Slovníček fráz

sk Vo vlaku   »   sq Nё tren

34 [tridsaťštyri]

Vo vlaku

Vo vlaku

34 [tridhjetёekatёr]

Nё tren

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina albánčina Prehrať Viac
Je to vlak do Berlína? A----t- ky t---i --- Ber-i-? A ё____ k_ t____ p__ B______ A ё-h-ё k- t-e-i p-r B-r-i-? ---------------------------- A ёshtё ky treni pёr Berlin? 0
Kedy odchádza vlak? K-- ---e- t----? K__ n____ t_____ K-r n-s-t t-e-i- ---------------- Kur niset treni? 0
Kedy príde vlak do Berlína? Ku--ar-in nё--e-l-n? K__ a____ n_ B______ K-r a-r-n n- B-r-i-? -------------------- Kur arrin nё Berlin? 0
Prepáčte, môžem prejsť? M- ----i,-- ---d -----l--? M_ f_____ a m___ t_ k_____ M- f-l-i- a m-n- t- k-l-j- -------------------------- Mё falni, a mund tё kaloj? 0
Myslím si, že to je moje miesto. M- -u--t--- -- ------ve-d- im. M_ d____ s_ k_ ё____ v____ i__ M- d-k-t s- k- ё-h-ё v-n-i i-. ------------------------------ Mё duket se ky ёshtё vendi im. 0
Myslím, že sedíte na mojom mieste. Mё ---et--e--- jeni ---- n--v-n-----im. M_ d____ s_ j_ j___ u___ n_ v_____ t___ M- d-k-t s- j- j-n- u-u- n- v-n-i- t-m- --------------------------------------- Mё duket se ju jeni ulur nё vendin tim. 0
Kde je lôžkový vozeň? Ku--s-t- vag--- me sh--et--? K_ ё____ v_____ m_ s________ K- ё-h-ё v-g-n- m- s-t-e-ё-? ---------------------------- Ku ёshtё vagoni me shtretёr? 0
Lôžkový vozeň je na konci vlaku. Vag--i--e s-t-et---ё--tё n---u-d-tё t----t. V_____ m_ s_______ ё____ n_ f___ t_ t______ V-g-n- m- s-t-e-ё- ё-h-ё n- f-n- t- t-e-i-. ------------------------------------------- Vagoni me shtretёr ёshtё nё fund tё trenit. 0
A kde je jedálenský vozeň? – Na začiatku. K--ё-h---v-gon- r---o-a-t? - -ё--illi-. K_ ё____ v_____ r_________ – N_ f______ K- ё-h-ё v-g-n- r-s-o-a-t- – N- f-l-i-. --------------------------------------- Ku ёshtё vagoni restorant? – Nё fillim. 0
Môžem spať dole? A--und-----le -osh--? A m___ t_ f__ p______ A m-n- t- f-e p-s-t-? --------------------- A mund tё fle poshtё? 0
Môžem spať v strede? A-m-nd--ё---e-n---es? A m___ t_ f__ n_ m___ A m-n- t- f-e n- m-s- --------------------- A mund tё fle nё mes? 0
Môžem spať hore? A-m-nd t---le -ar-? A m___ t_ f__ l____ A m-n- t- f-e l-r-? ------------------- A mund tё fle lart? 0
Kedy budeme na hranici? K-r ar-i-mё -ё-kufi? K__ a______ n_ k____ K-r a-r-j-ё n- k-f-? -------------------- Kur arrijmё nё kufi? 0
Ako dlho trvá cesta do Berlína? Sa ----- --h-t--i--ё--nё Be-lin? S_ z____ u_______ p__ n_ B______ S- z-j-t u-h-t-m- p-r n- B-r-i-? -------------------------------- Sa zgjat udhёtimi pёr nё Berlin? 0
Má vlak meškanie? A ёshtё--reni----von-s-? A ё____ t____ m_ v______ A ё-h-ё t-e-i m- v-n-s-? ------------------------ A ёshtё treni me vonesё? 0
Máte niečo na čítanie? A-k-ni-n-o----g-ё -ё- -- le--ar? A k___ n_____ g__ p__ t_ l______ A k-n- n-o-j- g-ё p-r t- l-x-a-? -------------------------------- A keni ndonjё gjё pёr tё lexuar? 0
Môžem tu dostať niečo na jedenie a pitie? A -und-t- marrё-h nd-n-- --ё --- -- -grё-- --- p--ё---t-? A m___ t_ m______ n_____ g__ p__ t_ n_____ d__ p___ k____ A m-n- t- m-r-ё-h n-o-j- g-ё p-r t- n-r-n- d-e p-r- k-t-? --------------------------------------------------------- A mund tё marrёsh ndonjё gjё pёr tё ngrёnё dhe pirё kёtu? 0
Zobudili by ste ma o 7.00? A -u-- tё--ё-zg---- -ё---ёn 7-00? A m___ t_ m_ z_____ n_ o___ 7____ A m-n- t- m- z-j-n- n- o-ё- 7-0-? --------------------------------- A mund tё mё zgjoni nё orёn 7.00? 0

Bábätká vedia čítať z pier!

Keď sa bábätká učia hovoriť, dívajú sa svojim rodičom na ústa. Dospeli k tomu vývojoví psychológovia. Zhruba od šiestich mesiacov začínajú deti čítať z pier. Učia sa, ako pohybovať perami, aby vytvorili hlásku. Keď je deťom jeden rok, už niektorým slovám rozumejú. Od tohto veku sa ľuďom zase pozerajú do očí. Získavajú tým veľa dôležitých informácií. Z očí spoznajú, či sú ich rodičia veselí alebo smutní. Týmto spôsobom sa učia poznávať pocity. Zaujímavé je, keď na ne hovoríte cudzím jazykom. Potom totiž opäť začnú čítať z pier. Učia sa tak tvoriť cudzie hlásky. Ak hovoríte s deťmi, mali by ste sa teda na ne vždy pozerať. Okrem toho potrebujú deti k svojmu jazykovému vývoju dialóg. Rodičia totiž veľmi často opakujú, čo deti povedia. Deti teda dostávajú spätnú väzbu. Pre malé deti je veľmi dôležitá. Vedia, že im rozumiete. A to ich motivuje. Rady potom v učení pokračujú. Nestačí teda deťom len prehrávať audiokazety. To, že deti naozaj vedia čítať z pier, dokazujú štúdie. Malým deťom boli napríklad prehrávané videá bez zvuku. Išlo o videá v ich materinskom a cudzom jazyku. Videá vo svojom materskom jazyku sledovali deti dlhšie. Dávali pri nich aj väčší pozor. Prvé slová detí sú však na celom svete rovnaké. Mama a otec - vyslovia ich ľahko vo všetkých jazykoch!