Slovníček fráz

sk Vo vlaku   »   he ‫ברכבת‬

34 [tridsaťštyri]

Vo vlaku

Vo vlaku

‫34 [שלושים וארבע]‬

34 [shloshim w\'arba]

‫ברכבת‬

[barakevet]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina hebrejčina Prehrať Viac
Je to vlak do Berlína? ‫-אם-זו הרכבת-לברלין-‬ ‫האם זו הרכבת לברלין?‬ ‫-א- ז- ה-כ-ת ל-ר-י-?- ---------------------- ‫האם זו הרכבת לברלין?‬ 0
h--i- --/-u-har---vet --b-rlin? ha'im zo/zu harakevet l'berlin? h-'-m z-/-u h-r-k-v-t l-b-r-i-? ------------------------------- ha'im zo/zu harakevet l'berlin?
Kedy odchádza vlak? ‫ב-י----ע--י-צאת ה-כב-?‬ ‫באיזו שעה יוצאת הרכבת?‬ ‫-א-ז- ש-ה י-צ-ת ה-כ-ת-‬ ------------------------ ‫באיזו שעה יוצאת הרכבת?‬ 0
b'eyz- -h--ah-yo-s-'--har-k-vet? b'eyzo sha'ah yotse't harakevet? b-e-z- s-a-a- y-t-e-t h-r-k-v-t- -------------------------------- b'eyzo sha'ah yotse't harakevet?
Kedy príde vlak do Berlína? ‫ב-י-ו ש-- -גי-ה --כ-ת-לב----?‬ ‫באיזו שעה מגיעה הרכבת לברלין?‬ ‫-א-ז- ש-ה מ-י-ה ה-כ-ת ל-ר-י-?- ------------------------------- ‫באיזו שעה מגיעה הרכבת לברלין?‬ 0
b'-y-- ---'a---egi'---hara--v-- l'b-----? b'eyzo sha'ah megi'ah harakevet l'berlin? b-e-z- s-a-a- m-g-'-h h-r-k-v-t l-b-r-i-? ----------------------------------------- b'eyzo sha'ah megi'ah harakevet l'berlin?
Prepáčte, môžem prejsť? ‫סל---- ---ר --בו--‬ ‫סליחה, אפשר לעבור?‬ ‫-ל-ח-, א-ש- ל-ב-ר-‬ -------------------- ‫סליחה, אפשר לעבור?‬ 0
sl----- ---har--a--vor? slixah, efshar la'avor? s-i-a-, e-s-a- l-'-v-r- ----------------------- slixah, efshar la'avor?
Myslím si, že to je moje miesto. ‫--יחה, ----מקו- ש-י.‬ ‫סליחה, זה המקום שלי.‬ ‫-ל-ח-, ז- ה-ק-ם ש-י-‬ ---------------------- ‫סליחה, זה המקום שלי.‬ 0
s-ix-h- -eh-h-m--o- -s-l-. slixah, zeh hamaqom sseli. s-i-a-, z-h h-m-q-m s-e-i- -------------------------- slixah, zeh hamaqom sseli.
Myslím, že sedíte na mojom mieste. ‫-ל--ה- א- --- יושב---ת---קום של--‬ ‫סליחה, את / ה יושב / ת במקום שלי.‬ ‫-ל-ח-, א- / ה י-ש- / ת ב-ק-ם ש-י-‬ ----------------------------------- ‫סליחה, את / ה יושב / ת במקום שלי.‬ 0
s-ix-h--a--h/---y--hev/---h--et--ama-om sseli. slixah, atah/at yoshev/yoshevet bamaqom sseli. s-i-a-, a-a-/-t y-s-e-/-o-h-v-t b-m-q-m s-e-i- ---------------------------------------------- slixah, atah/at yoshev/yoshevet bamaqom sseli.
Kde je lôžkový vozeň? ‫ה-כן נמ-א ---ן----נה-‬ ‫היכן נמצא קרון השינה?‬ ‫-י-ן נ-צ- ק-ו- ה-י-ה-‬ ----------------------- ‫היכן נמצא קרון השינה?‬ 0
h-yk-a- nim-s- q-r-- ha-h-----? heykhan nimtsa qaron hasheynah? h-y-h-n n-m-s- q-r-n h-s-e-n-h- ------------------------------- heykhan nimtsa qaron hasheynah?
Lôžkový vozeň je na konci vlaku. ‫-------ינה-------ק-ה ---בת.‬ ‫קרון השינה נמצא בקצה הרכבת.‬ ‫-ר-ן ה-י-ה נ-צ- ב-צ- ה-כ-ת-‬ ----------------------------- ‫קרון השינה נמצא בקצה הרכבת.‬ 0
qar---ha-heyn-- n----a-b-qtseh ha--k----. qaron hasheynah nimtsa biqtseh harakevet. q-r-n h-s-e-n-h n-m-s- b-q-s-h h-r-k-v-t- ----------------------------------------- qaron hasheynah nimtsa biqtseh harakevet.
A kde je jedálenský vozeň? – Na začiatku. ‫ה--- ---א-ק--ן ---עדה--בתח----הר-בת-‬ ‫היכן נמצא קרון המסעדה? בתחילת הרכבת.‬ ‫-י-ן נ-צ- ק-ו- ה-ס-ד-? ב-ח-ל- ה-כ-ת-‬ -------------------------------------- ‫היכן נמצא קרון המסעדה? בתחילת הרכבת.‬ 0
heyk-a- ni-ts- qa-o---a--s'a-a-? b't-i-a- h-rak--et. heykhan nimtsa qaron hamis'adah? b'txilat harakevet. h-y-h-n n-m-s- q-r-n h-m-s-a-a-? b-t-i-a- h-r-k-v-t- ---------------------------------------------------- heykhan nimtsa qaron hamis'adah? b'txilat harakevet.
Môžem spať dole? ‫---ל--י-ו----טה-‬ ‫אוכל לישון למטה?‬ ‫-ו-ל ל-ש-ן ל-ט-?- ------------------ ‫אוכל לישון למטה?‬ 0
u-h-l -isho- l'm-ta-? ukhal lishon l'matah? u-h-l l-s-o- l-m-t-h- --------------------- ukhal lishon l'matah?
Môžem spať v strede? ‫א--- לישו- בא-צ--‬ ‫אוכל לישון באמצע?‬ ‫-ו-ל ל-ש-ן ב-מ-ע-‬ ------------------- ‫אוכל לישון באמצע?‬ 0
uk--- l-s-on b--emt-a? ukhal lishon ba'emtsa? u-h-l l-s-o- b-'-m-s-? ---------------------- ukhal lishon ba'emtsa?
Môžem spať hore? ‫א--- ל-ש-- -מעלה-‬ ‫אוכל לישון למעלה?‬ ‫-ו-ל ל-ש-ן ל-ע-ה-‬ ------------------- ‫אוכל לישון למעלה?‬ 0
uk-a- l-s-on-l----la-? ukhal lishon l'ma'lah? u-h-l l-s-o- l-m-'-a-? ---------------------- ukhal lishon l'ma'lah?
Kedy budeme na hranici? ‫מ-י-נ--ע --ב--?‬ ‫מתי נגיע לגבול?‬ ‫-ת- נ-י- ל-ב-ל-‬ ----------------- ‫מתי נגיע לגבול?‬ 0
m---- nagi--la-vu-? matai nagia lagvul? m-t-i n-g-a l-g-u-? ------------------- matai nagia lagvul?
Ako dlho trvá cesta do Berlína? ‫כמ-------ורכ- -נסיעה-ל---ין-‬ ‫כמה זמן אורכת הנסיעה לברלין?‬ ‫-מ- ז-ן א-ר-ת ה-ס-ע- ל-ר-י-?- ------------------------------ ‫כמה זמן אורכת הנסיעה לברלין?‬ 0
k--ah -m---or--het h-n--i-'h--'---l-n? kamah zman orekhet han'sia'h l'berlin? k-m-h z-a- o-e-h-t h-n-s-a-h l-b-r-i-? -------------------------------------- kamah zman orekhet han'sia'h l'berlin?
Má vlak meškanie? ‫------כבת ----ת?‬ ‫האם הרכבת מאחרת?‬ ‫-א- ה-כ-ת מ-ח-ת-‬ ------------------ ‫האם הרכבת מאחרת?‬ 0
ha------ra--vet -e'--er-t? ha'im harakevet me'axeret? h-'-m h-r-k-v-t m-'-x-r-t- -------------------------- ha'im harakevet me'axeret?
Máte niečo na čítanie? ‫י- -- --ה--ל-רוא?‬ ‫יש לך משהו לקרוא?‬ ‫-ש ל- מ-ה- ל-ר-א-‬ ------------------- ‫יש לך משהו לקרוא?‬ 0
yesh-lekh-/l-k---a-h'----iqr-? yesh lekha/lakh mash'hu liqro? y-s- l-k-a-l-k- m-s-'-u l-q-o- ------------------------------ yesh lekha/lakh mash'hu liqro?
Môžem tu dostať niečo na jedenie a pitie? ‫א-ש--ל--ו- כאן--שה--ל-כו--ולש--ת-‬ ‫אפשר לקנות כאן משהו לאכול ולשתות?‬ ‫-פ-ר ל-נ-ת כ-ן מ-ה- ל-כ-ל ו-ש-ו-?- ----------------------------------- ‫אפשר לקנות כאן משהו לאכול ולשתות?‬ 0
ef--a- liqn-- -a---m--h--u-l'-k-o- --------t? efshar liqnot ka'n mash'hu l'ekhol w'lishtot? e-s-a- l-q-o- k-'- m-s-'-u l-e-h-l w-l-s-t-t- --------------------------------------------- efshar liqnot ka'n mash'hu l'ekhol w'lishtot?
Zobudili by ste ma o 7.00? ‫ת--ל-/-- ל---ר --ת- ב-עה -בע?‬ ‫תוכל / י להעיר אותי בשעה שבע?‬ ‫-ו-ל / י ל-ע-ר א-ת- ב-ע- ש-ע-‬ ------------------------------- ‫תוכל / י להעיר אותי בשעה שבע?‬ 0
tuk--l--ukhli ---a'i- -t- b'-ha-a------a? tukhal/tukhli l'ha'ir oti b'sha'ah sheva? t-k-a-/-u-h-i l-h-'-r o-i b-s-a-a- s-e-a- ----------------------------------------- tukhal/tukhli l'ha'ir oti b'sha'ah sheva?

Bábätká vedia čítať z pier!

Keď sa bábätká učia hovoriť, dívajú sa svojim rodičom na ústa. Dospeli k tomu vývojoví psychológovia. Zhruba od šiestich mesiacov začínajú deti čítať z pier. Učia sa, ako pohybovať perami, aby vytvorili hlásku. Keď je deťom jeden rok, už niektorým slovám rozumejú. Od tohto veku sa ľuďom zase pozerajú do očí. Získavajú tým veľa dôležitých informácií. Z očí spoznajú, či sú ich rodičia veselí alebo smutní. Týmto spôsobom sa učia poznávať pocity. Zaujímavé je, keď na ne hovoríte cudzím jazykom. Potom totiž opäť začnú čítať z pier. Učia sa tak tvoriť cudzie hlásky. Ak hovoríte s deťmi, mali by ste sa teda na ne vždy pozerať. Okrem toho potrebujú deti k svojmu jazykovému vývoju dialóg. Rodičia totiž veľmi často opakujú, čo deti povedia. Deti teda dostávajú spätnú väzbu. Pre malé deti je veľmi dôležitá. Vedia, že im rozumiete. A to ich motivuje. Rady potom v učení pokračujú. Nestačí teda deťom len prehrávať audiokazety. To, že deti naozaj vedia čítať z pier, dokazujú štúdie. Malým deťom boli napríklad prehrávané videá bez zvuku. Išlo o videá v ich materinskom a cudzom jazyku. Videá vo svojom materskom jazyku sledovali deti dlhšie. Dávali pri nich aj väčší pozor. Prvé slová detí sú však na celom svete rovnaké. Mama a otec - vyslovia ich ľahko vo všetkých jazykoch!