Frazlibro

eo Neado 2   »   sk Zápor 2

65 [sesdek kvin]

Neado 2

Neado 2

65 [šesťdesiatpäť]

Zápor 2

Elektu kiel vi volas vidi la tradukon:   
esperanto slovaka Ludu Pli
Ĉu la ringo multekostas? Je-te--pr--eň --a--? J- t-- p----- d----- J- t-n p-s-e- d-a-ý- -------------------- Je ten prsteň drahý? 0
Ne, ĝi kostas nur cent eŭrojn. N--,-s-ojí-le---t----r. N--- s---- l-- s-- e--- N-e- s-o-í l-n s-o e-r- ----------------------- Nie, stojí len sto eur. 0
Sed mi havas nur kvindek. Al- má--l-n --ť--siať. A-- m-- l-- p--------- A-e m-m l-n p-ť-e-i-ť- ---------------------- Ale mám len päťdesiať. 0
Ĉu vi jam pretas? S--už -ot-vý? S- u- h------ S- u- h-t-v-? ------------- Si už hotový? 0
Ne, ankoraŭ ne. Nie, ešte----. N--- e--- n--- N-e- e-t- n-e- -------------- Nie, ešte nie. 0
Sed mi baldaŭ pretos. Ale --e--b--em-hotov-. A-- h--- b---- h------ A-e h-e- b-d-m h-t-v-. ---------------------- Ale hneď budem hotový. 0
Ĉu vi ŝatus pli da supo? C-ce--b--si-e--- ------ku? C---- b- s- e--- p-------- C-c-l b- s- e-t- p-l-e-k-? -------------------------- Chcel by si ešte polievku? 0
Ne, mi ne volas pli. N-e, už ne----m. N--- u- n------- N-e- u- n-c-c-m- ---------------- Nie, už nechcem. 0
Sed plian glaciaĵon. Ale ešt- j---u--mrz-i--. A-- e--- j---- z-------- A-e e-t- j-d-u z-r-l-n-. ------------------------ Ale ešte jednu zmrzlinu. 0
Ĉu de longe vi loĝas ĉi-tie? B--aš t---ž--lh-? B---- t- u- d---- B-v-š t- u- d-h-? ----------------- Bývaš tu už dlho? 0
Ne, de nur unu monato. Ni-- --- j-d-- me-i--. N--- l-- j---- m------ N-e- l-n j-d-n m-s-a-. ---------------------- Nie, len jeden mesiac. 0
Sed mi jam konas multajn homojn. Al---oznám -- ---- -u-í. A-- p----- u- v--- ľ---- A-e p-z-á- u- v-ľ- ľ-d-. ------------------------ Ale poznám už veľa ľudí. 0
Ĉu vi veturos hejmen morgaŭ? Id-- ---tra----ov? I--- z----- d----- I-e- z-j-r- d-m-v- ------------------ Ideš zajtra domov? 0
Ne, nur ĉi-tiun semajnfinon. Ni-,-a--ce--v-kend. N--- a- c-- v------ N-e- a- c-z v-k-n-. ------------------- Nie, až cez víkend. 0
Sed mi jam revenos dimanĉon. A----rá-im -- už-v--e-eľ-. A-- v----- s- u- v n------ A-e v-á-i- s- u- v n-d-ľ-. -------------------------- Ale vrátim sa už v nedeľu. 0
Ĉu via filino estas plenkreska? J- t-o----céra už----pe--? J- t---- d---- u- d------- J- t-o-a d-é-a u- d-s-e-á- -------------------------- Je tvoja dcéra už dospelá? 0
Ne, ŝi estas nur deksepjara. Ni-, -á-iba-se---n--ť. N--- m- i-- s--------- N-e- m- i-a s-d-m-á-ť- ---------------------- Nie, má iba sedemnásť. 0
Sed ŝi jam havas koramikon. A-- -- m--p-i-t-ľ-. A-- u- m- p-------- A-e u- m- p-i-t-ľ-. ------------------- Ale už má priateľa. 0

Tio, kion la vortoj rakontas al ni

En la mondo estas milionoj da libroj. Kiom ĝis hodiaŭ skribitis ne sciatas. Multege da scio konservitas en tiuj libroj. Se oni povus legi ĉiujn, oni scius multon pri la vivo. Ĉar la libroj montras al ni kiel modifiĝas nia mondo. Ĉiu epoko havas siajn proprajn librojn. En ili oni povas identigi tion, kio gravas por la homoj. Bedaŭrinde neniu povas legi ĉiujn librojn. Sed la moderna teknologio povas helpi nin analizi la librojn. Per la ciferecigo eblas konservi librojn kiel donitaĵojn. Ilia enhavo poste analizeblas. La lingvistoj tiel vidas kiel nia lingvo modifiĝas. Sed ankoraŭ pli interese estas kalkuli la oftecon de la vortoj. Tio ebligas dedukti la gravecon de difinitaj aferoj. La sciencistoj analizis pli ol 5 milionojn da libroj. Temis pri libroj el la pasintaj kvin jarcentoj. Oni entute analizis ĉirkaŭ 500 miliardojn da vortoj. La ofteco de la vortoj montras kiel la homoj vivis antaŭe kaj hodiaŭ. En la lingvo speguliĝas la ideoj kaj la tendencoj. Ekzemple, la graveco de la vorto viroj malkreskis. Ĝi hodiaŭ malpli ofte uziĝas ol antaŭe. La ofteco de la vorto virinoj male konsiderinde kreskis. Per la vortoj oni povas vidi ankaŭ tion, kion ni ŝatas manĝi. En la 50aj jaroj tre gravis la vorto glacikremo . Poste furoris la vortoj pico kaj nudeloj . De kelkaj jaroj dominas la termino suŝio . Estas bona novaĵo por ĉiuj lingvemuloj… En nian lingvon ĉiujare eniĝas pliaj vortoj!