Slovníček fráz

sk Šport   »   hy Sports

49 [štyridsaťdeväť]

Šport

Šport

49 [քառասունինը]

49 [k’arrasuniny]

Sports

[sport]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina arménčina Prehrať Viac
Športuješ? Սպոր--վ զբաղ-ո----ե-: Ս------ զ-------- ե-- Ս-ո-տ-վ զ-ա-վ-ւ-մ ե-: --------------------- Սպորտով զբաղվու՞մ ես: 0
S-o---v---agh---m-yes S------ z-------- y-- S-o-t-v z-a-h-u-m y-s --------------------- Sportov zbaghvu՞m yes
Áno, musím sa hýbať. Ա--, ----շ-ր-վ---է---տ-: Ա--- ի-- շ------ է պ---- Ա-ո- ի-ձ շ-ր-վ-լ է պ-տ-: ------------------------ Այո, ինձ շարժվել է պետք: 0
Ay---indz-s-a--hve----pet-’ A--- i--- s-------- e p---- A-o- i-d- s-a-z-v-l e p-t-’ --------------------------- Ayo, indz sharzhvel e petk’
Chodím do športového klubu. Ե- գ------- -պ-----ակ----: Ե- գ---- ե- ս----- ա------ Ե- գ-ո-մ ե- ս-ո-տ- ա-ո-մ-: -------------------------- Ես գնում եմ սպորտի ակումբ: 0
Y-s gn-m-ye- spo-t---k--b Y-- g--- y-- s----- a---- Y-s g-u- y-m s-o-t- a-u-b ------------------------- Yes gnum yem sporti akumb
Hráme futbal. Մե-ք----տբո- ե-ք -ա-ու-: Մ--- ֆ------ ե-- խ------ Մ-ն- ֆ-ւ-բ-լ ե-ք խ-ղ-ւ-: ------------------------ Մենք ֆուտբոլ ենք խաղում: 0
Me-k’ fut-o---en----ha-hum M---- f----- y---- k------ M-n-’ f-t-o- y-n-’ k-a-h-m -------------------------- Menk’ futbol yenk’ khaghum
Niekedy plávame. Մե- --կ --ղում-ենք: Մ-- մ-- լ----- ե--- Մ-կ մ-կ լ-ղ-ւ- ե-ք- ------------------- Մեկ մեկ լողում ենք: 0
M-k--e- log--m -en-’ M-- m-- l----- y---- M-k m-k l-g-u- y-n-’ -------------------- Mek mek loghum yenk’
Alebo sa bicyklujeme. Կա--------- -ն--քշում: Կ-- հ------ ե-- ք----- Կ-մ հ-ծ-ն-վ ե-ք ք-ո-մ- ---------------------- Կամ հեծանիվ ենք քշում: 0
Ka-----s-niv-y--k- k’-h-m K-- h------- y---- k----- K-m h-t-a-i- y-n-’ k-s-u- ------------------------- Kam hetsaniv yenk’ k’shum
V našom meste máme futbalový štadión. Մե----ղա--ւ- ֆ------ի ս-ա-իո---ա: Մ-- ք------- ֆ------- ս------ կ-- Մ-ր ք-ղ-ք-ւ- ֆ-ւ-բ-լ- ս-ա-ի-ն կ-: --------------------------------- Մեր քաղաքում ֆուտբոլի ստադիոն կա: 0
M-r-k----a--u- fu-b-l- s---io- -a M-- k--------- f------ s------ k- M-r k-a-h-k-u- f-t-o-i s-a-i-n k- --------------------------------- Mer k’aghak’um futboli stadion ka
Máme tu aj plaváreň so saunou. Կա մի-լո---ա-ա--շոգե-ա-ն--ով: Կ- մ- լ-------- շ------------ Կ- մ- լ-ղ-վ-զ-ն շ-գ-բ-ղ-ի-ո-: ----------------------------- Կա մի լողավազան շոգեբաղնիքով: 0
K--m- -o--a--zan --o-eba--n--’ov K- m- l--------- s-------------- K- m- l-g-a-a-a- s-o-e-a-h-i-’-v -------------------------------- Ka mi loghavazan shogebaghnik’ov
Máme aj golfové ihrisko. Ե--մ----լ-ի-դ-շտ---: Ե- մ- գ---- դ--- կ-- Ե- մ- գ-լ-ի դ-շ- կ-: -------------------- Եվ մի գոլֆի դաշտ կա: 0
Yev m- -o-fi-da-h---a Y-- m- g---- d---- k- Y-v m- g-l-i d-s-t k- --------------------- Yev mi golfi dasht ka
Čo dávajú v televízii? Ի-ն--կ--հ-ռ-ւ---ցու--ով: Ի--- կ- հ--------------- Ի-ն- կ- հ-ռ-ւ-տ-ց-ւ-ց-վ- ------------------------ Ի՞նչ կա հեռուստացույցով: 0
I-nc----a ----u----s--y-s’ov I----- k- h----------------- I-n-h- k- h-r-u-t-t-’-y-s-o- ---------------------------- I՞nch’ ka herrustats’uyts’ov
Práve dávajú futbal. Հի----ո--բ----խ-ղ--: Հ--- ֆ------- խ-- է- Հ-մ- ֆ-ւ-բ-լ- խ-ղ է- -------------------- Հիմա ֆուտբոլի խաղ է: 0
Him- fut-ol- -h----e H--- f------ k---- e H-m- f-t-o-i k-a-h e -------------------- Hima futboli khagh e
Nemecké mužstvo hrá proti anglickému. Գ-ր--նակ-- թի-ը---ղո-- ---ն----կ-ն-թի-ի --մ: Գ--------- թ--- խ----- է ա-------- թ--- դ--- Գ-ր-ա-ա-ա- թ-մ- խ-ղ-ւ- է ա-գ-ի-կ-ն թ-մ- դ-մ- -------------------------------------------- Գերմանական թիմը խաղում է անգլիական թիմի դեմ: 0
G-rma-ak-- -’--y----g--- e -n---a------imi--em G--------- t---- k------ e a-------- t---- d-- G-r-a-a-a- t-i-y k-a-h-m e a-g-i-k-n t-i-i d-m ---------------------------------------------- Germanakan t’imy khaghum e angliakan t’imi dem
Kto vyhráva? Ո---է-հ-ղ---մ: Ո-- է հ------- Ո-վ է հ-ղ-ո-մ- -------------- Ո՞վ է հաղթում: 0
VO՞--- --g-t-um V--- e h------- V-՞- e h-g-t-u- --------------- VO՞v e haght’um
Netuším. Ե- չ-ի-ե-: Ե- չ------ Ե- չ-ի-ե-: ---------- Ես չգիտեմ: 0
Y-- -h-gi--m Y-- c------- Y-s c-’-i-e- ------------ Yes ch’gitem
V tomto momente je to nerozhodne. Ա-ս պ-հ-- -չ -ք--է: Ա-- պ---- ո- ո-- է- Ա-ս պ-հ-ն ո- ո-ի է- ------------------- Այս պահին ոչ ոքի է: 0
Ay--p--i--voch----k-i-e A-- p---- v---- v---- e A-s p-h-n v-c-’ v-k-i e ----------------------- Ays pahin voch’ vok’i e
Rozhodca je z Belgicka. Մ-ց--ար- բե---ա-ի-է: Մ------- բ------- է- Մ-ց-վ-ր- բ-լ-ի-ց- է- -------------------- Մրցավարը բելգիացի է: 0
M-t-’ava-------i--s’--e M--------- b--------- e M-t-’-v-r- b-l-i-t-’- e ----------------------- Mrts’avary belgiats’i e
Teraz sa kope jedenástka. Հ-մ- --ւ-ա-ա-ի- տա--մ-կ-մ--րան-ց -: Հ--- տ--------- տ------ մ------- է- Հ-մ- տ-ւ-ա-ա-ի- տ-ս-մ-կ մ-տ-ա-ո- է- ----------------------------------- Հիմա տուգանային տասնմեկ մետրանոց է: 0
Hi-a tu--n--i- ta---ek-m-t-a----- e H--- t-------- t------ m--------- e H-m- t-g-n-y-n t-s-m-k m-t-a-o-s- e ----------------------------------- Hima tuganayin tasnmek metranots’ e
Gól! Jedna nula! Գ---Մեկ----: Գ----------- Գ-լ-Մ-կ-զ-ո- ------------ Գոլ!Մեկ-զրո: 0
G-l!--k---o G---------- G-l-M-k-z-o ----------- Gol!Mek-zro

Prežijú len silné slová!

Zriedka používané slová sa menia častejšie, než slová, ktoré používame viac. Môže to byť dané zákonom evolúcie. Bežné gény sa v priebehu času menia menej často. Majú stabilnejšie formu. A zrejme to isté platí aj u slov! Jedna štúdia skúmala anglická slovesá. Porovnávali sa v nej súčasné tvary slovies s tými zastaranými. V angličtine je desať najpoužívanejších slovies nepravidelných. Väčšina ďalších slovies je pravidelná. V stredoveku bola však väčšina slovies ešte nepravidelná. To znamená, že nepravidelné slovesá, ktoré sa málo používali, sa stali pravidelnými. Za 300 rokov bude mať angličtina iba ťažko nejaké nepravidelné slovesá. Ďalšie štúdie preukázali, že jazyky sú rovnako selektívne ako gény. Vedci porovnávali bežné slová z rôznych jazykov. Vybrali pritom slová, ktoré sú si podobné a majú rovnaký význam. Príkladom toho sú slová: water, Wasser, vatten. Tieto slová majú rovnaký koreň, teda sú si navzájom veľmi podobné. Pretože sú to dôležité slová, používajú sa často vo všetkých jazykoch. Tým si dokážu udržať svoju formu - a zostávajú až dodnes podobné. Slová, ktoré neoznačujú základné veci, sa menia oveľa rýchlejšie. A skôr ich nahradíme inými slovami. Málo používané slová sa preto v rôznych jazykoch líšia. Prečo sa málo používané slová menia, nie je úplne jasné. Je možné, že sa často zle používajú alebo zle vyslovujú. Preto ich ľudia dobre nepoznajú. Možno, že dôležité slová musia vždy zostať rovnaké. Pretože iba vtedy ich správne pochopíme. A slová sú od toho, aby sme im rozumeli ...