Slovníček fráz

sk Vo vlaku   »   no På toget

34 [tridsaťštyri]

Vo vlaku

Vo vlaku

34 [trettifire]

På toget

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina nórčina Prehrať Viac
Je to vlak do Berlína? Er-d-----tog-t -i--Be----? E- d---- t---- t-- B------ E- d-t-e t-g-t t-l B-r-i-? -------------------------- Er dette toget til Berlin? 0
Kedy odchádza vlak? N----vi-ke--t-d kjø--r to--t? N---------- t-- k----- t----- N-r-H-i-k-n t-d k-ø-e- t-g-t- ----------------------------- Når/Hvilken tid kjører toget? 0
Kedy príde vlak do Berlína? N-r/H-----n -id--n--m-e- -o-et----e-l--? N---------- t-- a------- t---- i B------ N-r-H-i-k-n t-d a-k-m-e- t-g-t i B-r-i-? ---------------------------------------- Når/Hvilken tid ankommer toget i Berlin? 0
Prepáčte, môžem prejsť? Un--k-l-------je- -å-ko--e m-g ---bi? U-------- k-- j-- f- k---- m-- f----- U-n-k-l-, k-n j-g f- k-m-e m-g f-r-i- ------------------------------------- Unnskyld, kan jeg få komme meg forbi? 0
Myslím si, že to je moje miesto. J-g -r-r -e-t---- mi- p-a-s. J-- t--- d---- e- m-- p----- J-g t-o- d-t-e e- m-n p-a-s- ---------------------------- Jeg tror dette er min plass. 0
Myslím, že sedíte na mojom mieste. J-- t--- -u-si-te- p- p--s-en--i-. J-- t--- d- s----- p- p------ m--- J-g t-o- d- s-t-e- p- p-a-s-n m-n- ---------------------------------- Jeg tror du sitter på plassen min. 0
Kde je lôžkový vozeň? H-o--er sov---p-e-? H--- e- s---------- H-o- e- s-v-k-p-e-? ------------------- Hvor er sovekupéen? 0
Lôžkový vozeň je na konci vlaku. S--eku---n -- -ak-rst --to--t. S--------- e- b------ i t----- S-v-k-p-e- e- b-k-r-t i t-g-t- ------------------------------ Sovekupéen er bakerst i toget. 0
A kde je jedálenský vozeň? – Na začiatku. Og h--- ---spise----e-?-– --l- ---m-----t---t. O- h--- e- s----------- – H--- f----- i t----- O- h-o- e- s-i-e-o-n-n- – H-l- f-a-m- i t-g-t- ---------------------------------------------- Og hvor er spisevognen? – Helt framme i toget. 0
Môžem spať dole? Kan-je- -å--o-e ---e? K-- j-- f- s--- n---- K-n j-g f- s-v- n-d-? --------------------- Kan jeg få sove nede? 0
Môžem spať v strede? Ka--jeg f---o-- i -i-te-? K-- j-- f- s--- i m------ K-n j-g f- s-v- i m-d-e-? ------------------------- Kan jeg få sove i midten? 0
Môžem spať hore? Ka---e- få -ove ø-er-t? K-- j-- f- s--- ø------ K-n j-g f- s-v- ø-e-s-? ----------------------- Kan jeg få sove øverst? 0
Kedy budeme na hranici? Nå- e--vi--r--m----d----nsen? N-- e- v- f----- v-- g------- N-r e- v- f-e-m- v-d g-e-s-n- ----------------------------- Når er vi fremme ved grensen? 0
Ako dlho trvá cesta do Berlína? H-or ---ge---- --r-- -il---rl--? H--- l---- t-- t---- t-- B------ H-o- l-n-e t-r t-r-n t-l B-r-i-? -------------------------------- Hvor lenge tar turen til Berlin? 0
Má vlak meškanie? E- t-get--or---ket? E- t---- f--------- E- t-g-t f-r-i-k-t- ------------------- Er toget forsinket? 0
Máte niečo na čítanie? Ha---u--o- --les-? H-- d- n-- å l---- H-r d- n-e å l-s-? ------------------ Har du noe å lese? 0
Môžem tu dostať niečo na jedenie a pitie? Gå- d-t----- -- noe mat -- dr-k-- --r? G-- d-- a- å f- n-- m-- o- d----- h--- G-r d-t a- å f- n-e m-t o- d-i-k- h-r- -------------------------------------- Går det an å få noe mat og drikke her? 0
Zobudili by ste ma o 7.00? K-n -u-ve-n------ve----m-g klo--a---u? K-- d- v-------- v---- m-- k----- s--- K-n d- v-n-l-g-t v-k-e m-g k-o-k- s-u- -------------------------------------- Kan du vennligst vekke meg klokka sju? 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Bábätká vedia čítať z pier!

Keď sa bábätká učia hovoriť, dívajú sa svojim rodičom na ústa. Dospeli k tomu vývojoví psychológovia. Zhruba od šiestich mesiacov začínajú deti čítať z pier. Učia sa, ako pohybovať perami, aby vytvorili hlásku. Keď je deťom jeden rok, už niektorým slovám rozumejú. Od tohto veku sa ľuďom zase pozerajú do očí. Získavajú tým veľa dôležitých informácií. Z očí spoznajú, či sú ich rodičia veselí alebo smutní. Týmto spôsobom sa učia poznávať pocity. Zaujímavé je, keď na ne hovoríte cudzím jazykom. Potom totiž opäť začnú čítať z pier. Učia sa tak tvoriť cudzie hlásky. Ak hovoríte s deťmi, mali by ste sa teda na ne vždy pozerať. Okrem toho potrebujú deti k svojmu jazykovému vývoju dialóg. Rodičia totiž veľmi často opakujú, čo deti povedia. Deti teda dostávajú spätnú väzbu. Pre malé deti je veľmi dôležitá. Vedia, že im rozumiete. A to ich motivuje. Rady potom v učení pokračujú. Nestačí teda deťom len prehrávať audiokazety. To, že deti naozaj vedia čítať z pier, dokazujú štúdie. Malým deťom boli napríklad prehrávané videá bez zvuku. Išlo o videá v ich materinskom a cudzom jazyku. Videá vo svojom materskom jazyku sledovali deti dlhšie. Dávali pri nich aj väčší pozor. Prvé slová detí sú však na celom svete rovnaké. Mama a otec - vyslovia ich ľahko vo všetkých jazykoch!