krajine je veľmi veľa nezamestnaných. V t-j-o k-a-i-e j- v-ľ-i v-ľ- n-z-m-s-n-n-c-. --------------------------------------------- V tejto krajine je veľmi veľa nezamestnaných. 0

La memoro bezonas la parolon

La plej multaj homoj memoras sian unuan lernejan tagon. Ili tamen ne plu scias tion, kio antaŭe okazis. Ni havas preskaŭ neniun memoron pri niaj unuaj vivjaroj. Sed kial estas tiel? Kial ni ne memoras tion, kion ni travivis estante beboj? La kialo troviĝas en nia disvolviĝo. La parolkapablo kaj la memorkapablo disvolviĝas preskaŭ samtempe. Kaj por povi ion memori, la homo bezonas la parolkapablon. Tio signifas ke li jam devas havi vortojn por tio, kion li travivas. Sciencistoj efektivigis diversajn testojn kun infanoj. Ili tiuokaze faris interesan malkovron. Ekde kiam la infanoj lernas paroli, ili forgesas ĉion antaŭe okazintan. La eko de la parolo do estas ankaŭ la eko de la memoro. La infanoj multe lernas en la unuaj tri jaroj de sia vivo. Ili ĉiutage travivas novajn aferojn. Ili tiuaĝe ankaŭ faras tre gravas spertojn. Ĉio ĉi malgraŭe perdiĝas. La psiĥologoj nomas tiun fenomenon infana amnezio. Restas nur la aferoj, kiujn la infanoj povas nomi. La personajn spertojn konservas la membiografia memorkapablo. Ĝi funkcias kiel taglibro. En ĝi konserviĝas ĉio, kio gravas por nia vivo. La membiografia memorkapablo do ankaŭ formas nian identecon. Sed ĝia disvolviĝo dependas de la lernado de la gepatra lingvo. Kaj nian memorkapablon ni povas aktivigi nur per nia parolkapablo. Kompreneble ne vere forestas la aferoj, kiujn ni travivis estante beboj. Ili estas konservitaj ie en nia cerbo. Sed ni ne plu povas aliri ilin… vere bedaŭrindas, ĉu ne?