Slovníček fráz

sk Vo vlaku   »   et Rongis

34 [tridsaťštyri]

Vo vlaku

Vo vlaku

34 [kolmkümmend neli]

Rongis

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina estónčina Prehrať Viac
Je to vlak do Berlína? K-s--e- o- --n--Be--i-ni? K__ s__ o_ r___ B________ K-s s-e o- r-n- B-r-i-n-? ------------------------- Kas see on rong Berliini? 0
Kedy odchádza vlak? Mill-l rong v-----? M_____ r___ v______ M-l-a- r-n- v-l-u-? ------------------- Millal rong väljub? 0
Kedy príde vlak do Berlína? Mi-l---jõ------n--B-r--i--? M_____ j____ r___ B________ M-l-a- j-u-b r-n- B-r-i-n-? --------------------------- Millal jõuab rong Berliini? 0
Prepáčte, môžem prejsť? Va--ndus-- -as m--sa--------ö-a? V_________ k__ m_ s______ m_____ V-b-n-u-t- k-s m- s-a-s-n m-ö-a- -------------------------------- Vabandust, kas ma saaksin mööda? 0
Myslím si, že to je moje miesto. M- -r-an,--- --e on-m-nu--o-t. M_ a_____ e_ s__ o_ m___ k____ M- a-v-n- e- s-e o- m-n- k-h-. ------------------------------ Ma arvan, et see on minu koht. 0
Myslím, že sedíte na mojom mieste. M- ar--n---t-t-----ut---i-- k-h--. M_ a_____ e_ t_ i_____ m___ k_____ M- a-v-n- e- t- i-t-t- m-n- k-h-l- ---------------------------------- Ma arvan, et te istute minu kohal. 0
Kde je lôžkový vozeň? K-s-o--magamis-agu-? K__ o_ m____________ K-s o- m-g-m-s-a-u-? -------------------- Kus on magamisvagun? 0
Lôžkový vozeň je na konci vlaku. Mag-mi--a--- on-ron---tagu-i-e- -t--s. M___________ o_ r____ t________ o_____ M-g-m-s-a-u- o- r-n-i t-g-m-s-s o-s-s- -------------------------------------- Magamisvagun on rongi tagumises otsas. 0
A kde je jedálenský vozeň? – Na začiatku. Ja -u--o- --s----ni---u-?-– E-s--s--. J_ k__ o_ r______________ – E________ J- k-s o- r-s-o-a-i-a-u-? – E-s-t-a-. ------------------------------------- Ja kus on restoranivagun? – Eesotsas. 0
Môžem spať dole? Kas--a võ---a---mag-da? K__ m_ v___ a__ m______ K-s m- v-i- a-l m-g-d-? ----------------------- Kas ma võin all magada? 0
Môžem spať v strede? K-s m---õ---k-sk-- m----a? K__ m_ v___ k_____ m______ K-s m- v-i- k-s-e- m-g-d-? -------------------------- Kas ma võin keskel magada? 0
Môžem spať hore? K-- m- -õ-n-ülev-l-maga-a? K__ m_ v___ ü_____ m______ K-s m- v-i- ü-e-a- m-g-d-? -------------------------- Kas ma võin üleval magada? 0
Kedy budeme na hranici? Millal me-p-iri-e--õu-me? M_____ m_ p______ j______ M-l-a- m- p-i-i-e j-u-m-? ------------------------- Millal me piirile jõuame? 0
Ako dlho trvá cesta do Berlína? Ku---aua kes-------t -------i? K__ k___ k_____ s___ B________ K-i k-u- k-s-a- s-i- B-r-i-n-? ------------------------------ Kui kaua kestab sõit Berliini? 0
Má vlak meškanie? Kas--on------n--? K__ r___ h_______ K-s r-n- h-l-n-b- ----------------- Kas rong hilineb? 0
Máte niečo na čítanie? K---teil -n --dagi--u--d-? K__ t___ o_ m_____ l______ K-s t-i- o- m-d-g- l-g-d-? -------------------------- Kas teil on midagi lugeda? 0
Môžem tu dostať niečo na jedenie a pitie? Ka---iin----k---idag- --ü- ja-----? K__ s___ s____ m_____ s___ j_ j____ K-s s-i- s-a-s m-d-g- s-ü- j- j-u-? ----------------------------------- Kas siin saaks midagi süüa ja juua? 0
Zobudili by ste ma o 7.00? Kas-t--ä-at--s-te m--d --l-n k-ll 7--0? K__ t_ ä_________ m___ p____ k___ 7____ K-s t- ä-a-a-s-t- m-n- p-l-n k-l- 7-0-? --------------------------------------- Kas te ärataksite mind palun kell 7.00? 0

Bábätká vedia čítať z pier!

Keď sa bábätká učia hovoriť, dívajú sa svojim rodičom na ústa. Dospeli k tomu vývojoví psychológovia. Zhruba od šiestich mesiacov začínajú deti čítať z pier. Učia sa, ako pohybovať perami, aby vytvorili hlásku. Keď je deťom jeden rok, už niektorým slovám rozumejú. Od tohto veku sa ľuďom zase pozerajú do očí. Získavajú tým veľa dôležitých informácií. Z očí spoznajú, či sú ich rodičia veselí alebo smutní. Týmto spôsobom sa učia poznávať pocity. Zaujímavé je, keď na ne hovoríte cudzím jazykom. Potom totiž opäť začnú čítať z pier. Učia sa tak tvoriť cudzie hlásky. Ak hovoríte s deťmi, mali by ste sa teda na ne vždy pozerať. Okrem toho potrebujú deti k svojmu jazykovému vývoju dialóg. Rodičia totiž veľmi často opakujú, čo deti povedia. Deti teda dostávajú spätnú väzbu. Pre malé deti je veľmi dôležitá. Vedia, že im rozumiete. A to ich motivuje. Rady potom v učení pokračujú. Nestačí teda deťom len prehrávať audiokazety. To, že deti naozaj vedia čítať z pier, dokazujú štúdie. Malým deťom boli napríklad prehrávané videá bez zvuku. Išlo o videá v ich materinskom a cudzom jazyku. Videá vo svojom materskom jazyku sledovali deti dlhšie. Dávali pri nich aj väčší pozor. Prvé slová detí sú však na celom svete rovnaké. Mama a otec - vyslovia ich ľahko vo všetkých jazykoch!