Slovníček fráz

sk Na letisku   »   hy At the airport

35 [tridsaťpäť]

Na letisku

Na letisku

35 [երեսունհինգ]

35 [yeresunhing]

At the airport

[odanavakayanum]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina arménčina Prehrať Viac
Chcel /-a by som rezervovať let do Atén. Ե- ---ու---մ -ռ-չ- դե-- Ա--նք --ել: Ե- ո----- ե- թ---- դ--- Ա---- գ---- Ե- ո-զ-ւ- ե- թ-ի-ք դ-պ- Ա-ե-ք գ-ե-: ----------------------------------- Ես ուզում եմ թռիչք դեպի Աթենք գնել: 0
Ye- u--- y-m---r---h------p---t’yen-’--nel Y-- u--- y-- t--------- d--- A------- g--- Y-s u-u- y-m t-r-i-h-k- d-p- A-’-e-k- g-e- ------------------------------------------ Yes uzum yem t’rrich’k’ depi At’yenk’ gnel
Je to priamy let? Դ---ւղի-- թ---- -: Դ- ո----- թ---- է- Դ- ո-ղ-՞- թ-ի-ք է- ------------------ Դա ուղի՞ղ թռիչք է: 0
Da--ghi-gh -’r---h’k- e D- u------ t--------- e D- u-h-՞-h t-r-i-h-k- e ----------------------- Da ughi՞gh t’rrich’k’ e
Prosím si miesto pri okne, nefajčiar. Խն-ր-ւմ-ե- -ի-տո-ս պ-տու-անի մոտ: Խ------ ե- մ- տ--- պ-------- մ--- Խ-դ-ո-մ ե- մ- տ-մ- պ-տ-ւ-ա-ի մ-տ- --------------------------------- Խնդրում եմ մի տոմս պատուհանի մոտ: 0
K-ndru- -e--mi-tom---a--h-ni---t K------ y-- m- t--- p------- m-- K-n-r-m y-m m- t-m- p-t-h-n- m-t -------------------------------- Khndrum yem mi toms patuhani mot
Chcel /-a by som potvrdiť svoju rezerváciu. Ե- -ւ---մ -մ-իմ ----եր- հ-ս--տ-լ: Ե- ո----- ե- ի- պ------ հ-------- Ե- ո-զ-ւ- ե- ի- պ-տ-ե-ը հ-ս-ա-ե-: --------------------------------- Ես ուզում եմ իմ պատվերը հաստատել: 0
Y----zum y-- i------ery---statel Y-- u--- y-- i- p------ h------- Y-s u-u- y-m i- p-t-e-y h-s-a-e- -------------------------------- Yes uzum yem im patvery hastatel
Chcel /-a by som stornovať svoju rezerváciu. Ե- --զ-ւմ--մ -մ -ատվեր----ղարկել: Ե- ո----- ե- ի- պ------ չ-------- Ե- ո-զ-ւ- ե- ի- պ-տ-ե-ը չ-ղ-ր-ե-: --------------------------------- Ես ուզում եմ իմ պատվերը չեղարկել: 0
Y-- u--m ye---m-p--ver- -h’y--ha---l Y-- u--- y-- i- p------ c----------- Y-s u-u- y-m i- p-t-e-y c-’-e-h-r-e- ------------------------------------ Yes uzum yem im patvery ch’yegharkel
Chcel /-a by som presunúť svoju rezerváciu. Ե- -ւզու--եմ ի- պատվ--ը փո-ե-: Ե- ո----- ե- ի- պ------ փ----- Ե- ո-զ-ւ- ե- ի- պ-տ-ե-ը փ-խ-լ- ------------------------------ Ես ուզում եմ իմ պատվերը փոխել: 0
Yes---um-yem-im --tv-r- -’-okhel Y-- u--- y-- i- p------ p------- Y-s u-u- y-m i- p-t-e-y p-v-k-e- -------------------------------- Yes uzum yem im patvery p’vokhel
Kedy letí ďalšie lietadlo do Ríma? Ե-ր--է---կ---մ-հա-որ- օ--ն--ը -ե-ի Հռ-մ: Ե--- է մ------ հ----- օ------ դ--- Հ---- Ե-ր- է մ-կ-ո-մ հ-ջ-ր- օ-ա-ա-ը դ-պ- Հ-ո-: ---------------------------------------- Ե՞րբ է մեկնում հաջորդ օդանավը դեպի Հռոմ: 0
Ye-r----m----m-h----d-o--na-- -e---Hrr-m Y---- e m----- h----- o------ d--- H---- Y-՞-b e m-k-u- h-j-r- o-a-a-y d-p- H-r-m ---------------------------------------- Ye՞rb e meknum hajord odanavy depi Hrrom
Sú ešte dve miesta voľné? Ե---ւ-ազ-տ --ղ-- դ-ռ կա--: Ե---- ա--- տ---- դ-- կ---- Ե-կ-ւ ա-ա- տ-ղ-ր դ-ռ կ-՞-: -------------------------- Երկու ազատ տեղեր դեռ կա՞ն: 0
Y-rku-a--t---g----de-r-ka-n Y---- a--- t----- d--- k--- Y-r-u a-a- t-g-e- d-r- k-՞- --------------------------- Yerku azat tegher derr ka՞n
Nie, máme už len jedno voľné miesto. Ոչ-----են- մի-յ- մե---զա- ---: Ո-- ո----- մ---- մ-- ա--- տ--- Ո-, ո-ն-ն- մ-ա-ն մ-կ ա-ա- տ-ղ- ------------------------------ Ոչ, ունենք միայն մեկ ազատ տեղ: 0
Vo-h’, ---n---m-a---me-----t-t-gh V----- u----- m---- m-- a--- t--- V-c-’- u-e-k- m-a-n m-k a-a- t-g- --------------------------------- Voch’, unenk’ miayn mek azat tegh
Kedy pristaneme? Ե-րբ-ե----ա--է-ք կ-տար-ւմ: Ե--- ե-- վ------ կ-------- Ե-ր- ե-ք վ-յ-է-ք կ-տ-ր-ւ-: -------------------------- Ե՞րբ ենք վայրէջք կատարում: 0
Y-՞rb -en---v--re-k-------um Y---- y---- v------- k------ Y-՞-b y-n-’ v-y-e-k- k-t-r-m ---------------------------- Ye՞rb yenk’ vayrejk’ katarum
Kedy tam budeme? Ե--- ե-- -ա-նո-մ: Ե--- ե-- հ------- Ե-ր- ե-ք հ-ս-ո-մ- ----------------- Ե՞րբ ենք հասնում: 0
Y-----yen-’ -a---m Y---- y---- h----- Y-՞-b y-n-’ h-s-u- ------------------ Ye՞rb yenk’ hasnum
Kedy ide autobus do centra? Ե--- ---ե---ւ- ավ-ոբո-սը դ--ի --ղ-քի -----ո-: Ե--- է մ------ ա-------- դ--- ք----- կ------- Ե-ր- է մ-կ-ո-մ ա-տ-բ-ւ-ը դ-պ- ք-ղ-ք- կ-ն-ր-ն- --------------------------------------------- Ե՞րբ է մեկնում ավտոբուսը դեպի քաղաքի կենտրոն: 0
Ye՞---- me-n-m---tobu-y--e-i-k’-g--k-i -ent--n Y---- e m----- a------- d--- k-------- k------ Y-՞-b e m-k-u- a-t-b-s- d-p- k-a-h-k-i k-n-r-n ---------------------------------------------- Ye՞rb e meknum avtobusy depi k’aghak’i kentron
Je to váš kufor? Ս- Ձե-----մպր-ւ---է: Ս- Ձ--- ճ-------- է- Ս- Ձ-՞- ճ-մ-ր-ւ-ն է- -------------------- Սա Ձե՞ր ճամպրուկն է: 0
S- Dze-- c-a-p-uk- e S- D---- c-------- e S- D-e-r c-a-p-u-n e -------------------- Sa Dze՞r champrukn e
Je to vaša taška? Ս--Ձ-՞ր-----ւ-ա-ն--: Ս- Ձ--- պ-------- է- Ս- Ձ-՞- պ-յ-ւ-ա-ն է- -------------------- Սա Ձե՞ր պայուսակն է: 0
S- D-----p-yusa-n-e S- D---- p------- e S- D-e-r p-y-s-k- e ------------------- Sa Dze՞r payusakn e
Je to vaša batožina? Սա Ձե՞- ճամ-րո-կն--: Ս- Ձ--- ճ-------- է- Ս- Ձ-՞- ճ-մ-ր-ւ-ն է- -------------------- Սա Ձե՞ր ճամպրուկն է: 0
Sa D-e՞--ch--p-u-n e S- D---- c-------- e S- D-e-r c-a-p-u-n e -------------------- Sa Dze՞r champrukn e
Koľko batožiny si môžem vziať zo sebou? Ք-ն------պ-ու- կ-----ե-----ց-ել: Ք---- ճ------- կ---- ե- վ------- Ք-ն-՞ ճ-մ-ր-ւ- կ-ր-ղ ե- վ-ր-ն-լ- -------------------------------- Քանի՞ ճամպրուկ կարող եմ վերցնել: 0
K-ani- ch--pr-k kar--h y-m v--t-’nel K----- c------- k----- y-- v-------- K-a-i- c-a-p-u- k-r-g- y-m v-r-s-n-l ------------------------------------ K’ani՞ champruk karogh yem verts’nel
Dvadsať kíl. ք-ան--ի----ամ ք--- կ------- ք-ա- կ-լ-գ-ա- ------------- քսան կիլոգրամ 0
k’san-ki-og-am k---- k------- k-s-n k-l-g-a- -------------- k’san kilogram
Čože, len dvadsať kíl? Ի---ե-ս; -ի-յն --ա---իլ-----մ: Ի------- մ---- ք--- կ--------- Ի-չ-ե-ս- մ-ա-ն ք-ա- կ-լ-գ-ա-մ- ------------------------------ Ինչպե՞ս; միայն քսան կիլոգրա՞մ: 0
In--’--՞-;-miayn----an ki-ogra՞m I--------- m---- k---- k-------- I-c-’-e-s- m-a-n k-s-n k-l-g-a-m -------------------------------- Inch’pe՞s; miayn k’san kilogra՞m

Učenie mení mozog

Kto veľa športuje, formuje svoje telo. Evidentne je však možné trénovať aj mozog. To znamená, že kto sa chce dobre naučiť jazyky, nepotrebuje len talent. Rovnako dôležité je pravidelné precvičovanie. Pretože precvičovanie môže pozitívne ovplyvniť štruktúry v mozgu. Zvláštny talent na jazyky je prirodzene väčšinou vrodený. Napriek tomu môže intenzívny tréning určité mozgové štruktúry zmeniť. Objem rečového centra sa zväčší. U ľudí, ktorí veľa precvičujú, dochádza tiež k zmene nervových buniek. Dlho sa verilo, že mozog sa nemení. Platilo, že čo sa nenaučíš ako dieťa, už sa nenaučíš nikdy. Vedci skúmajúci mozog však dospeli k úplne inému záveru. Dokázali, že náš mozog je tvárny po celý život. Možno povedať, že funguje ako sval. Vďaka tomu môže rásť až do vysokého veku. Mozog spracúva každý impulz. Ak je však mozog trénovaný, spracováva impulzy oveľa lepšie. To znamená, že pracuje rýchlejšie a účinnejšie. Tento princíp je rovnaký u mladých aj starších ľudí. Aby sme trénovali mozog, nemusíme sa nutne len učiť. Dobrým cvičením je aj čítanie. Najmä náročná literatúra precvičuje naše rečové centrum. Znamená to, že si rozširujeme slovnú zásobu. Navyše si vylepšujeme cit pre jazyk. Zaujímavé je, že jazyk je spracovávaný nielen v rečovom centre. Nový obsah spracováva tiež oblasť, ktorá kontroluje motoriku. Preto je dôležité čo možno najčastejšie stimulovať celý mozog. Takže cvičte svoje telo AJ svoj mozog!