Slovníček fráz

sk Minulý čas 1   »   hy Past tense 1

81 [osemdesiatjeden]

Minulý čas 1

Minulý čas 1

81 [ութանասունմեկ]

81 [ut’anasunmek]

Past tense 1

[ants’yal 1]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina arménčina Prehrať Viac
písať գրել գ--- գ-ե- ---- գրել 0
g-el g--- g-e- ---- grel
Písal list. Ն- նա--կ-գրեց: Ն- ն---- գ---- Ն- ն-մ-կ գ-ե-: -------------- Նա նամակ գրեց: 0
Na-n-m-k------’ N- n---- g----- N- n-m-k g-e-s- --------------- Na namak grets’
A ona písala pohľadnicu. Ե- ---------գ-ե-: Ե- ն- բ---- գ---- Ե- ն- բ-ց-կ գ-ե-: ----------------- Եվ նա բացիկ գրեց: 0
Ye- ------s-i- g--ts’ Y-- n- b------ g----- Y-v n- b-t-’-k g-e-s- --------------------- Yev na bats’ik grets’
čítať կա---լ կ----- կ-ր-ա- ------ կարդալ 0
ka---l k----- k-r-a- ------ kardal
Ćítal časopis. Ն- -արդում -ր -մ-ագի-ը: Ն- կ------ է- ա-------- Ն- կ-ր-ո-մ է- ա-ս-գ-ր-: ----------------------- Նա կարդում էր ամսագիրը: 0
N- -a-d----r-a--agi-y N- k----- e- a------- N- k-r-u- e- a-s-g-r- --------------------- Na kardum er amsagiry
A ona čítala knihu. Ե--նա կ-րդում -ր մ----ր-: Ե- ն- կ------ է- մ- գ---- Ե- ն- կ-ր-ո-մ է- մ- գ-ր-: ------------------------- Եվ նա կարդում էր մի գիրք: 0
Yev-na k-rdu- -r mi g--k’ Y-- n- k----- e- m- g---- Y-v n- k-r-u- e- m- g-r-’ ------------------------- Yev na kardum er mi girk’
vziať, zobrať վ----ել վ------ վ-ր-ն-լ ------- վերցնել 0
ver---nel v-------- v-r-s-n-l --------- verts’nel
Vzal si cigaretu. Նա--ի----ա-ե- --ր----: Ն- մ- ս------ վ------- Ն- մ- ս-գ-ր-տ վ-ր-ր-ց- ---------------------- Նա մի սիգարետ վերցրեց: 0
N---i ---ar-t-vert---e-s’ N- m- s------ v---------- N- m- s-g-r-t v-r-s-r-t-’ ------------------------- Na mi sigaret verts’rets’
Vzala si kúsok čokolády. Ն--մի ---ր-շ-կոլա- վ---րեց: Ն- մ- կ--- շ------ վ------- Ն- մ- կ-ո- շ-կ-լ-դ վ-ր-ր-ց- --------------------------- Նա մի կտոր շոկոլադ վերցրեց: 0
N- -- k--r-s--ko-a- v-rt-’-et-’ N- m- k--- s------- v---------- N- m- k-o- s-o-o-a- v-r-s-r-t-’ ------------------------------- Na mi ktor shokolad verts’rets’
On bol neverný, ale ona bola verná. Նա --------րի---- -ղ-լ- իսկ նա---վատ-րիմ: Ն- ա---------- է- ե---- ի-- ն- հ--------- Ն- ա-հ-վ-տ-ր-մ է- ե-ե-, ի-կ ն- հ-վ-տ-ր-մ- ----------------------------------------- Նա անհավատարիմ էր եղել, իսկ նա հավատարիմ: 0
Na -nh-vatar-- e- ----el,--sk -a------arim N- a---------- e- y------ i-- n- h-------- N- a-h-v-t-r-m e- y-g-e-, i-k n- h-v-t-r-m ------------------------------------------ Na anhavatarim er yeghel, isk na havatarim
On bol lenivý, ale ona bola usilovná. Ն- ---յ-----ե-ե-, -----ա ջա-ասեր էր: Ն- ծ---- է- ե---- ի-- ն- ջ------ է-- Ն- ծ-ւ-լ է- ե-ե-, ի-կ ն- ջ-ն-ս-ր է-: ------------------------------------ Նա ծույլ էր եղել, իսկ նա ջանասեր էր: 0
Na t-u-- e- y--h------k-na j-n-s----r N- t---- e- y------ i-- n- j------ e- N- t-u-l e- y-g-e-, i-k n- j-n-s-r e- ------------------------------------- Na tsuyl er yeghel, isk na janaser er
On bol chudobný, ale ona bola bohatá. Ն--ա-----է-- ի----ա---ր----: Ն- ա---- է-- ի-- ն- հ------- Ն- ա-ք-տ է-, ի-կ ն- հ-ր-ւ-տ- ---------------------------- Նա աղքատ էր, իսկ նա հարուստ: 0
N--agh---t --- i-- -a -arust N- a------ e-- i-- n- h----- N- a-h-’-t e-, i-k n- h-r-s- ---------------------------- Na aghk’at er, isk na harust
Nemal peniaze, ale dlhy. Ն--փող-չ-ւ-ե-, --լ--ա-տք-ր: Ն- փ-- չ------ ա-- պ------- Ն- փ-ղ չ-ւ-ե-, ա-լ պ-ր-ք-ր- --------------------------- Նա փող չուներ, այլ պարտքեր: 0
N- -’vo-h-c-’--er--a-l-p--t--y-r N- p----- c------- a-- p-------- N- p-v-g- c-’-n-r- a-l p-r-k-y-r -------------------------------- Na p’vogh ch’uner, ayl partk’yer
Nemal šťastie, ale smolu. Ն- հ---ղ-ւթ-ո---չ-ւներ, ա-լ -ախ-ր-ո-թյո--: Ն- հ----------- չ------ ա-- ձ------------- Ն- հ-ջ-ղ-ւ-յ-ւ- չ-ւ-ե-, ա-լ ձ-խ-ր-ո-թ-ո-ն- ------------------------------------------ Նա հաջողություն չուներ, այլ ձախորդություն: 0
Na ----g----yun-----ner- ayl -zakh-rd-t-yun N- h----------- c------- a-- d------------- N- h-j-g-u-’-u- c-’-n-r- a-l d-a-h-r-u-’-u- ------------------------------------------- Na hajoghut’yun ch’uner, ayl dzakhordut’yun
Nemal úspech, ale neúspech. Նա -ո-նե- հ-ջող-ւթ---ն, ա-- -նհաջո---թ--ւն: Ն- չ----- հ------------ ա-- ա-------------- Ն- չ-ւ-ե- հ-ջ-ղ-ւ-յ-ւ-, ա-լ ա-հ-ջ-ղ-ւ-յ-ւ-: ------------------------------------------- Նա չուներ հաջողություն, այլ անհաջողություն: 0
Na -h’u--r-h---g-u-’-un- -y- an-----hu-’yun N- c------ h------------ a-- a------------- N- c-’-n-r h-j-g-u-’-u-, a-l a-h-j-g-u-’-u- ------------------------------------------- Na ch’uner hajoghut’yun, ayl anhajoghut’yun
Nebol spokojný, ale nespokojný. Ն- -ո--չէ-, --լ-դժ---: Ն- գ-- չ--- ա-- դ----- Ն- գ-հ չ-ր- ա-լ դ-գ-հ- ---------------------- Նա գոհ չէր, այլ դժգոհ: 0
N--goh -h’er, a-- --hg-h N- g-- c----- a-- d----- N- g-h c-’-r- a-l d-h-o- ------------------------ Na goh ch’er, ayl dzhgoh
Nebol šťastný, ale nešťastný. Ն-----ա--կ---ր,-այ- դժ-ա-տ: Ն- ե------ չ--- ա-- դ------ Ն- ե-ջ-ն-կ չ-ր- ա-լ դ-բ-խ-: --------------------------- Նա երջանիկ չէր, այլ դժբախտ: 0
N--ye--a-ik-c--e---a-l -z-bak-t N- y------- c----- a-- d------- N- y-r-a-i- c-’-r- a-l d-h-a-h- ------------------------------- Na yerjanik ch’er, ayl dzhbakht
Nebol sympatický, ale nesympatický. Ն-----ակ---ի--է-,---լ -ա--կր-լ-: Ն- հ-------- չ--- ա-- հ--------- Ն- հ-մ-կ-ե-ի չ-ր- ա-լ հ-կ-կ-ե-ի- -------------------------------- Նա համակրելի չէր, այլ հակակրելի: 0
N--ha---rel---h--r, --- ----kreli N- h-------- c----- a-- h-------- N- h-m-k-e-i c-’-r- a-l h-k-k-e-i --------------------------------- Na hamakreli ch’er, ayl hakakreli

Ako sa deti učia správne hovoriť

Akonáhle sa človek narodí, komunikuje s ostatnými. Bábätká plačú, keď niečo chcú. V niekoľkých mesiacoch už vedia povedať pár jednoduchých slov. V dvoch rokoch vedia hovoriť vety asi o troch slovách. Kedy deti začnú hovoriť, nie je možné ovplyvniť. Môžete ale ovplyvniť, ako dobre sa deti naučia svoj materinský jazyk. K tomu je potrebné zohľadniť niekoľko vecí. Predovšetkým je dôležité, aby malo dieťa motiváciu. Musí spoznať, že niečoho dosiahne, len keď hovorí. Malým deťom stačí ako spätná väzba úsmev. Staršie deti rady vedú rozhovor so svojím okolím. Zameriavajú sa na jazyk ľudí okolo seba. Jazykové schopnosti ich rodičov a učiteľov sú teda veľmi dôležité. Deti sa tiež musia naučiť, že jazyk je cenný! Pritom ich to ale stále musí baviť. Keď deťom čítame nahlas, ukazujeme im, aký zaujímavý môže jazyk byť. Rodičia by tiež mali s deťmi podnikať čo najviac vecí. Keď dieťa veľa zažije, chce o tom hovoriť. Deti vyrastajúce v dvojjazyčnom prostredí potrebujú pevné pravidlá. Musia vedieť, s kým majú ktorým jazykom hovoriť. Tak sa ich mozog naučí medzi dvoma jazykmi rozlišovať. Akonáhle dieťa začne chodiť do školy, jeho jazyk sa zmení. Naučí sa nový hovorový jazyk. Vtedy je dôležité, aby rodičia dávali pozor, ako ich deti hovoria. Štúdie preukázali, že materinský jazyk sa do mozgu vryje navždy. Čo sa ako deti naučíme, nás sprevádza po zvyšok života. Kto sa svoj materinský jazyk naučí ako dieťa poriadne, bude z toho neskôr ťažiť. Bude sa neskôr učiť nové veci rýchlejšie a lepšie - nielen cudzie jazyky ...