Slovníček fráz

sk Vo vlaku   »   sq Nё tren

34 [tridsaťštyri]

Vo vlaku

Vo vlaku

34 [tridhjetёekatёr]

Nё tren

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina albánčina Prehrať Viac
Je to vlak do Berlína? A---h-ё ---t-----pёr-Ber-in? A ё---- k- t---- p-- B------ A ё-h-ё k- t-e-i p-r B-r-i-? ---------------------------- A ёshtё ky treni pёr Berlin? 0
Kedy odchádza vlak? Kur -is-t-treni? K-- n---- t----- K-r n-s-t t-e-i- ---------------- Kur niset treni? 0
Kedy príde vlak do Berlína? Kur --r-n-n---e--in? K-- a---- n- B------ K-r a-r-n n- B-r-i-? -------------------- Kur arrin nё Berlin? 0
Prepáčte, môžem prejsť? Mё--a-n-, - mu-- -ё--a-oj? M- f----- a m--- t- k----- M- f-l-i- a m-n- t- k-l-j- -------------------------- Mё falni, a mund tё kaloj? 0
Myslím si, že to je moje miesto. Mё -uk---s- ky---h-- v-n-i --. M- d---- s- k- ё---- v---- i-- M- d-k-t s- k- ё-h-ё v-n-i i-. ------------------------------ Mё duket se ky ёshtё vendi im. 0
Myslím, že sedíte na mojom mieste. Mё-duk-- s- ju j------ur -ё---nd-n -im. M- d---- s- j- j--- u--- n- v----- t--- M- d-k-t s- j- j-n- u-u- n- v-n-i- t-m- --------------------------------------- Mё duket se ju jeni ulur nё vendin tim. 0
Kde je lôžkový vozeň? Ku---ht---a-oni--e-s-tre---? K- ё---- v----- m- s-------- K- ё-h-ё v-g-n- m- s-t-e-ё-? ---------------------------- Ku ёshtё vagoni me shtretёr? 0
Lôžkový vozeň je na konci vlaku. V------me-sht----r-------n- fu-- tё-t-eni-. V----- m- s------- ё---- n- f--- t- t------ V-g-n- m- s-t-e-ё- ё-h-ё n- f-n- t- t-e-i-. ------------------------------------------- Vagoni me shtretёr ёshtё nё fund tё trenit. 0
A kde je jedálenský vozeň? – Na začiatku. K- --h---v-g-n----st-r-nt? –--ё------m. K- ё---- v----- r--------- – N- f------ K- ё-h-ё v-g-n- r-s-o-a-t- – N- f-l-i-. --------------------------------------- Ku ёshtё vagoni restorant? – Nё fillim. 0
Môžem spať dole? A mu-d tё --- p---tё? A m--- t- f-- p------ A m-n- t- f-e p-s-t-? --------------------- A mund tё fle poshtё? 0
Môžem spať v strede? A--un--t---le ---mes? A m--- t- f-- n- m--- A m-n- t- f-e n- m-s- --------------------- A mund tё fle nё mes? 0
Môžem spať hore? A---nd--ё-f-e-l-r-? A m--- t- f-- l---- A m-n- t- f-e l-r-? ------------------- A mund tё fle lart? 0
Kedy budeme na hranici? Ku--a-rijmё-nё -ufi? K-- a------ n- k---- K-r a-r-j-ё n- k-f-? -------------------- Kur arrijmё nё kufi? 0
Ako dlho trvá cesta do Berlína? S- -g-at --h--imi pёr n- ---lin? S- z---- u------- p-- n- B------ S- z-j-t u-h-t-m- p-r n- B-r-i-? -------------------------------- Sa zgjat udhёtimi pёr nё Berlin? 0
Má vlak meškanie? A-ё-ht--t--ni -e v---s-? A ё---- t---- m- v------ A ё-h-ё t-e-i m- v-n-s-? ------------------------ A ёshtё treni me vonesё? 0
Máte niečo na čítanie? A ke-i---o-jё---- -ё- tё l-x-a-? A k--- n----- g-- p-- t- l------ A k-n- n-o-j- g-ё p-r t- l-x-a-? -------------------------------- A keni ndonjё gjё pёr tё lexuar? 0
Môžem tu dostať niečo na jedenie a pitie? A---nd tё--a-rёs--n---jё-g-- pё--t- --------he ---ё --t-? A m--- t- m------ n----- g-- p-- t- n----- d-- p--- k---- A m-n- t- m-r-ё-h n-o-j- g-ё p-r t- n-r-n- d-e p-r- k-t-? --------------------------------------------------------- A mund tё marrёsh ndonjё gjё pёr tё ngrёnё dhe pirё kёtu? 0
Zobudili by ste ma o 7.00? A--und ---m- z-joni-------- 7-00? A m--- t- m- z----- n- o--- 7---- A m-n- t- m- z-j-n- n- o-ё- 7-0-? --------------------------------- A mund tё mё zgjoni nё orёn 7.00? 0

Bábätká vedia čítať z pier!

Keď sa bábätká učia hovoriť, dívajú sa svojim rodičom na ústa. Dospeli k tomu vývojoví psychológovia. Zhruba od šiestich mesiacov začínajú deti čítať z pier. Učia sa, ako pohybovať perami, aby vytvorili hlásku. Keď je deťom jeden rok, už niektorým slovám rozumejú. Od tohto veku sa ľuďom zase pozerajú do očí. Získavajú tým veľa dôležitých informácií. Z očí spoznajú, či sú ich rodičia veselí alebo smutní. Týmto spôsobom sa učia poznávať pocity. Zaujímavé je, keď na ne hovoríte cudzím jazykom. Potom totiž opäť začnú čítať z pier. Učia sa tak tvoriť cudzie hlásky. Ak hovoríte s deťmi, mali by ste sa teda na ne vždy pozerať. Okrem toho potrebujú deti k svojmu jazykovému vývoju dialóg. Rodičia totiž veľmi často opakujú, čo deti povedia. Deti teda dostávajú spätnú väzbu. Pre malé deti je veľmi dôležitá. Vedia, že im rozumiete. A to ich motivuje. Rady potom v učení pokračujú. Nestačí teda deťom len prehrávať audiokazety. To, že deti naozaj vedia čítať z pier, dokazujú štúdie. Malým deťom boli napríklad prehrávané videá bez zvuku. Išlo o videá v ich materinskom a cudzom jazyku. Videá vo svojom materskom jazyku sledovali deti dlhšie. Dávali pri nich aj väčší pozor. Prvé slová detí sú však na celom svete rovnaké. Mama a otec - vyslovia ich ľahko vo všetkých jazykoch!