Slovníček fráz

sk Vo vlaku   »   ca Al tren

34 [tridsaťštyri]

Vo vlaku

Vo vlaku

34 [trenta-quatre]

Al tren

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina katalánčina Prehrať Viac
Je to vlak do Berlína? Q-e--s-aque-t e- -r-----Be-l-n? Q-- é- a----- e- t--- a B------ Q-e é- a-u-s- e- t-e- a B-r-í-? ------------------------------- Que és aquest el tren a Berlín? 0
Kedy odchádza vlak? Quan --r- -l-tren? Q--- s--- e- t---- Q-a- s-r- e- t-e-? ------------------ Quan surt el tren? 0
Kedy príde vlak do Berlína? Qu-n-a-riba el-tr-- --Be----? Q--- a----- e- t--- a B------ Q-a- a-r-b- e- t-e- a B-r-í-? ----------------------------- Quan arriba el tren a Berlín? 0
Prepáčte, môžem prejsť? Per--, -u- puc --s---? P----- q-- p-- p------ P-r-ó- q-e p-c p-s-a-? ---------------------- Perdó, que puc passar? 0
Myslím si, že to je moje miesto. C--c que é- -- -e- -eie--. C--- q-- é- e- m-- s------ C-e- q-e é- e- m-u s-i-n-. -------------------------- Crec que és el meu seient. 0
Myslím, že sedíte na mojom mieste. C--c-que v--tè-e--à-----g-t -- --- ---c. C--- q-- v---- e--- a------ a- m-- l---- C-e- q-e v-s-è e-t- a-s-g-t a- m-u l-o-. ---------------------------------------- Crec que vostè està assegut al meu lloc. 0
Kde je lôžkový vozeň? On-é---l cotx-----t? O- é- e- c---------- O- é- e- c-t-e-l-i-? -------------------- On és el cotxe-llit? 0
Lôžkový vozeň je na konci vlaku. El --tx------ -- a l--c-a --l -r--. E- c--------- é- a l- c-- d-- t---- E- c-t-e-l-i- é- a l- c-a d-l t-e-. ----------------------------------- El cotxe-llit és a la cua del tren. 0
A kde je jedálenský vozeň? – Na začiatku. O--és e- r--t-ura-t?------el --p. O- é- e- r---------- – E- e- c--- O- é- e- r-s-a-r-n-? – E- e- c-p- --------------------------------- On és el restaurant? – En el cap. 0
Môžem spať dole? P-- d-r-ir-a -ota? P-- d----- a s---- P-c d-r-i- a s-t-? ------------------ Puc dormir a sota? 0
Môžem spať v strede? Pu- -or-ir al --g? P-- d----- a- m--- P-c d-r-i- a- m-g- ------------------ Puc dormir al mig? 0
Môžem spať hore? Pu--d-rmi--a ---t? P-- d----- a d---- P-c d-r-i- a d-l-? ------------------ Puc dormir a dalt? 0
Kedy budeme na hranici? Qua--s--em-a-l- ---n-era? Q--- s---- a l- f-------- Q-a- s-r-m a l- f-o-t-r-? ------------------------- Quan serem a la frontera? 0
Ako dlho trvá cesta do Berlína? Q-a-t-d-ra el viat-- - ---lín? Q---- d--- e- v----- a B------ Q-a-t d-r- e- v-a-g- a B-r-í-? ------------------------------ Quant dura el viatge a Berlín? 0
Má vlak meškanie? Q-e--l-tr-n té r-tard? Q-- e- t--- t- r------ Q-e e- t-e- t- r-t-r-? ---------------------- Que el tren té retard? 0
Máte niečo na čítanie? Teni--r-s p-r----gir? T---- r-- p-- l------ T-n-u r-s p-r l-e-i-? --------------------- Teniu res per llegir? 0
Môžem tu dostať niečo na jedenie a pitie? Qu- e- p-- de--nar--- m--j-- - ----e --uí? Q-- e- p-- d------ d- m----- i b---- a---- Q-e e- p-t d-m-n-r d- m-n-a- i b-u-e a-u-? ------------------------------------------ Que es pot demanar de menjar i beure aquí? 0
Zobudili by ste ma o 7.00? E- -odeu-d---ert-- - le--7:0---e----tí? E- p---- d-------- a l-- 7--- d-- m---- E- p-d-u d-s-e-t-r a l-s 7-0- d-l m-t-? --------------------------------------- Em podeu despertar a les 7:00 del matí? 0

Bábätká vedia čítať z pier!

Keď sa bábätká učia hovoriť, dívajú sa svojim rodičom na ústa. Dospeli k tomu vývojoví psychológovia. Zhruba od šiestich mesiacov začínajú deti čítať z pier. Učia sa, ako pohybovať perami, aby vytvorili hlásku. Keď je deťom jeden rok, už niektorým slovám rozumejú. Od tohto veku sa ľuďom zase pozerajú do očí. Získavajú tým veľa dôležitých informácií. Z očí spoznajú, či sú ich rodičia veselí alebo smutní. Týmto spôsobom sa učia poznávať pocity. Zaujímavé je, keď na ne hovoríte cudzím jazykom. Potom totiž opäť začnú čítať z pier. Učia sa tak tvoriť cudzie hlásky. Ak hovoríte s deťmi, mali by ste sa teda na ne vždy pozerať. Okrem toho potrebujú deti k svojmu jazykovému vývoju dialóg. Rodičia totiž veľmi často opakujú, čo deti povedia. Deti teda dostávajú spätnú väzbu. Pre malé deti je veľmi dôležitá. Vedia, že im rozumiete. A to ich motivuje. Rady potom v učení pokračujú. Nestačí teda deťom len prehrávať audiokazety. To, že deti naozaj vedia čítať z pier, dokazujú štúdie. Malým deťom boli napríklad prehrávané videá bez zvuku. Išlo o videá v ich materinskom a cudzom jazyku. Videá vo svojom materskom jazyku sledovali deti dlhšie. Dávali pri nich aj väčší pozor. Prvé slová detí sú však na celom svete rovnaké. Mama a otec - vyslovia ich ľahko vo všetkých jazykoch!