Д--ли-j---о в---за-Берлин?
Д- л- j- т- в-- з- Б------
Д- л- j- т- в-з з- Б-р-и-?
--------------------------
Да ли je то воз за Берлин? 0 D--li-j--to -o--z----r-i-?D- l- j- t- v-- z- B------D- l- j- t- v-z z- B-r-i-?--------------------------Da li je to voz za Berlin?
К--а-------воз-- -е---н?
К--- с---- в-- у Б------
К-д- с-и-е в-з у Б-р-и-?
------------------------
Када стиже воз у Берлин? 0 Kada-----e--oz u------n?K--- s---- v-- u B------K-d- s-i-e v-z u B-r-i-?------------------------Kada stiže voz u Berlin?
Ми-лим-д------о--о-е место.
М----- д- ј- т- м--- м-----
М-с-и- д- ј- т- м-ј- м-с-о-
---------------------------
Мислим да је то моје место. 0 Mi--im-d--je ----o-- -e--o.M----- d- j- t- m--- m-----M-s-i- d- j- t- m-j- m-s-o----------------------------Mislim da je to moje mesto.
Г---су-к--а ---сп-ва--?
Г-- с- к--- з- с-------
Г-е с- к-л- з- с-а-а-е-
-----------------------
Где су кола за спавање? 0 Gd- -u -o---za--p-va---?G-- s- k--- z- s--------G-e s- k-l- z- s-a-a-j-?------------------------Gde su kola za spavanje?
А г-- -е---гон за р--авањ-?---Н--п--етку.
А г-- ј- в---- з- р-------- – Н- п-------
А г-е ј- в-г-н з- р-ч-в-њ-? – Н- п-ч-т-у-
-----------------------------------------
А где је вагон за ручавање? – На почетку. 0 A --- j- -a-on z--r--ava-j-?----a --če--u.A g-- j- v---- z- r--------- – N- p-------A g-e j- v-g-n z- r-č-v-n-e- – N- p-č-t-u-------------------------------------------A gde je vagon za ručavanje? – Na početku.
М--- ли -п-вати-у--------?
М--- л- с------ у с-------
М-г- л- с-а-а-и у с-е-и-и-
--------------------------
Могу ли спавати у средини? 0 M-g--li--pav-t- ---red--i?M--- l- s------ u s-------M-g- l- s-a-a-i u s-e-i-i---------------------------Mogu li spavati u sredini?
М-----и-се-ов-е -о-ит- н--то----ј-с-и---п-ти?
М--- л- с- о--- д----- н---- з- ј---- и п----
М-ж- л- с- о-д- д-б-т- н-ш-о з- ј-с-и и п-т-?
---------------------------------------------
Може ли се овде добити нешто за јести и пити? 0 M-ž--l- se --de -ob-ti n--t---a -e-t- - p---?M--- l- s- o--- d----- n---- z- j---- i p----M-ž- l- s- o-d- d-b-t- n-š-o z- j-s-i i p-t-?---------------------------------------------Može li se ovde dobiti nešto za jesti i piti?
Keď sa bábätká učia hovoriť, dívajú sa svojim rodičom na ústa.
Dospeli k tomu vývojoví psychológovia.
Zhruba od šiestich mesiacov začínajú deti čítať z pier.
Učia sa, ako pohybovať perami, aby vytvorili hlásku.
Keď je deťom jeden rok, už niektorým slovám rozumejú.
Od tohto veku sa ľuďom zase pozerajú do očí.
Získavajú tým veľa dôležitých informácií.
Z očí spoznajú, či sú ich rodičia veselí alebo smutní.
Týmto spôsobom sa učia poznávať pocity.
Zaujímavé je, keď na ne hovoríte cudzím jazykom.
Potom totiž opäť začnú čítať z pier.
Učia sa tak tvoriť cudzie hlásky.
Ak hovoríte s deťmi, mali by ste sa teda na ne vždy pozerať.
Okrem toho potrebujú deti k svojmu jazykovému vývoju dialóg.
Rodičia totiž veľmi často opakujú, čo deti povedia.
Deti teda dostávajú spätnú väzbu.
Pre malé deti je veľmi dôležitá.
Vedia, že im rozumiete.
A to ich motivuje.
Rady potom v učení pokračujú.
Nestačí teda deťom len prehrávať audiokazety.
To, že deti naozaj vedia čítať z pier, dokazujú štúdie.
Malým deťom boli napríklad prehrávané videá bez zvuku.
Išlo o videá v ich materinskom a cudzom jazyku.
Videá vo svojom materskom jazyku sledovali deti dlhšie.
Dávali pri nich aj väčší pozor.
Prvé slová detí sú však na celom svete rovnaké.
Mama a otec - vyslovia ich ľahko vo všetkých jazykoch!