Slovníček fráz

sk Vo vlaku   »   nn On the train

34 [tridsaťštyri]

Vo vlaku

Vo vlaku

34 [trettifire]

On the train

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina nynorsk Prehrať Viac
Je to vlak do Berlína? Er-de--e--o-et-til --r-i-? E- d---- t---- t-- B------ E- d-t-e t-g-t t-l B-r-i-? -------------------------- Er dette toget til Berlin? 0
Kedy odchádza vlak? N-r går-t-get? N-- g-- t----- N-r g-r t-g-t- -------------- Når går toget? 0
Kedy príde vlak do Berlína? N---k-em tog-- ----------? N-- k--- t---- t-- B------ N-r k-e- t-g-t t-l B-r-i-? -------------------------- Når kjem toget til Berlin? 0
Prepáčte, môžem prejsť? K-n e- ---k--- fo--i- -- d---n---? K-- e- f- k--- f----- e- d- s----- K-n e- f- k-m- f-r-i- e- d- s-i-l- ---------------------------------- Kan eg få kome forbi, er du snill? 0
Myslím si, že to je moje miesto. Eg-t--r de--e -- -las-e- mi-. E- t--- d---- e- p------ m--- E- t-u- d-t-e e- p-a-s-n m-n- ----------------------------- Eg trur dette er plassen min. 0
Myslím, že sedíte na mojom mieste. Eg tr-- d--s-- -å -----------. E- t--- d- s-- p- p------ m--- E- t-u- d- s-t p- p-a-s-n m-n- ------------------------------ Eg trur du sit på plassen min. 0
Kde je lôžkový vozeň? Kor----so--v--n-? K-- e- s--------- K-r e- s-v-v-g-a- ----------------- Kor er sovevogna? 0
Lôžkový vozeň je na konci vlaku. S--e---n--er-ba-e-s--- -o--t. S-------- e- b------ i t----- S-v-v-g-a e- b-k-r-t i t-g-t- ----------------------------- Sovevogna er bakerst i toget. 0
A kde je jedálenský vozeň? – Na začiatku. O- kv-r er --t-og-a- - Hei---f-emst. O- k--- e- m-------- – H---- f------ O- k-a- e- m-t-o-n-? – H-i-t f-e-s-. ------------------------------------ Og kvar er matvogna? – Heilt fremst. 0
Môžem spať dole? Kan -- ---so----ede? K-- e- f- s--- n---- K-n e- f- s-v- n-d-? -------------------- Kan eg få sove nede? 0
Môžem spať v strede? K-n -- -å-s--e i midt-n? K-- e- f- s--- i m------ K-n e- f- s-v- i m-d-e-? ------------------------ Kan eg få sove i midten? 0
Môžem spať hore? Ka- eg--- ---e--vst? K-- e- f- s--- ø---- K-n e- f- s-v- ø-s-? -------------------- Kan eg få sove øvst? 0
Kedy budeme na hranici? Nå---- ---f-a-me--e---r--sa? N-- e- v- f----- v-- g------ N-r e- v- f-a-m- v-d g-e-s-? ---------------------------- Når er vi framme ved grensa? 0
Ako dlho trvá cesta do Berlína? Kor l-ng- -ek--ure- --l --r-i-? K-- l---- t-- t---- t-- B------ K-r l-n-e t-k t-r-n t-l B-r-i-? ------------------------------- Kor lenge tek turen til Berlin? 0
Má vlak meškanie? E- -oge- --rsink-? E- t---- f-------- E- t-g-t f-r-i-k-? ------------------ Er toget forsinka? 0
Máte niečo na čítanie? H-r d- -o-o---le-e? H-- d- n--- å l---- H-r d- n-k- å l-s-? ------------------- Har du noko å lese? 0
Môžem tu dostať niečo na jedenie a pitie? Går--e---n å ----oko-- --e-og drik-e ---? G-- d-- a- å f- n--- å e-- o- d----- h--- G-r d-t a- å f- n-k- å e-e o- d-i-k- h-r- ----------------------------------------- Går det an å få noko å ete og drikke her? 0
Zobudili by ste ma o 7.00? Ka- d- -e-e--ni-- og-ve-kj----g-kl---a ---? K-- d- v--- s---- o- v----- m-- k----- s--- K-n d- v-r- s-i-l o- v-k-j- m-g k-o-k- s-u- ------------------------------------------- Kan du vere snill og vekkje meg klokka sju? 0

Bábätká vedia čítať z pier!

Keď sa bábätká učia hovoriť, dívajú sa svojim rodičom na ústa. Dospeli k tomu vývojoví psychológovia. Zhruba od šiestich mesiacov začínajú deti čítať z pier. Učia sa, ako pohybovať perami, aby vytvorili hlásku. Keď je deťom jeden rok, už niektorým slovám rozumejú. Od tohto veku sa ľuďom zase pozerajú do očí. Získavajú tým veľa dôležitých informácií. Z očí spoznajú, či sú ich rodičia veselí alebo smutní. Týmto spôsobom sa učia poznávať pocity. Zaujímavé je, keď na ne hovoríte cudzím jazykom. Potom totiž opäť začnú čítať z pier. Učia sa tak tvoriť cudzie hlásky. Ak hovoríte s deťmi, mali by ste sa teda na ne vždy pozerať. Okrem toho potrebujú deti k svojmu jazykovému vývoju dialóg. Rodičia totiž veľmi často opakujú, čo deti povedia. Deti teda dostávajú spätnú väzbu. Pre malé deti je veľmi dôležitá. Vedia, že im rozumiete. A to ich motivuje. Rady potom v učení pokračujú. Nestačí teda deťom len prehrávať audiokazety. To, že deti naozaj vedia čítať z pier, dokazujú štúdie. Malým deťom boli napríklad prehrávané videá bez zvuku. Išlo o videá v ich materinskom a cudzom jazyku. Videá vo svojom materskom jazyku sledovali deti dlhšie. Dávali pri nich aj väčší pozor. Prvé slová detí sú však na celom svete rovnaké. Mama a otec - vyslovia ich ľahko vo všetkých jazykoch!